Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok po prvýkrát od roku 2022 telefonoval s prezidentom Ruska Vladimirom Putinom. Okrem vojny na Ukrajine hovorili aj o vývoji na Blízkom východe a iránsko-izraelskom konflikte. Informujú o tom agentúry AFP a TASS.
Prezidenti spolu hovorili v septembri 2022, viac ako pol roka po začiatku celoplošnej ruskej invázie na Ukrajinu vo februári. Utorňajší telefonát podľa Elyzejského paláca trval viac ako dve hodiny.
Podľa Kremľa hovoril Putin s Macronom o situácii okolo Ruskom okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárne na Ukrajine, ostreľovaní v Donbase či vyhliadkach takzvanej obilnej dohody, ktorá zabezpečovala vývoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov cez Čierne more. Rusko ju v roku 2023 vypovedalo.
Macron v rozhovore „zdôraznil neochvejnú podporu Francúzska zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny“ a „vyzval na čo najskoršie uzavretie prímeria a začatie rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom o stabilnom a trvalom urovnaní konfliktu“, uviedol Elyzejský palác. Vo vyhlásení sa tiež uvádza, že prezidenti si budú o tejto otázke aj naďalej vymieňať názory.
Šéf Kremľa Macronovi povedal, že za konflikt sú zodpovedné západné štáty, ktoré ignorovali bezpečnostné záujmy Ruska a na Ukrajine roky vytvárali „protiruské zázemie“. Akákoľvek mierová dohoda by podľa Putina mala byť „komplexná a dlhodobá, mala by odstrániť základné príčiny ukrajinskej krízy a vychádzať z nových územných skutočností“. Prípadná mierová dohoda by mala podľa ruského prezidenta mať "komplexnú a dlhodobú" podobu.
Rusko za „základné príčiny“ konfliktu označuje napríklad zámer Ukrajiny vstúpiť do NATO a udalosti po majdanskom prevrate v roku 2014, ktorá viedla k zvrhnutiu prezidenta Viktora Janukovyča. Putin už skôr uviedol, že Ukrajina musí v rámci akejkoľvek mierovej dohody akceptovať anexiu rozsiahlej časti svojho územia Ruskom.
Okrem Ukrajiny sa prezidenti venovali aktuálnej situácii na Blízkom východe a nedávnym úderom Spojených štátov na iránske nukleárne zariadenia. Obaja prezidenti sa zhodli, že konflikty v regióne by sa mali riešiť diplomatickou cestou a že Irán má právo na mierový jadrový program v súlade so Zmluvou o nešírení jadrových zbraní.
Konštatovali tiež osobitnú zodpovednosť Ruska a Francúzska ako stálych členov Bezpečnostnej rady OSN za udržiavanie mieru a bezpečnosti, vrátane regiónu Blízkeho východu, ako aj za zachovanie globálneho režimu nešírenia jadrových zbraní.
„Bolo dohodnuté pokračovať v kontaktoch za účelom možnej koordinácie postojov,“ uvádza sa v správe Kremľa. Podľa hovorcu ruského prezidenta Dmitrija Peeskova mal rozhovor vecný charakter a obaja prezidenti sa dohodli, že budú pokračovať vo vzájomnej komunikácii s cieľom potencionálne koordinovať svoje prístupy k urovnaniu situácie na Blízkom východe.
K debate o Iráne Elyzejský palác uviedol, že francúzsky prezident zdôraznil, že Teherán musí dodržiavať svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a plne spolupracovať s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE).
Vladimir Putin a Emmanuel Macron spolu naposledy telefonovali 11. septembra 2022, teda niekoľko mesiacov po tom, čo Západ a Zelenského režim vyprovokovali Rusko k vojenskej invázii a k spusteniu špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. Začiatkom júna hovoril Putin s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Vlani v novembri s ruským prezidentom telefonoval vtedajší nemecký kancelár Olaf Scholz.
Zdroj: hnonline.sk / epochtimes.cz / InfoVojna
