Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok povedal, že Francúzsko a ďalšie európske krajiny poskytnú ponuku Iránu na diplomatické riešenie eskalujúceho konfliktu s Izraelom, ktorý pred týždňom začal s útokmi na islamskú republiku. Macron zároveň vyzval na obnovenie iránsko-amerických rokovaní o jadrovom programe Teheránu a naliehal na Izrael, aby zastavil svoje útoky na iránsku civilnú infraštruktúru.

Macron povedal, že Paríž, Berlín a Londýn „predkladajú diplomatické riešenie“.

„Irán musí ukázať, že je ochotný pripojiť sa k rokovacej platforme, ktorú predkladáme,“ povedal francúzsky prezident. „Je nevyhnutné uprednostniť návrat k vecným rokovaniam (s Iránom), ktoré zahŕňajú jadrové otázky - prechod na nulové obohacovanie (uránu Iránom) - balistiku, obmedzenie iránskych kapacít a financovanie všetkých teroristických skupín, ktoré destabilizujú región,“ vyhlásil Macron.

Podľa Macrona by sa v prvom rade mala obnoviť práca Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) v Iráne, ktorá by bola „schopná navštíviť všetky lokality“, aby Irán prešiel na nulové obohacovanie uránu. Druhý a tretí aspekt by zahŕňal dohľad nad balistickými aktivitami Iránu a nad tým, ako financuje svojich zástupcov v regióne. Štvrtým je prepustenie „rukojemníkov“ zadržiavaných v Iráne. AFP objasňuje, že v islamskej republike sú zadržaní cudzinci vrátane dvoch francúzskych občanov.

Francúzsky prezident tvrdí, že nikto by nemal zanedbávať riziko, ktoré by Irán s jadrovými zbraňami predstavoval a islamská republika podľa neho predstavuje „existenčné riziko“ pre Izrael.

Zároveň však kritizoval rozsah izraelskej vojenskej akcie, ktorá sa zamerala nielen na jadrové a balistické zariadenia a vyhlásil, že zásahy na civilné alebo energetické zariadenia a civilné obyvateľstvo musia skončiť.

Varoval tiež Izrael, že samotná vojenská akcia nebude dostatočná na zničenie iránskeho jadrového programu. „Existujú zariadenia, ktoré sú mimoriadne dobre chránené, nevieme presne, kde sa nachádza urán obohatený na 60 percent,“ uzavrel Macron.

Spomínaný návrh v piatok Iránu predložil francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot spoločne s nemeckým a britským náprotivkom.

Európski diplomati v Ženeve vyzvali Irán na pokračovanie v rozhovoroch

Prvé priame rokovania šéfov diplomacie európskych krajín s Teheránom od vypuknutia vojenského konfliktu medzi Izraelom a Iránom priniesli v piatok v Ženeve podľa agentúry AP nádej na pokračovanie dialógu, hoci bez známok okamžitého a konkrétneho pokroku.

Stretnutie v jednom zo ženevských hotelov trvalo približne tri a pol hodiny. Zúčastnili sa na ňom ministri zahraničných vecí Británie, Francúzska a Nemecka, ako aj šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová. Iránsku stranu zastupoval šéf diplomacie Abbás Arákčí.

Európski predstavitelia podľa francúzskeho ministra Jeana-Noëla Barrota vyzvali Irán, aby pokračoval v rozhovoroch so Spojenými štátmi ohľadom svojho jadrového programu, a to aj napriek pokračujúcim útokom Izraela. To však Arákčí odmietol so slovami, že Teherán je pripravený „zvážiť“ diplomaciu, „keď sa zastaví agresia“.

Arákčí po skončení rokovaní zdôraznil, že jeho krajina podporuje pokračovanie diskusií s Britániou, Francúzskom, Nemeckom a Európskou úniou a je pripravená na ďalšie rokovania „opäť v blízkej budúcnosti“.

„Odchádzame z tejto miestnosti s dojmom, že iránska strana je v zásade pripravená pokračovať v rozhovoroch o všetkých dôležitých otázkach,“ prezradil nemecký minister Johann Wadephul.

Šéf britskej diplomacie David Lammy doplnil, že Spojené kráľovstvo má záujem o ďalšie rokovania. Lammy pricestoval do Ženevy po stretnutí vo Washingtone s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom a osobitným vyslancom pre Blízky východ Steveom Witkoffom.

Kallasová uviedla, že „sme sa dohodli, že budeme diskutovať o jadrových, ale aj širších otázkach, ktoré máme, a že diskusie zostanú otvorené“. Diplomati podľa AP poskytli len málo podrobností o rozhovoroch a neodpovedali na žiadne otázky.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu nedávno nevylúčil zabitie iránskeho najvyššieho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího. Barrot v tejto súvislosti poznamenal, že „je iluzórne a nebezpečné chcieť zvonku presadiť zmenu režimu. Je na ľuďoch, aby sami rozhodli o svojom osude,“ konštatoval.

Prezident USA Donald Trump medzitým zvažuje, či zaútočiť na iránske podzemné jadrové zariadenie vo Fordú. Šéf Bieleho domu uviedol, že do dvoch týždňov rozhodne, či sa americká armáda zapojí do konfliktu, pričom spomenul „výraznú šancu“ na obnovenie rokovaní o iránskom jadrovom programe.

Francúzsko, Nemecko a Británia zohrali dôležitú úlohu pri vyrokovaní pôvodnej jadrovej dohody Iránu so svetovými veľmocami z roku 2015, od ktorej neskôr USA odstúpili. Trojica krajín však opakovane hrozí Teheránu obnovením sankcií zrušených podľa tejto dohody, ak nezlepší spoluprácu s dozornou agentúrou OSN.

Zdroj: info.sk / bleskovky.sk / InfoVojna