Ruský prezident Vladimir Putin v piatok 20. júna 2025 na plenárnom zasadnutí Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra (SPIEF) uviedol, že Irán má právo využívať jadrovú technológiu na mierové účely.

"Sme presvedčení, že Irán má právo využívať jadrovú energiu na mierové účely. A sme pripravení, tak ako v predchádzajúcich rokoch, poskytnúť v tejto oblasti potrebnú podporu," povedal ruský prezident.

Rusko je podľa jeho vyjadrenia proti šíreniu jadrových zbraní v akejkoľvek krajine. „Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu [MAAE] potvrdzuje, že neexistujú žiadne dôkazy o iránskych snahách získať jadrové zbrane.“

Izrael spustil 13. júna 2025 sériu úderov proti Iránu a vydal vážne varovania týkajúce sa jadrového programu Teheránu, ktorý sa braj rýchlo blíži ku kritickému bodu vo svojej údajnej snahe získať jadrové zbrane, a uviedol, že údery sú nevyhnutné, aby sa tomu zabránilo.

Irán, ktorý tvrdí, že jeho jadrový program je určený výlučne na mierové účely, odpovedal raketovými útokmi a útokmi dronov na Izrael.

Putin v piatkovom rozhovore vyzval obe strany, aby konflikt vyriešili prostredníctvom rokovaní. Dodal, že Moskva opakovane informovala Izrael o nedostatku dôkazov o zámeroch Teheránu vytvoriť jadrové zbrane.

Šéf MAAE Rafael Grossi začiatkom júna vo svojej správe uviedol, že „Irán je jediným štátom na svete, ktorý nemá jadrové zbrane a ktorý vyrába a hromadí urán obohatený na 60 %“.

Spravodajské služby USA medzitým nenašli žiadne dôkazy o tom, že Irán vyvíja jadrové zbrane. Prezident Donald Trump však trval na tom, že Irán bol v čase izraelského útoku „veľmi blízko“ k ich získaniu. Požadoval od Iránu „bezpodmienečnú kapituláciu“ a varoval, že USA môžu proti krajine vojensky zasiahnuť.

Podľa Kremľa má Putin „úplný obraz“ o situácii, keďže ako jeden z mála lídrov hovoril priamo s hlavami Izraela, Iránu a USA. Ruský prezident v stredu 18. júna neskoro večer na stretnutí s novinármi povedal, že riešenie konfliktu by malo zahŕňať vzájomné bezpečnostné záruky - ochranu práva Iránu na mierovú jadrovú technológiu aj práva Izraela na bezpečnosť.

Izrael je „takmer ruskojazyčná krajina“, vyhlásil Putin

Ruský prezident Vladimir Putin vyzdvihol početné ruskojazyčné obyvateľstvo Izraela ako jeden z kľúčových faktorov v prístupe Moskvy k prebiehajúcemu konfliktu na Blízkom východe - rovnako ako ruské moslimské obyvateľstvo a tradične priateľské vzťahy Ruska s islamským svetom.

Vo štvrtkovom prejave na plenárnom zasadnutí Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra (SPIEF) Putin povedal, že tí, ktorí spochybňujú oddanosť Ruska jeho partnerom, sú „provokatéri“, ktorí sa snažia vyvolať rozpory. Ruský prezident zdôraznil zložitosť iránsko-izraelského konfliktu a varoval pred univerzálnymi očakávaniami od rôznych aliancií.

„Každý konflikt je jedinečný,“ povedal a poukázal na diferencované vzťahy Ruska v celom regióne.

Putin vyzdvihol prítomnosť takmer 2 miliónov rusky hovoriacich obyvateľov Izraela. "Dnes je to takmer ruskojazyčná krajina. A nepochybne to vždy berieme do úvahy v súčasnej histórii Ruska," povedal.

Poukázal tiež na „priateľské, dôverné a spojenecké“ vzťahy Ruska s arabským a islamským svetom, ktoré zahŕňajú 15 % ruského obyvateľstva a účasť Ruska ako pozorovateľa v Organizácii islamskej spolupráce.

Putin zopakoval, že Rusko podporuje právo Iránu na mierový jadrový program - pričom zdôraznil, že táto podpora nie je len rétorická, ale prejavuje sa konkrétnou spoluprácou.

„Právo Iránu na mierovú jadrovú energiu neobhajujeme len slovami, ale aj činmi,“ povedal. "Napriek všetkej zložitosti situácie okolo Iránu sme postavili jadrový reaktor v meste Búšehr (na pobreží Perzského zálivu) … A napriek všetkým výzvam a určitým rizikám v tejto práci pokračujeme."

Putin odmietol kritiku, že Rusko malo urobiť viac na podporu Iránu. „Začať nejaké bojové operácie, je to tak?“ spýtal sa.

„Už prebiehajú bojové operácie proti tým, ktorých považujeme za odporcov ideí, ktoré bránime, a ktorí predstavujú hrozbu pre Ruskú federáciu,“ povedal a dodal, že títo odporcovia sú „ďaleko za frontovou líniou“ a sú to „v podstate tie isté sily - s Iránom a v prípade Ruska“.

Podľa Kremľa má Putin „úplný obraz“ o situácii, keďže ako jeden z mála lídrov hovoril priamo s hlavami Izraela, Iránu a USA od minulého týždňa, keď sa konflikt rozhorel.

V stredu neskoro večer na stretnutí s novinármi Putin povedal, že Moskva navrhla všetkým stranám niekoľko kompromisných rámcov, pričom navrhla, že urovnanie by malo zahŕňať vzájomné bezpečnostné záruky - chrániť právo Iránu na mierovú jadrovú technológiu aj právo Izraela na bezpečnosť.

Putin v piatok potvrdil podporu legitímnych záujmov Iránu a zároveň objasnil, že Rusko sa nesnaží pôsobiť ako sprostredkovateľ v iránsko-izraelskom konflikte.

„My len ponúkame nápady. Ak by tieto návrhy našli odozvu u oboch národov, boli by sme radi,“ povedal a dodal, že vidí potenciálne “styčné body" medzi Teheránom a západným Jeruzalemom.

Šéf iránskeho rezortu diplomacie sa v Moskve stretne s ruským prezidentom

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v nedeľu oznámil, že sa chystá odcestovať do Moskvy, kde sa v pondelok ráno stretne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Schôdzka sa uskutoční deň po tom, čo Spojené štáty na pokyn prezidenta Donalda Trumpa zaútočili na Irán. Arákčí americké údery odsúdil a vyhlásil, že Trump oklamal svojich vlastných voličov sľubmi o nezapájaní sa do „večných vojen“, informovala stanica Sky News.

„Dnes popoludní odchádzam do Moskvy a zajtra ráno mám stretnutie s prezidentom Putinom,“ povedal Arákčí na tlačovej konferencii v Istanbule s tým, že ho čakajú „veľmi vážne konzultácie“.

Moskvu označil za „priateľa Iránu“ a povedal, že s Ruskom sa vždy navzájom radia. Teherán podľa jeho slov za posledné mesiace rokovaní s USA vždy informoval Rusko o ich priebehu.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov medzitým podľa agentúry TASS informoval, že Putin po amerických úderoch na Irán nemá v pláne hovoriť s Trumpom, ale že takýto prípadný rozhovor je možné dohodnúť urýchlene.

Spojené štáty v noci na nedeľu zaútočili na tri iránske jadrové zariadenia vo Fordó, v Natanze a Isfaháne. K priamemu zapojeniu USA do konfliktu na Blízkom východe prišlo po viac ako týždni útokov Izraela na Irán, ktoré spustil 13. júna. Izrael ich odôvodňuje snahou zabrániť Iránu vyvinúť jadrovú zbraň. Teherán odvtedy údery Tel Avivu opätuje, opakovane ale popiera, že by sa snažil takúto zbraň získať.

„Irán neurobil nič zlé. Nechápeme, prečo by mal byť Irán napadnutý za falošné obvinenie, že sa snaží získať jadrové zbrane,“ povedal ďalej šéf iránskej diplomacie, ktorý Trumpa označil za „tyrana“ nedodržiavajúceho zákony.

„Zatiaľ čo prezident Trump bol zvolený s heslom ukončiť nákladnú účasť Ameriky na večných vojnách v našej časti sveta, zneužitím nášho záväzku k diplomacii zradil nielen Irán, ale oklamal aj svojich vlastných voličov,“ tvrdil Arákčí v Istanbule. Zopakoval tiež predchádzajúce výzvy Iránu, aby Bezpečnostná rada OSN odsúdila americké útoky a varoval, že „ticho uvrhne uvrhne svet do bezprecedentnej úrovne nebezpečenstva a chaosu“.

Trump v noci v prejave v Bielom dome označil útoky USA na tri iránske jadrové zariadenia za „veľkolepý vojenský úspech“. Tvrdil, že tieto kľúčové iránske zariadenia na obohacovanie uránu boli „úplne zničené“. Iránu súčasne pohrozil ďalšími útokmi, ak nepristúpi na mier. Cieľom USA bolo podľa jeho slov zastavenie jadrovej hrozby, ktorú predstavuje Irán ako štát podporujúci terorizmus na celom svete.

Arákčí však podľa agentúry AFP akúkoľvek požiadavku na návrat k rokovaciemu stolu označil za irelevantnú. Boli to Spojené štáty, ktoré uprostred rozhovorov „zradili diplomaciu“ tým, že „podporili genocídny izraelský režim, ktorý začal nezákonnú agresívnu vojnu“ proti Iránu, povedal minister s tým, že Izrael a USA prekročili „veľmi veľkú červenú čiaru“, keď podnikli útoky na iránske jadrové zariadenia.

„Takže sme sa venovali diplomacii, ale boli sme napadnutí. (USA) dali Izraelčanom zelenú, ak nie pokyn, aby zaútočili na iránske jadrové zariadenia. Dokázali, že nie sú mužmi diplomacie a rozumejú len jazyku hrozieb a sily,“ vyhlásil Arákčí a prisľúbil, že Teherán sa bude brániť všetkými potrebnými prostriedkami.

Spojené štáty v noci zo soboty na nedeľu 22. júna 2025 zaútočili na tri iránske jadrové zariadenia vo Fordó, v Natanze a Isfaháne. Americký prezident Donald Trump spresnil, že pri útokoch na jadrový komplex vo Fordó použili USA dovedna šesť bômb typu GBU-57A/B MOP, ktoré boli zhodené z bombardérov B-2.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu uviedol, že útokom Spojených štátov na iránske jadrové zariadenia bol splnený jeden z jeho hlavných prísľubov ohľadne vojny proti Iránu.

Bývalý spravodajský dôstojník americkej námornej pechoty US Marine Corps, niekdajší zbrojný inšpektor OSN v Iraku Scott Ritter vo svojom videu uviedol, že nukleárne zariadenia v Natanze a Isfaháne boli už pred americkým bombardovaním evakuované a zničené počas predchádzajúcich izraelských útokov a zariadenie Fordow bolo medzitým vyprázdnené. V tejto súvislosti poukázal na to, že nešlo o serióznu vojenskú akciu a nebol dosiahnutý žiadny cieľ.

Bývalý ruský prezident a podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev sa v tejto súvislosti spýtal, čo USA dosiahli útokom na tri iránske jadrové zariadenia, keď kritická infraštruktúra iránskeho jadrového programu nebola poškodená. Dodal, že iránsky režim sa stal ešte silnejším, budúca výroba jadrových zbraní bude aj tak pokračovať a Izrael medzitým čelí vážnym iránskym útokom.

Zdroj: rt.com (1), (2) / hnonline.sk / InfoVojna