Väčšina rusko-čínskeho obchodu už nezahŕňa americký dolár. Platby medzi oboma krajinami sa uskutočňujú prevažne v národných menách

25.05.2023 | 11:25
  5
70 % cezhraničných zúčtovaní medzi Ruskom a Čínou sa už uskutočňuje v národných menách - rubľoch a jüanoch, informoval ruský premiér Michail Mišustin počas stretnutia s čínskym premiérom Li Čchiangom v Pekingu.

Takmer tri štvrtiny transakcií medzi Moskvou a Pekingom sa v súčasnosti uskutočňujú v rubľoch alebo jüanoch, prezradil ruský premiér Michail Mišustin počas stredajších rozhovorov s čínskym premiérom Li Čchiangom v Pekingu.

Moskva opakovane vyhlásila, že dolár aj euro považuje za nespoľahlivé, keďže ich používanie v cezhraničných transakciách krajiny ohrozujú západné sankcie v súvislosti s konfliktom na Ukrajine.

"70 % cezhraničných zúčtovaní medzi Ruskom a Čínou sa už uskutočňuje v národných menách - rubľoch a jüanoch," uviedol Mišustin.

Ruský premiér počas utorkovej účasti na podnikateľskom fóre v Šanghaji tiež uviedol, že vzájomné rozhodnutie krajín uskutočňovať väčšinu transakcií v národných menách výrazne posilnilo bilaterálny obchod, ktorý je na najlepšej ceste dosiahnuť v tomto roku cieľ 200 miliárd USD v predstihu.

"Kým v roku 2021 sa len približne štvrtina zúčtovaní medzi našimi krajinami uskutočňovala v národných menách, vlani to boli takmer dve tretiny," povedal Mišustin a prisľúbil, že bude pokračovať vo zvyšovaní "nezávislosti bilaterálnej finančnej spolupráce, a tým posilňovať hospodársku suverenitu".

Minulý mesiac ruský vicepremiér Alexander Novak oznámil, že Moskva prejde na národné meny v obchode s energiami so všetkými svojimi zahraničnými partnermi. Uviedol, že väčšina transakcií v tejto sfére sa už väčšinou uskutočňuje v jüanoch a rubľoch a krajina plánuje úplne upustiť od eura a dolára pri vývoze energií.

Moskva aj Peking zintenzívnili úsilie o zníženie závislosti od dolára a eura v medzinárodnom obchode na pozadí minuloročných protiruských sankcií. Prezident Vladimir Putin už skôr navrhol, aby sa v ruskom zahraničnom obchode vo väčšej miere používal čínsky jüan, a to nielen pri transakciách s Čínou, ale aj s krajinami v Afrike a Latinskej Amerike. Aj indickí politici v posledných mesiacoch podnikli kroky na odklon od zelených bankoviek k rubľom a rupiám vo vzájomnom obchode s Moskvou.

Vzťahy medzi Ruskom a Čínou sú dnes na bezprecedentne vysokej úrovni. Obe krajiny uzatvorili nové ekonomické dohody

Ruský premiér Michail Mišustin podpísal v stredu počas návštevy Pekingu sériu dohôd s Čínou. A označil bilaterálne vzťahy oboch krajín za bezprecedentné napriek kritike týchto väzieb zo strany Západu, ktorý zaviedol rozsiahle sankcie proti Moskve po tom, ako vlani vo februári poslala svojich vojakov na Ukrajinu.

Mišustin, najvyšší ruský predstaviteľ, ktorý navštívil Peking od začiatku vojny na Ukrajine, rokoval s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a premiérom Li Čchiangom.

Ázijská krajina má záujem najmä o ruský plyn a ropu.

Tlak na Moskvu zo strany Západu sa pritom stupňuje. Členovia skupiny G7 (siedmich najbohatších ekonomík sveta) na samite minulý víkend diskutovali aj o Rusku a Číne. Skupina súhlasila so sprísnením sankcií voči Moskve a vyzvala Čínu, aby tlačila na Rusko, nech stiahne svojich vojakov z Ukrajiny.

"Vzťahy medzi Ruskom a Čínou sú dnes na bezprecedentne vysokej úrovni," povedal Mišustin na stretnutí Li Čchiangom.

"Vyznačujú sa vzájomným rešpektovaním záujmov toho druhého, túžbou spoločne reagovať na problémy, ktoré sú spojené so zvýšenými turbulenciami na medzinárodnej scéne a tlakom nelegálnych sankcií zo strany Západu," povedal. "Ako hovoria naši čínski priatelia, jednota umožňuje prenášať hory," dodal.

Čína a Rusko by mali nájsť spôsoby, ako "zvýšiť úroveň hospodárskej, obchodnej a investičnej spolupráce", povedal čínsky prezident Si Ťin-pching ruskému premiérovi, pričom energetika je oblasťou, v ktorej by mohli rozšíriť spoluprácu.

Obe strany podpísali viaceré memorandá o porozumení vrátane dohody o prehĺbení investičnej spolupráce, dohody o vývoze poľnohospodárskych produktov do Číny aj pakt o športovej spolupráci.

Experti odhadujú, že dodávky ruských energií do Číny tento rok vzrastú o 40 %. Obe krajiny rokujú tiež o dodávkach technologických zariadení Rusku, uviedla tlačová agentúra Interfax.

"Keďže sankcie proti Rusku poskytujú Číne nové príležitosti, nie je prekvapujúce, že by sa rada angažovala v Rusku ekonomicky, pokiaľ akékoľvek vzťahy, ktoré nadviaže, nevyvolajú sekundárne sankcie proti Číne," povedal Steve Tsang, riaditeľ školy orientálnych a afrických štúdií (SOAS) v Londýne.

"Politika Číny v prípade vojny na Ukrajine je politikou vyhlásenia neutrality," dodal.

Peking sa zdržal otvoreného odsúdenia ruskej invázie na Ukrajinu. A trvá na tom, že jeho vzťah s Moskvou neporušuje medzinárodné normy, pričom Čína má právo spolupracovať s ktoroukoľvek krajinou, ktorú si vyberie.

Zdroj: rt.com / InfoVojna / trend.sk


Zaujíma nás Váš názor:

Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady


 

Zaujímavosti