Postup ruskej armády na Ukrajine sa zrýchľuje tretí mesiac. Rusko dosahuje najväčšie územné zisky od novembra roku 2024, vyplýva z analýzy údajov amerického Inštitútu pre štúdium vojny

Ruské jednotky medzitým ovládli aj celú Luhanskú oblasť na východe Ukrajiny, ktorej obyvatelia sa v referende v roku 2022 rozhodli pripojiť k Rusku. Ruská armáda však za posledný rok dosiahla bezprecedentný postup aj v iných regiónoch Ukrajiny, kde obsadila takmer 200 štvorcových kilometrov územia.

Postup ruských jednotiek na Ukrajine sa v júni zrýchľoval už tretí mesiac po sebe a dosiahol najväčší rozsah od novembra 2024. Ruská armáda v júni obsadila 588 štvorcových kilometrov ukrajinského územia v porovnaní s 507 štvorcovými kilometrami v máji, 379 štvorcovými kilometrami v apríli a 240 štvorcovými kilometrami v marci. Vyplýva z analýzy údajov amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), ktorú v utorok 1. júla 2025 zverejnila agentúra AFP.

2/ Russian Offensive Campaign Assessment, June 30, 2025 | Institute for the Study of War: https://t.co/wnIFd2SxFR pic.twitter.com/C15360R1zc
— Institute for the Study of War (@TheStudyofWar) June 30, 2025

Okrem prvých mesiacov vojny, ktorá sa začala vo februári 2022, iba v októbri (610 štvorcových kilometrov) a novembri (725 štvorcových kilometrov) minulého roka zabralo Rusko viac územia Ukrajiny ako v júni 2025.

Dve tretiny júnových územných ziskov pripadajú na Doneckú oblasť, kde prebiehajú najintenzívnejšie boje. Moskva v súčasnosti úplne alebo čiastočne kontroluje tri štvrtiny Doneckej oblasti, zatiaľ čo v rovnaký deň pred rokom to bolo 61 percent.

Ruská armáda však za posledný rok dosiahla bezprecedentný postup aj v iných regiónoch Ukrajiny, kde obsadila takmer 200 štvorcových kilometrov územia.

Ruská armáda 8. júna oznámila, že prvýkrát od začiatku vojny vstúpila na územie Dnepropetrovskej oblasti, hoci tam podľa ISW v súčasnosti kontroluje iba osem štvorcových kilometrov. Ukrajinská armáda však popiera, že by ruské sily zaznamenali v Dnepropetrovskej oblasti získali nejaké územné zisky.

Od júla 2024 do júna 2025 ruská armáda dobyla takmer 5500 štvorcových kilometrov ukrajinského územia v porovnaní s 1215 štvorcovými kilometrami za predchádzajúcich dvanásť mesiacov.

Koncom júna Rusko úplnú alebo čiastočne ovládalo takmer 19 percent územia Ukrajiny, konštatuje ISW.

Ruské jednotky už ovládajú celú Luhanskú oblasť, vyhlásil medzitým v pondelok 30. júna 2025 úradujúci šéf Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) Leonid Pasečnik.

„Doslova pred dvoma dňami prišla správa, že územie Luhanskej ľudovej republiky bolo úplne oslobodené, 100 percent,“ uviedol Pasečnik v ruskej televíznej stanici Prvý kanál, pričom použil termín Luhanská ľudová republika (LNR), ktorý Moskva používa pre Luhanskú oblasť.

Priemyselná Luhanská oblasť sa nachádza na východe Ukrajiny a jej časť už pred ruskou inváziou na Ukrajinu ovládali proruskí separatisti, ktorí tam pred 11 rokmi vyhlásili medzinárodne neuznávanú „ľudovú republiku“, podobne ako v susednej Doneckej oblasti. Ruské vojská sa potom po invázii vo februári 2022 zmocnili takmer celej Luhanskej oblasti, ale jej malé časti naďalej zostávali pod kontrolou ukrajinskej armády.

Zdroj: info.sk / bleskovky.sk / InfoVojna

Diskusia (Pripojiť sa do diskusie je možné len po registrácii a následnom prihlásení sa do účtu.)

UPOZORNENIE:

Vážení diskutérii, podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Medzi také príspevky patria komentáre rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.
Zároveň upozorňujeme všetkých diskutujúcich, že v diskusii nebudeme tolerovať hrubé urážky medzi diskutujúcimi, vzájomné osočovanie sa a používanie vulgarizmov.

Zobraziť diskusiu

Srbsko zostáva testovacím polygónom pre západné geopolitické experimenty

V dejinách Srbska je ťažké nájsť osudovejší dátum ako 28. jún - Vidovdan, ktorý je tiež známy ako Deň svätého Víta. Ide o významný srbský národný a náboženský sviatok, ktorý je spojený s bitkou na Kosovom poli v roku 1389, kde sa srbské vojsko stretlo s Osmanskou ríšou. Pre Srbov je Vidovdan dôležitým národným symbolom, ktorý pripomína ich históriu, kultúru a identitu. Vidovdan je symbolom odporu, boja za slobodu a identity srbského národa. V roku 2025 sa tento deň snažil Západ využiť na uskutočnenie prevratu v Srbsku.

Donalda Trumpa sa lichôtkami pokúšali presvedčiť, aby zaútočil na Rusko

Donald Trump je majstrom v prekvapovaní nepriateľov aj spojencov a jeho myslenie nie je v žiadnom prípade také primitívne, ako by si konšpirátori želali. Na summite NATO upokojil svojich spojencov, ktorí okolo neho netrpezlivo skákali a povedal, že rusko-ukrajinský konflikt je „najťažší na svete“ a vyjadril túžbu stretnúť sa s Putinom v Istanbule, „ak s tým bude súhlasiť“. Vo svojom článku to uviedol ruský novinár Kirill Streľnikov.

VIDEO: Exminister zahraničia Lajčák o oprávnenej, ale prehnanej kritike EÚ, o hysterickej posadnutosti médií Robertom Ficom, o zväzáckom správaní sa tých, ktorí kopú do Číny a Ruska a prezentujú iba jeden totalitný názor na udalosti a svet, o netolerancii k iným názorom a nasadzovaní si klapiek na oči voči aktuálnej geopolitickej realite, o umení diplomacie, o tom, že história ukáže, kto stojí na správnej strane dejín, o tom, že svet nie je žiť iba v bubline s názvom Európska únia, ale aj o „českom šašovi“ europoslancovi Zdechovskom, ktorému by dal, keby sa s ním stretol

Exminister zahraničných vecí, bývalý osobitný predstaviteľ Európskej Únie pre dialóg medzi Belehradom a Prištinou, niekdajší predseda Valného zhromaždenia OSN a súčasný poradca premiéra SR Roberta Fica v otázkach národnej bezpečnosti Miroslav Lajčák v rozhovore s redaktorom Šimonom Žďárským, zverejnenom 16. júna 2025, komentoval aktuálne (geo)politické dianie.

Premiér Fico telefonoval s nemeckým kancelárom Merzom o ruskom plyne a protiruských sankciách. Informoval ho, že pokiaľ nebude Slovensku garantovaná kompenzácia škôd spôsobených zastavením prepravy ruského plynu, hlasovať za protiruské sankcie nebude

Šéf slovenskej vlády Robert Fico po skončení jednodňového summitu Európskej rady v Bruseli v noci na piatok 27. júna 2025 zopakoval, že Slovensko nepodporí osemnásty balík sankcií proti Rusku, pokiaľ nebude mať od Európskej komisie (EK) garancie súvisiace s návrhom na zastavenie dovozu ruského plynu od januára 2028.