Referendum ignorované médiami, vládou a prezidentkou je neplatné. Hlasovať o zmene Ústavy SR prišlo necelých 30 percent občanov. Z nich až 98 percent povedalo ÁNO a súhlasilo tak s predčasnými voľbami

22.01.2023 | 07:00
  59
Tretina Slovenska sa zúčastnila hlasovania o predčasnom skončení volebného obdobia Národnej rady SR hlasovaním v referende alebo zmenou Ústavy SR odhlasovaním v parlamente. Pre úspešnosť referenda však bola potrebná nadpolovičná účasť všetkých oprávnených voličov. Súčasná prezidentka SR Zuzana Čaputová v rozhodujúcom 2. kole prezidentských volieb v roku 2019 nebola ani za masívnej podpory médií schopná získať ani toľko hlasov, koľko ľudí prišlo na sobotňajšie referendum.

Referendum o zmene ústavy nie je platné, keďže účasť voličov nebola viac ako 50 percent. Podľa Ústavy SR sú výsledky referenda platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.

Občania v sobotu odpovedali na otázku, či súhlasia, aby predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady SR bolo možné uskutočniť referendom alebo uznesením Národnej rady SR, a to zmenou Ústavy SR. Hlasovať bolo možné od 7:00 do 22:00.

Traja najvyšší ústavní činitelia sa na ňom nezúčastnili. Aby bolo referendum platné, musela by sa na ňom zúčastniť nadpolovičná väčšina oprávnených voličov, čo je približne 2,2 milióna ľudí. Referendum nie je platné, účasť bola 27,25 %. Viac ako 97,5 % ľudí, ktorí sa zúčastnili, hlasovali 'áno'. Oficiálne výsledky oznámia po 9.00 h v nedeľu.

V prípade úspešného sobotňajšieho referenda by na vyvolanie predčasných volieb stačilo v parlamente 76 hlasov poslancov, teraz to je 90 hlasov, čiže ústavná väčšina. Zároveň by ich bolo možné vyvolať referendom.

Plebiscit sa podľa vyjadrení polície zaobišiel bez vážnejších incidentov. Bezproblémovo hodnotili priebeh referendového dňa aj volebné komisie naprieč Slovenskom. V niektorých obciach zaznamenali výpadky elektrickej energie, priebeh referenda to nenarušilo.

Občania v referende odpovedali na otázku, či súhlasia s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením Národnej rady SR. Zabezpečiť to má zmena ústavy.

Hlasovať v referende mohli aj ľudia v izolácii alebo karanténe z dôvodu ochorenia COVID-19. O špeciálne hlasovanie požiadalo 176 voličov.

O hlasovanie poštou požiadalo rezort vnútra 75 voličov, ktorí nemajú trvalý pobyt na Slovensku. Hlasovalo 62 z nich. V rámci Slovenska požiadalo o hlasovanie poštou cez 700 ľudí.
Referendum inicioval Smer s ďalšími opozičnými stranami.

Výsledky referenda budú podľa Ústavy SR platné, ak sa na ňom zúčastní nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bude rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.

Výsledky podľa Štatistického úradu si môžete za jednotlivé kraje, okresy, mestá a obce vyfitrovať TU.

Sobotňajšie hlasovanie bolo v poradí deviate celoštátne referendum od vzniku samostatného Slovenska v roku 1993. Stále tak platí, že spomedzi celoštátnych referend bolo doteraz platné len jedno, a to referendum o vstupe do Európskej únie, na ktorom sa v roku 2003 zúčastnilo 52,15 percenta voličov.

 

Fico a jeho Smer-SD ako hybná sila referenda o predčasných voľbách

Predseda strany Smer-SD Robert Fico, bol hlavnou hybnou silou referenda, pripomína portál Veci verejné. Boli to hlavne jeho štruktúry, ktoré v lete zbierali podpisy v petičnej akcii na následné vyhlásenie referenda Zuzanou Čaputovou.

Počet hlasov v referende

 

Zdroj: ŠÚ SR/Takmer konečné výsledky referenda z 21.01.2023


Porovnanie s parlamentnými voľbami v roku 2020

 

Zdroj: ŠÚ SR/Výsledky parlamentných volieb 2020


Účasť v parlamentných voľbách bola 65,80%, čo predstavovalo 2 916 840 voličov. 


Politické strany za mohunej podpory médií, ktoré vytvorili koalíciu mali nasledujúci počet hlasov:

OĽaNO – 25,02% – 741 166 hlasov
Sme rodina – 8,24% – 237 531 hlasov
SaS – 6,22% – 179 246 hlasov
Za ľudí – 5,77% – 166 325 hlasov


Spolu: 1 324 268 hlasov

Opozičné strany:

SMER – SD – 18,29% – 527 172 hlasov
ĽSNS – 7,97% – 229 660 hlasov
(samozrejme zarátané sú tam aj hlasy ich neskorších klonov HLAS – SD, či Republika, Život atď…)


SPOLU: 756 832

Rozdiel medzi hlasmi pre súčasnú opozíciu a ľuďmi, ktorí prišli do referenda znamená nárast o 436 366 hlasov (zanedlbateľný počet referendovej odpovede NIE, nebol zarátaný).

Mediálna podpora a účasť v parlamentných voľbách 2020 a v referende 2023

Ak si porovnáme mainstreamovú mediálnu podporu referenda (takmer žiadna) s parlamentnými voľbami je naozaj zázrak, že došlo toľko ľudí. Hľadať príčiny, prečo účasť nebola ešte vyššia nemá význam. Mohlo to zohrať počasie, už spomínaná informovanosť a dátum vyhlásenia. Rozoberať to nemá význam. A tu sa ukazuje, že síce v demisii, ale stále vládnuca garnitúra a prezidentka Zuzana Čaputová po všetkých prekážkach, ktoré vytvárali majú veľký problém. 


Z úst Matoviča, Hegera, Sulíka, Remišovej vždy počúvame o návrate Fica. Nie Pellegriniho, ktorý si medzitým založil Hlas a ktorý v každom televíznom prieskume vedie, ale Fica.

Z toho vyplýva len jedno. Interné prieskumy politických strán, ktoré si dávajú robiť musia ukazovať iné čísla. Dôkazom môže byť aj to, ako každý deň počúvame o nejakých spájaniach sa tých samozvaných tzv. demokratických síl, avizovaných projektoch SDK 2, SDK 3 a ich hysterické stavy ako inak “z návratu Fica”.

Čaputová má ešte väčší problém

Väčšina ľudí referendum nevnímala ako poistku, ktorá môže vyvolať predčasné voľby 76 poslancami voči akejkoľvek vláde, ale ako Fica voči prezidentke a vládnucej partii, resp. opozícii proti už vyššie spomenutým. Jednoducho povedané bolo to referendum o vyslovení nedôvere tým, ktorí robia prekážky predčasným voľbám.

Pri účasti v referende 1 193 198 občanov je pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že z tohto čísla je minimálne polovica budúcich voličov strany Smer (596 599), ako najväčsej hybnej sily referenda. Opäť je potrebné pripomenúť – pri 27%nej účasti. Ako to môže vytreliť pri volebnej účasti napr. 60% nevieme, ale číslo sa môže priblížiť aj k miliónu a jasnému volebnému víťazstvu Smeru (Matovičovo OĽaNO pri 25%nej úspešnosti a 65%nej účasti malo 741 166 hlasov)

A sme pri Čaputovej. Tá za mohutnej podpory médií nebola v druhom, rozhodujúcom kole prezidentských volieb schopná získať ani toľko hlasov, koľko ľudí prišlo na referendum.

Zdroj: ŠÚ SR

 

Ani jej percento z počtu všetkých voličov zapísaných v zozname voličov, nedosiahlo percento účasti občanov na referende. Jej percento z celkového možného počtu vtedy zapísaných voličov 4 419 883 bolo 23,91%!

 

Zdroj: ŠÚ SR

 

Prezidentka, ktorá pre referendum okrem toho, že ho po nekonečných váhaniach a mudrovaniach o súlade s Ústavou SR vyhlásila, neurobila pre účasť absolútne nič. Dá sa povedať, že z torza koalície jedine Boris Kollár dal aj svojim voličom tzv. zelenú kartu. Pre nabádanie jeho voličov na účasti sa nepretrhol, ale ani neodhováral. Dôkazom bola aj účasť poslankyne, ktorá je v klube Sme rodina Romany Tabák, ktorá sa referenda zúčastnila. 


Na záver o rečiach, že referendum boli zbytočne vyhodné peniaze, ktoré mohli ísť napr. rodinám v núdzi sa môžeme opýtať, kde bola tá pomoc pri prvej podpisovej akcii, kde referendum Čaputová nevyhlásila. A na zbláznenie pre Čaputovú by mohlo byť, ak by sa Robert Fico rozhodol začať zbierať podpisy na nejakú ideovú otázku týkajúcu sa napr. LGBTI komunity, ako sú sobáše osôb rovnakého pohlavia, alebo adopcia detí partnermi rovnakého pohlavia štýlom akým sa dialo toto referendum, čiže otázkou by bolo paragrafové znenie, ktoré by bolo v prípade úspechu prenesené do Ústavy SR, kde dnes stojí, že manželský zväzok je zväzok muža a ženy. Na 99,99% by takéto referendum úspešné nebolo. Otázka vyhlásiť takéto referendum by pre Čaputovú bolo zrejme nočnou morou. A v prípade, ak by napr. R. Fico od zberu podpisov na takéto refendum upustil, dostalo by sa pomoci z “ušetrených” peňazí rodinám? Určite nie…

Michelko: Takmer 1,2 milióna oprávnených voličov nechce túto vládu, to je veľmi jasný a dôležitý odkaz

„Referendum o predčasných voľbách síce nebolo triumfom opozície, ale celkom určite to nebol ani debakel. Takmer 1,2 milióna oprávnených voličov nechce túto vládu, to je veľmi jasný a dôležitý odkazTeraz ide o to, ako s týmto mandátom naloží opozícia, či sa bude správať tak, aby čo najmenej z týchto hlasov prepadlo,“ konštatuje vo svojom komentári publicista a politický analytik Roman Michelko.

Viac v článku a jeho videokomentári TU.

Matovič & OĽaNO: Referendum je dôkazom, že nie je vôľa skracovať volebné obdobie

Výsledky referenda sú dôkazom, že v spoločnosti nie je vôľa skracovať volebné obdobie. Hnutie OĽANO to uviedlo v reakcii na výsledky sobotňajšieho referenda.

"Slovensko má nádej, že politika nenávisti, zloby, rozvratu a rozkrádania, ktorú v súčasnosti reprezentujú strany Smer-SD, Hlas-SD a Republika, nebude úspešná ani v blízkej budúcnosti," doplnilo hnutie.

Na sociálnej sieti sa k výsledkom referenda vyjadril aj líder OĽaNO Igor Matovič. "Dňom volieb Fico s Pelerínou pochopili, že 25% pre blázna Matoviča znamená, že už ich nikto nebude kryť pred nezávislým vyšetrovaním ich zločinov … že skončila doba, keď po voľbách sa akosi zabudne na predvolebné sľuby. Len preto okamžite spustili permanentnú štvavú kampaň voči mne, OĽANO a vláde. 1000 dní len huckali, štvali, klamali, vyhrážali sa a manipulovali s ľuďmi, ktorí sú im ochotní stále akosi uveriť aj najväčšie bludy," napísal Matovič.

Viac v článku TU.

Štátna volebná komisia potvrdila neplatnosť referenda

Štátna volebná komisia potvrdila neplatnosť sobotného (21. 1.) referenda o zmene Ústavy SR. Zúčastnilo sa na ňom 27,25 percenta voličov. Na platnosť referenda je potrebná viac ako 50-percentná účasť. Kompletné výsledky sú zverejnené na stránke volbysr.sk.

Predseda štátnej volebnej komisie Ladislav Orosz potvrdil, že všetci prítomní členovia bez výhrad podporili zápisnicu. "Referendum prebehlo v súlade so zákonom," doplnil s tým, že sa neobjavili žiadne skutočnosti, ktoré by výsledok spochybnili.

Orosz upozornil, že išlo o prvé referendum od nálezu Ústavného súdu SR, ktorý vyhlásil, že výsledkom referenda je bezprostredne záväzné rozhodnutie občanov s právnou silou ústavného zákona. Poukázal tiež, že aj v tomto referende bola kľúčovou skupina ľudí, ktorí svoj postoj vyjadrili neúčasťou.

Na otázku, či súhlasia občania s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením Národnej rady SR odpovedalo 97,51 percenta zúčastnených kladne. Nesúhlas vyjadrilo 1,54 percenta zúčastnených.

Predseda Štatistického úradu SR Peter Peťko upozornil, že elektronizácia zmenila a zrýchlila proces spracovania. "Celková dĺžka spracovania bola tri hodiny a päť minút. O hodinu skôr ako pred ôsmimi rokmi v poslednom referende," priblížil. V okrskoch s výpadkom elektrickej energie odovzdali klasické papierové zápisnice.

Sumarizácia prebehla povinne elektronicky prostredníctvom Integrovaného volebného informačného systému (IVIS). Prvýkrát sa v referende spracovávali tiež výsledky hlasovania doručené poštou od voličov zo zahraničia.

Najvyššiu účasť zaznamenali v Trenčianskom kraji s vyše 36 percentami voličov. Najmenej voličov prišlo na referendum v Bratislavskom kraji, odhlasovalo tam 21 percent voličov.

Medzi okresmi v účasti dominovali podľa Peťka Kysucké Nové Mesto, Topoľčany, Turčianske Teplice, Púchov a Považská Bystrica, kde prišlo vyše 40 percent voličov. Najnižší záujem o referendum, pod 16 percent, zaevidovali v okresoch Dunajská Streda, Komárno a Bratislava 1.

Najmenej občanov v rámci obcí prišlo k urnám v košickom Luníku IX. s účasťou 0,1 percenta voličov a v Lomničke s jednopercentnou účasťou. V 288 obciach všetci zúčastnení voliči odpovedali na referendovú otázku kladne. V žiadnej nezaznamenali stopercentne negatívnu odpoveď.

Policajný viceprezident Damián Imre zhodnotil priebeh referenda ako pokojný, polícia zaznamenala iba drobné incidenty. Išlo napríklad o nespokojnosť voličov, ktorí prišli na referendum neskoro, či nevhodnú politickú agitáciu. Celkovo objasňuje polícia dva priestupky. Súviseli s extrémistickými znakmi na bilbordoch.

Deviate referendum v histórii samostatnej Slovenskej republiky inicioval Smer-SD s ďalšími opozičnými stranami.

Viac vo videu:

Zdroj: InfoVojna / pravda.sk / veci-verejne.sk / trend.sk


Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady


 

Zaujímavosti