„Moderátor Kovačič využil vysielací čas na prezentáciu vlastných názorov a hrubo poškodil dobrú povesť televízie,“ reagoval generálny riaditeľ TV Markíza na pirátsky vstup moderátora na konci relácie Na telo a odmietol jeho obvinenia z cenzúry. Progresívno-liberálnym aktivistom v spravodajstve, ktorí sa vyhrážali kolektívnym odporom a právnikmi, medzitým vedenie televízie oznámilo, že Markíza nebude ustupovať ich ultimátam

30.05.2024 | 10:00
  6
Vyjadrenie Michala Kovačiča bolo podľa šéfa TV Markíza Petra Gažíka v rozpore s elementárnymi žurnalistickými postupmi a etickými pravidlami novinárskej činnosti. Kampaň spustil aj Český výbor Medzinárodného tlačového inštitútu, ktorý majiteľa tejto súkromnej televízie - skupinu PPF a zároveň dedičku impéria Renátu Kellnerovú vyzval, aby vzbúreným prenasledovateľom slobodných názorov na Slovensku zaistila „zachovanie priestoru pre slobodnú žurnalistiku“.

Moderátor relácie Na telo Michal Kovačič si 26. mája 2024 po skončení rozhovoru s hosťami zobral slovo a obvinil svojho zamestnávateľa z neprimeraných zásahov do novinárskej slobody.

Deň na to sa v písomnom vyhlásení k nemu pridalo vyše sto zamestnancov, hlavne zo spravodajstva, ktorí hovoria tiež o cenzúre a orbanizácii. Navyše hrozia štrajkom, ak Markíza nevráti reláciu od septembra do vysielania a na stoličke moderátora nebude sedieť znovu Michal Kovačič.

Vedenie Markízy naopak hovorí o zneužití vysielania, porušení zákona aj etického kódexu. Na telo okamžite stopli a Michala Kovačiča zatiaľ poslali oddýchnuť si domov, že pre neho aktuálne robotu nemajú.

Moderátor Michal Kovačič v závere Na telo obvinil vedenie televízie z cenzúry a neprimeraných zásahov do novinárskej slobody. Aké je vaše hodnotenie tejto situácie?

Odmietame akékoľvek obvinenia z cenzúry ako nekorektné a neodôvodnené. TV Markíza za každých okolností prináša objektívne a nezávislé spravodajstvo. Redakcia spravodajstva TV Markíza pracuje v štandardnom režime s fungujúcim editorským procesom a v súlade s profesionálnymi a etickými normami.

Markíza okamžite vydala vyhlásenie, v ktorom odmietla cenzúru a Kovačičov vstup označila za zneužitie televízneho vysielania. Bola to jeho osobná iniciatíva alebo išlo o koordinovanú akciu?

Bez ohľadu na okolnosti, podstatný je práve spomínaný fakt, že moderátor zneužil vysielací čas na prezentovanie osobných názorov, čo je v rozpore so zákonom o mediálnych službách a etickým kódexom novinára. Preto sme pristúpili k okamžitému prerušeniu vysielania relácií Na telo a Na telo PLUS. Ako manažment, ktorý je zodpovedný za účinnú kontrolu nad vysielaním, sme ani nemali inú možnosť. 

Ako máme rozumieť termínu "zneužitie vysielania" - aké škody sa z vášho pohľadu stali vysielateľovi?

Moderátor využil vysielací čas na prezentáciu vlastných názorov, ktoré hrubo poškodzujú dobrú povesť vysielateľa, čo je v rozpore s elementárnymi žurnalistickými postupmi a etickými pravidlami novinárskej činnosti. Vysielanie nie je a nemôže byť platformou na prezentáciu osobných pocitov novinárov a riešenie vnútorných rozhodnutí vysielateľa o vlastnej programovej štruktúre. To, že novinár s rozhodnutím vysielateľa a svojho zamestnávateľa nesúhlasí, neznamená, že mu vzniká právo takýmto spôsobom zneužívať televízne vysielanie.

Už niekoľko mesiacov sa médiá intenzívne venujú interným problémom vo vnútri spravodajstva. Vedenie televízie sa k tomu zatiaľ nevyjadrovalo – alebo len veľmi stroho. Aký je dnešný stav vo vzťahoch s vašimi zamestnancami?

Spravodajcovia sú integrálnou súčasťou našej firmy. Sú našimi zamestnancami, a toto je základný prístup, ktorý uplatňujeme. Spravodajstvo je však špecifickou časťou našich mediálnych firiem, za ktoré, rovnako ako pri iných programoch, nesieme plnú redakčnú zodpovednosť. Manažéri majú istú zodpovednosť za chod firmy a novinári majú nárok na svoju nezávislosť. Manažment sa snaží citlivo pristupovať k ich potrebám a všetko zodpovedne riešiť. Ak narážate na list, ktorý mi bol adresovaný, tak všetko už bolo odkomunikované členmi Redakčnej rady CME, ktorá vykonáva nad spravodajstvom Markízy nezávislý dohľad. Prišlo k prevereniu situácie, k diskusii s 13 novinármi a manažérsky sme sa so situáciou snažili vyrovnať tak, aby sme jej rozumeli, pozorne ju navnímali a objektívne vyhodnotili.

Ako konkrétne ste ju vyhodnotili?

Snažíme sa, aby spravodajstvo legitímne fungovalo v medziach, ktoré mu patria. Ale zároveň aby fungovali aj všetky procesy a štandardy, ktoré sú nevyhnutné pre novinársku prácu tak, aby aj manažment mal istotu, že v rámci redakčnej zodpovednosti, ktorú máme z pozície vysielateľa, vykonáva redakcia svoju prácu v tej najlepšej možnej kvalite.

Podarilo sa vám vzájomne si porozumieť s nespokojnými zamestnancami?

Túto otázku by ste asi mali adresovať obidvom stranám. Ja sa snažím o otvorenú, transparentnú a férovú komunikáciu. Zároveň nechcem plytvať slovami dovnútra firmy ani navonok. Chcem demonštrovať mieru porozumenia pre redakciu a naše výsledky podľa mňa hovoria jednoznačne. Zvládli sme prezidentskú kampaň a voľby spôsobom, aký sa nepodaril žiadnej inej televízii, pred prvým aj druhým kolom sme mali prezidentské duely s obidvomi kandidátmi. Dnes je televízia vládnymi politikmi bojkotovaná a označovaná ako nepriateľská, čo je istým spôsobom paradoxne dôkazom toho, že spravodajstvo má možnosť fungovať nezávisle.

Sťažnosti redaktorov smerovali hlavne proti zásahom nového šéfa Centra spravodajstva Michala Kratochvíla. Mali pocit, že im príliš zasahuje do ich novinárskej slobody. Podarilo sa vám vybudovať jeho dôveru?

Nechcem odpovedať za kolegu Kratochvíla. Poviem to inak. Ak máte prevziať manažérsku zodpovednosť za fungovanie nejakej aktivity alebo časti firmy, napríklad spravodajstva, tak to musíte riadiť. Výhrady typu, že niekto zasahuje, snaží sa vstupovať do obsahu, kreovať ho, diskutovať o ňom, alebo dokonca iba pracuje s tímom či agendou, ktorá mu bola daná do zodpovednosti, sú podľa mňa, naopak, základnou manažérskou kompetenciou a očakávaním. Ak by sme pripustili, že rola nového šéfa nie je zasahovať do spravodajstva, tak by sme rezignovali na jeho manažérsku rolu. Ale viem, k čomu smerujete. Musíme hľadať citlivú rovnováhu medzi novinárskou autonómnosťou, zodpovednosťou manažmentu a tiež schopnosťou nadriadených formovať agendu, redakčné postupy, procesy, ktoré sa realizujú v rámci spravodajstva a ktoré sú obsahom redakčnej zodpovednosti televízie. Samozrejme, všetky zmeny musia byť konštruktívne a pragmatické. Výhrady sme si prechádzali aj s účasťou Redakčnej rady CME a neprišli sme k žiadnemu konštatovaniu, že by niektorý vstup mal smerovať k narušeniu akýchkoľvek princípov spravodajskej objektivity a nestrannosti.

Prečo mali potom podľa vás redaktori pocit, že sa im zasahuje do autonómie? Neboli na to z minulosti zvyknutí?

Neviem, ako to bolo v minulosti, viem však, že je nevyhnutné pre fungovanie každej zodpovednej inštitúcie, vrátane média, aby fungovali procesy a nástroje, cez ktoré vieme niesť zodpovednosť. To sa nedá bez toho, aby ste televíziu manažérsky riadili.

Ako ste vy osobne vstupovali do týchto konfliktov?

Pred 20 rokmi som v televízii Markíza pracoval ako redaktor spravodajstva a dodnes tu pracujú moji bývalí kolegovia, s ktorými sa poznáme, tykáme si. Je prirodzené, že s nimi mám aj osobný kontakt. Môj manažérsky štýl je byť veciam blízko, mať schopnosť porozumieť im a nespoliehať sa len na procesy a postupy. Je pravda, že na tejto agende mi veľmi záležalo, bola veľmi exponovaná a pertraktovaná. Nikdy som však do týchto záležitosti nevstupoval osobne v rovine zaangažovania sa. Snažil som sa mať profesionálny prístup. Zostať ľudsky blízko, ale vecne profesionálny.

Aby som bola konkrétna, chodili sa vám ľudia sťažovať?

Nie. Ale sám som sa zaujímal o to, čo sa deje. Aj dnes sa rád po firme prejdem a zaujíma ma, či sa ľudia usmievajú, aká je tu atmosféra. Áno, bol som, samozrejme, diskutovať aj v redakcii. Komunikácia bola aj cez moju osobu, ale sám som sa snažil najmä zdieľať fakty, informácie a proces, ktorým sme danú situáciu riešili. Riešenie totiž nie je iba na generálnom riaditeľovi. Máme riaditeľa Centra spravodajstva, Redakčnú radu CME, teda celú štruktúru, ktorá má vedeniu pomôcť porozumieť situácii. Ja sám som zamestnancom komunikoval veľa vecí, no je fakt, že množstvo tejto komunikácie unikalo do niektorých médií. Toto nie je spôsob, ako sa dajú veci konštruktívne a pragmaticky riešiť.

Vyrušilo vás, že v redakcii vznikli odbory?

Nepovedal by som, že vyrušilo. Ale doteraz som nikdy nepracoval v organizácii, kde by fungovali odbory. Je to pre mňa úplne nová skúsenosť. Nikdy sme nerozmýšľali nad odbormi inak, ako že ich rešpektujeme. V momente, keď vzniknú odbory, tak jedna aj druhá strana je viazaná procesmi a pravidlami, ktoré sú dané zákonom. Toto rešpektujem a nespochybňujem. Je však legitímne povedať, že na to, aby kdekoľvek odbory dobre fungovali, sú potrebné dobré vzájomné vzťahy.

Aké požiadavky vzniesli odbory voči televízii – boli to osobné záležitosti alebo spôsob fungovania spravodajstva?

Existencia a fungovanie odborových organizácií má pomerne jasne definovanú podobu. Gro tém sa týka povahy vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancami. Ambícia odborových organizácií determinovať biznis inštitúcie nie je úplne legitímna ani náležitá. My sme stále v začiatkoch komunikácie s našou odborovou organizáciou a procesne si upravujeme, ako budeme komunikovať a pracovať. V druhom kroku budeme riešiť povahu požiadaviek, s ktorými budú odbory prichádzať.

Vieme, že máte Redakčnú radu CME, ale zaujíma ma váš názor na podobu spravodajstva. Hans Mahr – člen spomínanej rady v rozhovore pre Hospodárske noviny interpretoval, že v prieskumoch vám vychádza, že ľudia chcú menej politiky a viac pozitívne ladených správ, servisných informácií.

Snažím sa byť obozretný vo vlastných názoroch, a to nielen vo vzťahu k spravodajstvu, ale aj k iným častiam života firmy. Nemyslím si, že diskusia o tom, či v správach má byť viac alebo menej politiky, je určujúca. Politika je všade. Dôležité však je, aby sme boli schopní sprostredkúvať akúkoľvek tému spôsobom, ktorý je pre ľudí relevantný, hodnotný a prináša im podstatnú informáciu, vďaka čomu radi pozerajú práve naše spravodajstvo. Zamýšľame sa nad tým, ako robiť reportáže atraktívnejšie a udržať si diváka. Ak totiž prestane pozerať televízne spravodajstvo, tak to pre trh bude najhorší výsledok. Ak by sme rezignovali na kvalitu, tak riskujeme, že ľudia budú konzumovať obsah niekde inde – či už na sociálnych sieťach, alebo z nie veľmi dôveryhodných zdrojov.

Malo by mať spravodajstvo svoj názor?

Divák by mal dostať komplex informácií a na konci reportáže si urobiť názor sám. Cieľom nie je ovplyvňovať verejnú mienku, ale prinášať objektívne, nestranné a pluralitné spravodajstvo. Nepretláčať nejaký názor však neznamená bezpohlavnosť. Vieme byť kritickí, nároční a zodpovední aj bez toho, aby sme boli ideologickí alebo aktivistickí. Náš názor je, že spravodajstvo by malo byť najkvalitnejšie, najrelevantnejšie, najzodpovednejšie.

Nebojíte sa zároveň toho, že zmeny, ktoré robíte v spravodajstve, vám môžu ublížiť a prídete o divákov?

Robíme si prieskumy a z nich vychádzajú informácie, na základe ktorých zlepšujeme koncepciu Televíznych novín. Benchmarkom sú výsledky sledovanosti, ktoré neklesajú, naopak, za posledných pár mesiacov sú lepšie. Sledovanosť je stále na úrovni okolo 26 percent v obchodnej cieľovke. Nezaznamenali sme žiadny odlev divákov.

Premiér Robert Fico označuje Markízu už od predvolebného obdobia za nepriateľské médium. Zástupcovia Smeru, Hlasu aj SNS už niekoľko týždňov totálne bojkotujú reláciu Na telo. Ako s touto situáciou pracujete?

Túto situáciu manažujeme podľa vývoja. Od začiatku môjho pôsobenia je to veľmi turbulentné a dynamické, preto teraz odo mňa, prosím, nečakajte definitívne odpovede. Fungujeme najlepšie, ako vieme, snažíme sa robiť profesionálne spravodajstvo, zavádzame procesy, ktoré manažérsky dávajú garancie k tomu, aby bolo nestranné a nezaujaté. Týmto sa snažíme presviedčať.

Akú budúcnosť čaká Na telo? Dokedy ustojíte prázdne kreslo?

Fungujeme v pozmenenom režime, na ktorom sme sa dramaturgicky zhodli. Alternujeme rôzne témy a hostí, teraz sme, okrem iného, vytvorili dočasné miesto redaktora v Bruseli a aj v Na telo sa bude pracovať s európskymi témami. Do leta zrejme pôjdeme v tomto režime a potom sa uvidí. Neteší nás to, nie je to optimálna situácia, myslím si, že nie je dôvod na to, aby zástupcovia koaličných strán nechodili do Markízy. Stále platí, že im poskytujeme priestor a pozývame ich do relácie.

Jojka si povedala, že to pre nich nedáva zmysel a svoju debatu Na hrane zrušila. Môže to skončiť podobne aj u vás?

Neviem vám na to odpovedať. Nechcem sa púšťať do žiadnych hypotéz. Zmena dramaturgie ukázala, že diváci stále pozerajú Na telo, máme relatívne stabilné výsledky, no je to špecifická situácia pre dramaturgiu, moderátora aj samotných diskutérov.

Cítite v tomto kontexte tlak na výmenu moderátora?

Nie. Táto téma nie je súčasťou žiadnej diskusie.

Markíza je stále jednoznačným trhovým lídrom. Máte dôveru zadávateľov?

Nemám najmenší dôvod o tom pochybovať, neexistujú žiadne indície, ktoré by nasvedčovali opak. Spravodajstvo je extrémne dôležitá časť života mediálneho domu, no nie je jediná. Markíza je obrovská firma, ktorá sa skladá zo 450 zamestnancov a každý deň vygeneruje niekoľko hodín vlastného obsahu. V tomto momente zažívame jedno z najúspešnejších období. Kvartál, ktorý sme uzatvorili, bol mimoriadne úspešný. Naše formáty lámali rekordy. Biznisovo sa nám darí najlepšie od roku 2016 či 2017.

Pýtam sa to preto, lebo za posledné týždne sa toho o Markíze medializovalo naozaj veľa. A zaujíma ma, či to vyvolalo nervozitu alebo otázky od vašich zadávateľov.

V denníku Sme vyšiel rozhovor s Vladom Vokáľom (pozn. redakcie: Vladimír Vokáľ je mediálny expert ZenithMedia) a ja k tomu poviem iba stručne. Celodenný aj prime-time share skupiny Markíza za tento kvartál išli oproti minulému roku o niekoľko percentuálnych bodov vyššie. Nárast je asi o 3 percentuálne body. Keď porovnávam priemernú sledovanosť Televíznych novín v roku 2023 a 2024, tak priemerné trhové podiely sú 26,5 a 26,1 %. Je tam rozdiel 0,4 percentuálneho bodu. Odmietam na základe toho robiť akékoľvek závery. Navyše, trend z posledných týždňov je stúpajúci. Treba priznať, že naša konkurencia Joj Group začala úspešne vysielať hokejovú ligu, a to v posledných týždňoch ovplyvňuje prime-time (pozn. redakcie: rozhovor sme robili ešte pred začiatkom majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji). Ale aj v spravodajstve sme v posledných týždňoch zaknihovali najvyšší tohtoročný share na úrovni vyše 30 %. Môžem ísť ešte do jedného detailu. Ak sa bavíme o takzvanom gape, teda rozdiele medzi sledovanosťou našich Televíznych novín a sledovanosťou spravodajstva TV Joj ako našej hlavnej konkurencie, tak tu sa gap dlhodobo zväčšuje.

Minister Taraba sa nedávno vyjadril, že vám vláda priškrtila peniaze od Tiposu. Je to pravda? Tipos patrí do TOP 10 zadávateľov reklamy a investuje hlavne do televízií.

So spoločnosťou Tipos naďalej spolupracujeme a myslím si, že aj pre nich je spolupráca zaujímavá. Ako televízii sa nám extrémne darí a bolo by komerčne neracionálne pre akéhokoľvek zadávateľa televíziu Markíza ignorovať. Efektivita je u nás bezkonkurenčne najlepšia.

Vnímate tlaky od organizácií s majetkovou účasťou štátu?

Odpoviem inak. Našou úlohou je komunikovať pravdivo, férovo, pragmaticky, nestranne. O to sa snažíme aj pri kreovaní komerčných podmienok pre zadávateľov reklamy. Ponúkame im najväčšiu efektivitu a extrémne dobrý zásah. Zároveň je pravdou, že aj cez legislatívu Európskej únie majú zadávatelia disponujúci verejnými zdrojmi komunikovať na mediálnom trhu nediskriminačným a férovým spôsobom. Neviem ovplyvniť objem komunikácie, ktorú sa akákoľvek organizácia rozhodne minúť v mediálnom priestore. No v momente, keď sa tak stane, je veľmi ťažké obísť Markízu. A to nielen kvôli efektivite a komerčným podmienkam, ale aj spomínanému regulačnému rámcu.

Celý rozhovor TU.

Markíza nebude ustupovať progresívno-liberálnym aktivistom v spravodajstve

Vedenie televízie Markíza medzitým vo štvrtok 30. mája 2024 oznámilo, že v žiadnom prípade nemôže ani nemieni ustupovať ultimátam ohľadom svojej programovej štruktúry a personálnych otázok.

„Televízia Markíza ako súkromná televízna stanica, ktorá plne rešpektuje zákonný rámec upravujúci pravidlá televízneho vysielania v Slovenskej republike a podmienky z udelených oprávnení, ako aj nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva, konštatuje, že v žiadnom prípade nemôže – a ani nemieni – ustupovať ultimátam ohľadom svojej programovej štruktúry a personálnych otázok.

Osobitne v kontexte posledných udalostí, kedy došlo k porušeniu všetkých zásad profesionálnej žurnalistiky zo strany jej vlastného zamestnanca a tým poškodeniu dobrej povesti TV Markíza, považujeme zverejnené požiadavky za absolútne nepochopenie situácie. Pre konanie moderátora relácie Na telo neexistuje žiadne ospravedlnenie. Zneužitie živého vysielania zamestnancom televízie, ktorý dostal od vysielateľa dôveru, je najhrubším porušením povinností, akých sa môže dopustiť. TV Markíza je presvedčená, že žiadne médium nemôže takéto konanie tolerovať.

TV Markíza bude počas vzniknutej vysielacej prestávky intenzívne pracovať na budúcej koncepcii relácie Na telo tak, aby bola platformou pre korektnú diskusiu medzi jednotlivými politickými stranami a názorovými prúdmi v slovenskej spoločnosti. TV Markíza nedopustí, aby táto relácia, ako aj celé jej vysielanie, bolo zneužité v prospech ktorejkoľvek z politických strán,“ napísalo vedenie v reakcii.

Viac ako sto zamestnancov Markízy sa postavilo za Michala Kovačiča a kritizovalo postup manažmentu a vedeniu dali ultimátum. Žiadali generálneho riaditeľa Petra Gažíka a riaditeľa Centra spravodajstva a publicistiky Michala Kratochvíla, aby sa do troch dní písomne zaviazali, že relácia Na telo bude pokračovať v slobodnej dramaturgii a s rovnakým moderátorom aj po letnej prestávke. „V opačnom prípade využijeme všetky právne kroky kolektívneho odporu, ktoré nám umožňuje zákon," avizovali.

Na Kellnerovú a PPF tlačia českí progresívni aktivisti tváriaci sa ako novinári

Český výbor Medzinárodného tlačového inštitútu medzitým v otvorenom liste vyzval skupinu PPF a dedičku impéria Renátu Kellnerovú, aby na Slovensku zaistila „zachovanie priestoru pre slobodnú žurnalistiku“. Vo výzve apelujú aj na výkonného riaditeľa skupiny Jiřího Šmejca.

Viac TU.

Investičná skupina PPF podniká v 25 krajinách v Európe, Ázii a Severnej Amerike. Súčasná majiteľka PPF Renáta Kellnerová s rodinou skupinu prevzala, keď jej manžel Petr Kellner pred troma rokmi zahynul pri havárii vrtuľníka na Aljaške. Investuje do finančných služieb, telekomunikácií, médií, biotechnológií, nehnuteľností či strojárstva. Do skupiny patrí napríklad splátková spoločnosť Home Credit, ďalej Air Bank, telekomunikačné firmy Cetin a O2, mediálna spoločnosť CME, nehnuteľnostná skupina PPF Real Estate Holding, strojárska Škoda Group alebo prevádzkovateľ mýta v ČR CzechToll.

Český miliardár Petr Kellner v roku 2019 prevzal mediálnu spoločnosť Central European Media Enterprises (CME), ktorá pôsobí v strednej a východnej Európe a prevádzkuje 30 televíznych staníc, medzi nimi aj televíziu Markíza či českú Novu.

Kellner sa vo výročnej správe spoločnosti PPF za rok 2018 vyjadril k stavu spoločnosti, v ktorej uviedol, že sú ohrozené tradičné hodnoty a zároveň varoval pred rovnostárstvom a novodobou ideológiou progresivizmu.

"Dnešná západná spoločnosť, a najmä Európa, je stále viac ovládaná ideológiou individuálneho nárokovania, rovnostárstva a relativizovaním tradičných hodnôt. Novodobé ideológie majú tendenciu obmedzovať slobodu, kreativitu a kritické myslenie,“ napísal Kellner v uvodníku výročnej správy skupiny PPF.

V marci roku 2021 prišiel Kellner o život, keď sa s ním na Aljaške zrútil vrtuľník a spoločne s preživšími členmi posádky márne čakal na pomoc 8 hodín. Následky nehody nakoniec prežil iba český snowboardista David Horváth, ktorý v nedávnom rozhovore pre americkú televíziu Alaska’s News Source o incidente prehovoril.

 


Zdroj: strategie.hnonline.sk / pluska.sk / InfoVojna


Zaujíma nás Váš názor:

Tipy a rady


 

Zaujímavosti