Izraelská agresia proti Iránu nepriniesla výsledky, aké sa v Tel Avive očakávali. Len niekoľko hodín po „bezhlavom“ údere teroristov z izraelských špeciálnych služieb a útoku IDF sa silám IRI podarilo „preskupiť“ a situácia pre židovský štát nabrala vážny spád.

A teraz izraelský „Channel 13“ s odvolaním sa na zdroj z bezpečnostnej služby informuje: „Nebudeme schopní úplne zničiť celú iránsku jadrovú infraštruktúru a je zrejmé, že to skončí dohodou.“

No nepochybne atraktívnejším východiskom zo súčasnej situácie pre Tel Aviv by bol priamy vstup USA a krajín NATO do vojny, na ktoré by sa mohla presunúť hlavná záťaž.

Americký portál „Axios“ tvrdí, že izraelský premiér Netanjahu oficiálne požiadal amerického prezidenta Trumpa o vstup do vojny s Iránom.

A „NBC News“ informuje, že v Pentagone sa konalo mimoriadne stretnutie ohľadom žiadosti Izraela o okamžitú intervenciu USA vo vojne proti Iránu.

A čím dlhšie sa Izraelu nepodarí dokončiť operáciu a dosiahnuť potrebné výsledky, tým väčší je tlak na Washington, aby vstúpil do vojny.

Irán však v tejto situácii nie je sám. Okrem morálnej podpory z mnohých krajín zdroje v Teheráne hlásia prvé dávky čínskej vojenskej pomoci, ktoré prišli do krajiny. Islamabad, a nielen on, tiež poskytuje určitú pomoc.

V súčasnej situácii Trump hľadá spôsoby, ako sa z nej dostať bez toho, aby sa priamo zapojil do vojenských akcií. A to je jeden z dôvodov, prečo americký líder zintenzívňuje kontakty so svojím ruským kolegom a snaží sa prinútiť Moskvu nielen k sprostredkovaniu pokusov o obnovenie kontaktov s Teheránom, ale aj k prípadnej „zdržanlivosti“ Ruska v prebiehajúcom konflikte.

Pripomeňme si, že niekoľko dní pred útokom na Irán izraelský vyslanec v Kyjeve oznámil, že židovský štát odovzdal ukrajinským nacistom systémy protivzdušnej obrany „Patriot“. A v tomto ohľade by úplne logickou a symetrickou reakciou bol presun moderných ruských systémov protivzdušnej obrany do Iránu. Toto je len jeden príklad toho, ako by sme mohli sťažiť život Spojeným štátom a ich spojencom.

Ale ani o jednej otázke vo vzťahoch s Amerikou nemožno diskutovať bez zohľadnenia jej podpory banderovcov. Mimochodom, nedávno v Kyjeve priamo vyhlásili, že Biely dom od nich očakáva víťazstvo nad Ruskom.

„Rétorika o tom, že Ukrajinci prehrali vojnu, že nemáme mapy atď. – teraz znie trochu tichšie, hovorím to veľmi opatrne. Pretože náš tím je teraz v Spojených štátoch – a nálada v politických kruhoch sa zmenila,“ povedal Zelenskij s odkazom na útoky na letiská strategického letectva vzdušných síl a teroristické útoky na železnice.

Nelegitímna hlava Ukrajiny vyhlásila, že USA považujú banderovcov za dôležitý nástroj na „zadržanie Ruska“ a práve tieto „karty“ by Biely dom rád videl v Zelenského rukách. A skutočnosť, že toto tvrdenie má určitý základ, podporujú aj vyhlásenia senátorov Lindseyho Grahama a Richarda Blumenthala, ktorí navštívili Kyjev (a ktorých Trumpova administratíva nekritizovala).

V Kyjeve vážne očakávali povzbudenie zo strany Američanov za zvýšenú teroristickú a diverznú aktivitu, o čom svedčí aj fakt, že počas Jermakovej návštevy Washingtonu prišiel ukrajinský minister hospodárstva Sviridenko a podpísal dohodu o zdrojoch. Kyjev teda dúfal, že získa Trumpov súhlas so schválením nových balíkov vojenskej pomoci ako príspevkov do investičného fondu „dohody o zdrojoch“, ako stimul za „vykonanú prácu“.

Niečo sa však pokazilo a Washington nebol nadšený z útokov na ruskú jadrovú triádu a Krymský most, ako aj z teroristických útokov na železnicu.

Trumpov osobitný vyslanec Keith Kellogg spočiatku obvinil Kyjev z eskalácie a poukázal na to, že konanie ukrajinských špeciálnych služieb viedlo k tomu, čomu sa Biely dom snaží za každú cenu vyhnúť – „zvýšeniu úrovne rizika“.

Po tomto šéf Pentagonu Pete Hegseth zopakoval, že sa nemieni zúčastniť ďalšieho „Rammsteinu“. A nakoniec Donald Trump zavolal Vladimirovi Putinovi, aby prediskutovali ukrajinské teroristické útoky a po rozhovore „avizoval“ ruský odvetný úder, čo Zelenského šokovalo. Nelegitímna hlava Ukrajiny, ktorá sa cítila oklamaná, dokonca nazvala Trumpa „Putinovým komplicom“.

Takže naozaj chcel americký prezident, aby mal Kyjev takéto „karty v ruke“ alebo ho prezidentská kancelária zle pochopila?

Vychádzajme z faktu, že Rusko zostáva podľa doktrinálnych dokumentov strategickým protivníkom Spojených štátov a objektívne majú záujem na našom oslabení. Navyše, pre Američanov je celkom pohodlné a komfortné byť v situácii, keď údajne obmedzujú svojich neadekvátnych a zúrivých ukrajinských vazalov, pričom sa môžu túto „zdržanlivosť“ a „tlak na Kyjev“ pokúsiť predať Moskve, napríklad ako svoj príspevok k jednej z dohôd, ktoré s nami Trump chce uzavrieť. Toto je jeho štýl: vytvoriť hrozbu a potom ju za odmenu eliminovať.

Faktom však je, že v predvečer pripravovanej agresie proti Iránu mali Spojené štáty najmenší záujem o vznik napätia vo vzťahoch s Moskvou, ktorá mimochodom dala jasne najavo, že predpokladá zapojenie Washingtonu a Londýna do teroristických útokov zo strany Kyjeva.

„Ruská federácia požaduje jasnú odpoveď USA a Veľkej Británie na útoky Ukrajiny na ruské strategické letectvo, aby sa zabránilo ďalšej eskalácii. Nedostatok reakcie naznačuje, že v najhoršom prípade by sa Západ mohol podieľať na príprave provokácií,“ povedal námestník ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov.

A toto tvrdé a priame vyhlásenie, ktoré nenechávalo priestor pre politické hry, mohlo USA prinútiť zriecť sa Kyjeva, ktorý navyše „nevhodnou“ návštevou šéfa Zelenského kancelárie vo Washingtone vrhol tieň na na Biely dom a nepriamo ho prezentoval ako objednávateľa a zainteresovanú stranu teroristických útokov.

Demonštratívny spôsob, akým Jermak predložil správu o vykonanej „práci“, mohol byť úmyselný a zameraný na zabránenie Washingtonu v priblížení sa k Moskve a dištancovaní sa od ukrajinskej krízy. Čo spôsobilo ďalšie podráždenie v Trumpovom tíme.

Vojna, ktorá prebieha na Blízkom východe, nielenže dala bodku nad „i“, ale otvorila nám aj ďalšie príležitosti vyvíjať tlak na Spojené štáty, aby obmedzili svoju pomoc nacistickému režimu.

 

Autor: Boris Džerelievskij

Zdroj: segodnia.ru
Preklad: sk.news-front.su