Francúzska vláda pozastavila vydávanie víz štátnym príslušníkom afrického štátu Mali, ktorý na základe princípu reciprocity pristúpil k rovnakému opatreniu a na svojom veľvyslanectve v Paríži nevydáva víza občanom Francúzska.

Informovala o tom vo štvrtok televízia BFM, ktorá dodala, že k tejto situácii dochádza v čase napätia vo vzťahoch medzi Parížom a Bamakom a neistotou v oblasti afrického Sahelu, čo súvisí s nedávnym vojenským prevratom v Nigeri.

Francúzsko bolo prvou krajinou, ktorá začiatkom tohto týždňa pozastavila vydávanie víz, keď celé Mali - vrátane hlavného mesta Bamako - zaradila do červenej zóny neodporúčanej pre cestovanie, uviedli francúzske diplomatické zdroje.

Hlavné mesto Mali sa predtým nachádzalo v oranžovej zóne, kam sa cestovanie "neodporúčalo, s výnimkou nevyhnutných dôvodov".

Zvyšok tejto rozsiahlej krajiny bol v červenej zóne z dôvodu šírenia džihádizmu, rizika únosov a všeobecne panujúcej neistoty.

Malijské ministerstvo zahraničných vecí v reakcii na rozhodnutie Paríža v stredu neskoro večer na sociálnych sieťach uviedlo, že sa o tejto klasifikácii dozvedelo "s prekvapením".

Následne malijská vláda na sociálnej sieti Facebook uviedla, že "v rámci uplatňovania reciprocity" aj ona pozastavila vydávanie víz.

Vzťahy medzi Francúzskom - bývalou koloniálnou mocnosťou, ktorá sa od roku 2013 vojensky angažuje po boku malijskej armády v boji proti džihádistom - a Mali sa prudko zhoršili od augusta 2020, keď sa moci v Bamaku násilím zmocnila skupina dôstojníkov malijskej armády. Junta si v roku 2022 vynútila odsun francúzskych vojakov bojujúcich proti islamistom a politicky i vojensky sa preorientovala na Rusko. Vyhostila vtedy aj francúzskeho veľvyslanca.

V Saheli došlo krátko na to aj k zosadeniu ďalších vlád spolupracujúcich s Francúzskom - v roku 2022 v Burkine Faso a koncom júla tohto roku nasledoval vojenský prevrat v Nigeri.

Všetky tieto tri susediace krajiny, ktoré čelia džihádistickej expanzii a tvoria veľký geografický celok, sú teraz pre francúzsku diplomaciu červenou zónou.

BFM dodala, že vydávanie víz je pozastavené aj na francúzskom konzuláte v Burkine Faso.

Lídri Nigeriu zložili novú vládu

Vodcovia armády v Nigeri, ktorí minulý mesiac prevratom prevzali moc, zložili novú vládu. Vyplýva to z dekrétu prečítaného vo štvrtok v štátnej televízii. TASR prevzala správu z tlačových agentúr AFP a AP.

Premiér Ali Mahaman Lamine Zeine bude viesť 21-členný kabinet, pričom generáli z novej vojenskej vládnucej rady budú riadiť ministerstvá obrany a vnútra. Viac než polovicu vlády tvoria civilisti, zvyšok sú armádne nominácie.

Nigerská vojenská junta prostredníctvom svojho hovorcu ešte v noci na utorok oznámila, že na post premiéra vymenovala bývalého ministra hospodárstva Lamina Zeina.

Lamine Zeine pôsobil ako minister hospodárstva a financií počas niekoľkých rokov v kabinete vtedajšieho prezidenta Mamadoua Tandju, ktorého zvrhli ešte v roku 2010. Najnovšie pracoval ako ekonóm pre Africkú rozvojovú banku v Čade, uviedli nigerské médiá.

Demokraticky zvoleného nigerského prezidenta Mohameda Bazouma 26. júla internovali a zosadili vzbúrení príslušníci Prezidentskej gardy. Veliteľ tejto elitnej jednotky generál Abdourahamane Tchiani sa následne vyhlásil za nového vládcu Nigeru.

Za úradovania Bazouma sa z Nigeru stal jeden z posledných strategických partnerov Západu v boji proti postupu islamistických teroristov v regióne afrického Sahelu.

Vodcovia nigerského prevratu odignorovali ultimátum Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS), v súlade s ktorým mali do nedele 6. augusta vrátiť moc Bazoumovi. Teraz čakajú na reakciu tejto regionálnej organizácie, ktorá im v prípade nesplnenia ultimáta pohrozila vojenskou intervenciou. Premiéri členských krajín ECOWAS sa vo štvrtok zídu v nigérijskej metropole Abuja, aby diskutovali o ďalších krokoch.

K situácii sa v utorok vyjadril aj šéf americkej diplomacie Antony Blinken, podľa ktorého je pre medzinárodné spoločenstvo v súvislosti s riešením prevratu v Nigeri najlepšou možnosťou diplomacia.

Zdroj: cas.sk (1), (2) / InfoVojna