Ústavný súd SR prijal v stredu 8. februára na ďalšie konanie návrh prezidentky SR Zuzany Čaputovej na posúdenie ústavnosti paragrafu 363 TP. Zároveň ho spojil s konaním, v ktorom daný paragraf napadla ešte koncom roka 2021 aj skupina poslancov Národnej rady SR.

„Som presvedčená, že terajšie znenie paragrafu 363 a právomoci, ktorými na jeho základe disponuje generálny prokurátor, zasahujú neprimerane do nezávislosti súdnej moci, ale tiež neprispievajú k budovaniu dôvery v justíciu,“ zdôvodnila prezidentka svoje rozhodnutie.

„Už len samotná skutočnosť, že takýto závažný nástroj, voči ktorému neexistuje opravný prostriedok a jeho používanie generálnym prokurátorom vzbudzuje polemiku v celej spoločnosti, bol dostatočný dôvod na zmenu alebo spresnenie zodpovedajúcej úpravy Trestného poriadku. Keďže sa v uplynulom období nenašla politická vôľa na zmenu legislatívy, rozhodla som sa využiť svoje kompetencie a obrátiť sa v tejto veci na Ústavný súd SR,“ uviedla ďalej Čaputová.

Súčasná úprava paragrafu 363 podľa názoru hlavy štátu okrem zásahu do nezávislosti súdnej moci, a teda porušenia princípu deľby v neprospech moci súdnej, „neguje právo občanov na preskúmanie rozhodnutia o základných právach a slobodách, porušuje právo obetí na účinné vyšetrenie trestného činu, či právo na súdnu ochranu.“

Paragraf 363 Trestného poriadku umožňuje generálnemu prokurátorovi SR, aby zrušil obvinenie vyšetrovateľa, ak bol týmto rozhodnutím porušený zákon.

---

• Má prezidentkino podanie paragrafu 363 šancu uspieť na Ústavnom súde?

• Prinesie nový trestný zákon bohatým možnosť vykúpiť sa z prísneho trestu?

• Potrebuje Špecializovaný trestný súd a špeciálna prokuratúra ústavnú ochranu?

---

Viac v rozhovore so sudcom Krajského súdu v Bratislave Petrom Šamkom:

Zdroj: ta3.com / InfoVojna