Izraelská vláda v stredu schválila dohodu o dočasnom prímerí v Pásme Gazy, na základe ktorej má palestínske militantné hnutie Hamas prepustiť zhruba 50 rukojemníkov. Informujú agentúra AP a americká televízia CNN.

Podľa dohody má Hamas prepustiť najmenej 50 z asi 240 rukojemníkov, ktorých zadržiava v Pásme Gazy od útoku zo 7. októbra, počas štvordňovej prestávky v bojoch, oznámila izraelská vláda. Dodala, že pauzu v bojoch predĺži o ďalší deň za každých desať prepustených rukojemníkov.

"Izraelská vláda sa zaviazala priviesť všetkých rukojemníkov domov. Dnes v noci schválila náčrt prvej etapy dosiahnutia tohto cieľa," napísal vo vyhlásení úrad izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

Bezprostredne nebolo známe, kedy dočasné prímerie vstúpi do platnosti. Izrael uviedol, že spomedzi rukojemníkov budú ako prvé prepustené ženy a deti.

Izraelské úrady majú na základe dohody prepustiť 150 palestínskych žien a detí z izraelských väzníc, oznámil podľa CNN Hamas, ktorý potvrdil dohodu. Vo vyhlásení úradu izraelského premiéra nie sú palestínski väzni spomenutí.

Netanjahu pred hlasovaním vlády o dohode povedal, že Izrael bude po skončení dočasného prímeria pokračovať v ofenzíve proti Hamasu.

Dohodu schválil izraelský kabinet výraznou väčšinou, uviedol pre CNN nemenovaný zdroj z prostredia izraelskej vlády.

Hamas má začať prepúšťať rukojemníkov zhruba 24 hodín po schválení dohody všetkými stranami, priblížil pre AP vysokopostavený predstaviteľ Bieleho domu, ktorý si želal ostať v anonymite. Izraelské médiá napísali, že prví rukojemníci by mohli byť oslobodení najskôr vo štvrtok.

Medzi 50 prepustenými zajatcami, ktorých Hamas drží v Pásme Gazy, majú byť aj traja Američania vrátane dieťaťa, uviedol podľa AFP a CNN vysokopostavený americký predstaviteľ.

Americký prezident Joe Biden v noci na stredu privítal dohodu, na základe ktorej má palestínske militantné hnutie Hamas prepustiť rukojemníkov zajatých počas útoku na Izrael zo 7. októbra.

"Som mimoriadne potešený, že niektoré z týchto statočných duší... sa znova stretnú so svojimi rodinami, keď bude táto dohoda plne implementovaná," uviedol Biden vo vyhlásení, ktoré zverejnil Biely dom.

Americký prezident poďakoval lídrom Kataru a Egypta za ich "kritické vodcovstvo" pri dosahovaní predmetnej dohody. Ocenil tiež Izrael za to, že súhlasil s dočasnou prestávkou v bojoch v Pásme Gazy s cieľom umožniť prílev humanitárnej pomoci do tejto palestínskej enklávy.

Biden pripomenul, že výsledkom intenzívnej diplomacie Hamas v októbri prepustil dve americké rukojemníčky. "Dnešná dohoda by mala priniesť domov ďalších amerických rukojemníkov a ja sa nezastavím, kým nebudú prepustení všetci," dodal.

Katar v stredu potvrdil dohodu o dočasnom pozastavení bojov v Pásme Gazy, ktorá zahŕňa prepustenie 50 žien a detí zadržiavaných Hamasom a tiež Palestínčanov väznených v Izraeli. Začiatok štvordňového prímeria má byť oznámený v nasledujúcich 24 hodinách. Dohodu predtým schválila izraelská vláda.

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok žiadal politické riešenie konfliktu medzi Izraelom a Palestínčanmi. Krajiny v oblasti Blízkeho východu a členovia skupiny BRICS by sa mohli zapojiť do snáh o dosiahnutie takéhoto riešenia. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Putin počas summitu BRICS vinu za krízu na Blízkom východe pripísal zlyhaniu americkej diplomacie v tomto regióne.

"Žiadame spoločné úsilie medzinárodného spoločenstva zamerané na deeskaláciu situácie, prímerie a nájdenie politického riešenia palestínsko-izraelského konfliktu. Krajiny BRICS a krajiny v regióne v tomto úsilí môžu zohrať dôležitú úlohu," povedal. Podrobnosti neposkytol.

Členmi BRICS-u sú Brazília, Čína, India, Juhoafrická republika (JAR) a Rusko. V auguste sa dohodli, že od januára svoje rady rozšíria o Argentínu, Egypt, Etiópiu, Irán, Saudskú Arábiu a Spojené Arabské Emiráty (SAE).

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v stredu nariadila zvýšenie dodávok humanitárnej pomoci do Pásma Gazy počas dočasného prerušenia bojov, na ktorom sa dohodli Izrael a palestínske militantné hnutie Hamas. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

"Európska komisia urobí všetko pre to, aby cez túto prestávku dodala do Pásma Gazy výrazne viac humanitárnej pomoci," uviedla vo vyhlásení von der Leyenová a dodala, že "dohodu z celého srdca víta".

Izrael už povoľuje návrat obyvateľom do domovov v blízkosti Pásma Gazy. Príbytky opustili po začiatku vojny v palestínskej enkláve, ktorú vyvolal útok Hamasu 7.októbra, informovali v utorok miestne médiá. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA.

Návrat domov dovolili Izraelčanom, ktorí žili vo vzdialenosti štyri kilometre od Pásma Gazy, uviedla rozhlasová stanica Kan. Tento krok je vnímaný ako náznak pokroku v boji Izraela v Pásme Gazy, ale armáda to nekomentovala.

Podľa spravodajského portálu ynet boli evakuované mestá a obce do sedem kilometrov od hranice. Izrael uvádza, že militanti 7. októbra zabili približne 1200 ľudí a asi 240 rukojemníkov uniesli do Pásma Gazy, v ktorom Hamas vládne.

Ku konca októbra domovy pre vojnu v Pásme Gazy a boje na libanonskej hranici opustilo približne štvrť milióna ľudí. Izrael má necelých desať miliónov obyvateľov.

Izraelské ministerstvo obrany vtedy oznámilo, že v rámci oficiálneho evakuačného programu bolo 126.000 ľudí presťahovaných do menej ohrozených lokalít. Mnoho ľudí opustilo svoje domovy z vlastnej vôle a odišlo do bezpečia.

Viac než 5500 detí zahynulo v Pásme Gazy počas prebiehajúcej vojny medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas. Celkovo tam prišlo o život viac než 13.300 ľudí, oznámilo v utorok ministerstvo zdravotníctva riadené Hamasom. Tieto čísla považuje za dôveryhodné aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres v nedeľu označil počet civilných obetí v Pásme Gazy za „šokujúci a neprijateľný“.

Zdroj: tvnoviny.sk / hnonline.sk / info.sk (1), (2) / InfoVojna