Oblasť Bratislavy ako územie na pomedzí Álp a Karpát zohráva dôležitú úlohu kontaktného miesta. Bolo tomu tak aj v rímskom období, kedy pozdĺž Dunaja viedla rímska hranica. Oblasti južne od rieky boli administratívnou súčasťou rímskej provincie Panónia a severné časti obývali germánski Kvádi.

Prednáška sa zameria na územie tzv. Starej Bratislavy, na ktorom počas stredoveku vzniklo mesto – stredoveká Bratislava. Dnes ide o územie mestskej časti Staré Mesto, na ktorom sa v minulosti predpokladala existencia rímskej pozorovateľne, ba dokonca rímskeho tábora.

Úvahy o rímskej Bratislave môžeme sledovať už u humanistických učencov, ktorých nadchol stredoveký latinský názov Posonium. Na ich rozpravy nadviazali učenci v 18. a 19. storočí, neskôr archeológovia a historici v medzivojnovom a povojnovom období.

• Z akých prameňov vychádzali?

• Boli doklady o rímskom tábore skutočne doložené?

• A akú formu osídlenia môžeme v centre Bratislavy v dobe rímskej predpokladať na základe výsledkov archeologických výskumov a ich súčasného zhodnotenia?

Viac vo videu:

V bratislavských Rusovciach, kam svojho času siahali hranice Rímskej ríše a kde sa nachádzal rímsky vojenský tábor Gerulata, odkryli archeológovia vzácne historické pamiatky. Archeológ Erik Hrnčiarik tento svetový nález priblížil v nedávnom rozhovore TU.

Zdroj: YouTube Archeologická kaviareň / InfoVojna