Problémy jednej finančnej inštitúcie sa rozšírili do celého finančného sektora neočakávane rýchlo a zasiahli nielen banky, ale aj najdôležitejšie finančné inštrumenty.

Ako rýchlo vzrástla, tak rýchlo aj padla

Prežila bublinu dotcom, globálnu finančnú krízu aj covidovú pandémiu. Neprežila však bublinu, ktorú vytvorila americká vláda.

Nevídané fiškálne a monetárne stimuly zavedené počas pandémie mali za následok neočakávane silný záujem investorov o technologické akcie, najmä startupy. Tie získali obrovské množstvo zdrojov, ktorých veľká časť smerovala do Silicon Valley Bank. Investori to ocenili a akcie banky vyhnali takmer 6-násobne vyššie v priebehu roka a pol.

Avšak už na konci roka 2021, keď sa pandémia blížila k svojmu záveru, sa začalo ukazovať, že záujem o technologické akcie predbehol realitu. Pri očakávanom návrate k normálu mnoho startupov stratilo potenciál. A keď sa objavil globálny cenový šok, prišli vyššie úrokové sadzby a startupy začali strácať aj lacné financovanie.

Silicon Valley Bank si vo svojich finančných plánoch až príliš zvykla na éru lacných peňazí. S jej koncom sa 9. marca začal aj koniec banky samotnej.  

Bankové akcie: Dôvera v nedohľadne

Od záchrany Silicon Valley Bank prešli dva týždne, no dôvera v akcie bánk sa neobnovila. Naopak, na konci týždňa pri prepade akcií Deutsche Bank sa európsky bankový index stoxx aj americký KBW index pohybovali na minimách od konca minulého roka.

Až do udalosti so Silicon Valley Bank sa akciám slušne darilo, keď ich ziskovosť výrazne rástla pri tom, ako začali rásť úrokové sadzby. Zlyhanie banky však podľa finančných trhov bude znamením procesu opačného – skorého poklesu úrokov a tak aj úrokových marží, a následne príchod tlakov na kvalitu úverového portfólia.

Vyššie úrokové sadzby zvyknú spôsobiť recesiu, čo znamená, že potenciál na návrat bankových akcií k rastovému trendu je nízky. Ani koniec bankovej paniky a príchod stability na finančné trhy preto nemusí akciám bánk pomôcť vo väčšom a udržateľnejšom odraze.

Záchrana nezaberá

Akcie bánk sa nechcú pozviechať ani napriek masívnej záchrane regulátormi a centrálnymi bankami. Dôvodom je, že nedôvera v slabé a rizikové finančné inštitúcie pretrváva. Centrálne banky svojim konaním iba zmierňujú následky nedôvery voči potenciálne slabým článkom reťazca.

Veľkosť paniky sa prejavila aj na záujme bánk o primárny úver Fedu, čo je úver centrálnej banky krytý kvalitnými aktívami. Ten presiahol 152 miliárd dolárov, čím výrazne prekonal problémy likvidity zaznamenané počas globálnej finančnej krízy, ako aj covidovej paniky.

Banky pomocou primárneho úveru získali značnú hotovosť, no tie menšie o ňu prichádzajú. Americké dáta zverejnené v piatok ukázali k 15. marcu rekordný pokles vkladov v malých bankách, a to na úrovni 120 miliárd dolárov. Tieto údaje naznačujú, že problémy bánk s likviditou dosahujú systémové rozmery.

Útek do bezpečia: zlato ožíva

Historický odlev peňazí z malých amerických bánk smeruje primárne na dve rôzne miesta. Zhruba polovica ide  do veľkých a bezpečnejších bánk a druhá polovica do nástrojov peňažného trhu. Tie často neobsahujú významné riziko protistrany, a sú tak bezpečnejšie ako bankové vklady.

Avšak nástroje peňažného sú len jednou z možností ochrany rizika protistrany v časoch neistoty. Tým nástrojom, ktoré nemá takmer žiadne riziko protistrany – nie je pasívom niekoho druhého - je zlato. Dopyt po ňom prudko ožil so začiatkom bankovej paniky a jeho cena presiahla 2-tisíc dolárov.

Bolo to v lete 2020 pri covidovej panike, kedy zlato zaznamenalo svoje historické maximá na úrovni 2 075 dolárov za uncu. Odvtedy stagnovalo, či dokonca klesalo, keď reálne úrokové sadzby rástli a dolár sa stal atraktívnejší ako zlato. Avšak prichádzajúce znižovanie úrokov, recesia a potenciálna finančná kríza opäť vytláčajú zlato na piedestál.

Centrálne banky skončili so zvyšovaním sadzieb

Po tom, ako sa do problémov na konci týždňa dostala Deutsche Bank, finančné trhy hovoria jasnou rečou: Fed môže začať znižovať úrokové sadzby už pred letom a európske centrálne banky už nemusia zvýšiť sadzby ani o jeden bázický bod.

To všetko napriek ich odhodlaniu bojovať s infláciou až do víťazného konca. Americká centrálna banka počas týždňa zvýšila svoju základnú sadzbu k piatim percentám, no trh jej konanie ignoruje. Naopak, očakáva príchod recesie a skoré zníženie ekonomického rastu aj inflácie.

Momentálne prebieha jeden z najväčších bojov histórie: trh vs. centrálne banky. Víťaz sa ukáže už čoskoro. Avšak, ak investor nechce prerobiť, musí si správne vsadiť už teraz.

Autor: Ronald Ižip - šéfredaktor ekonomického portálu Trend

Zdroj: trend.sk