Vo vládnej koalícii sa konečne objavil skutočne zmysluplný spor. SNS sa podarilo figliarskym kúskom presadiť uznesenie, ktorým najvyšší zákonodarný orgán zaviazal vládu nehlasovať za prijatie nových sankcií a obchodných obmedzení proti Ruskej federácii. Za uznesenie hlasovali 51 koaličných poslancov. Celý klub SNS, veľká časť Smeru a dokonca aj zopár poslancov Hlasu.
Je zjavné, že spor o sankcie je nielen medzi vedeniami strán, ale ide aj naprieč vnútrom koaličných subjektov.
Na rovinu je potrebné povedať, že nie je úplne jasné, aký postoj k uzneseniu má, respektíve pred hlasovaním mal premiér Robert Fico. Ešte presnejšie, nie je jasné, či dal poslancom Smeru tichý súhlas na podporenie uznesenia alebo či sa jednoducho vzbúrili. Je možné a aj pravdepodobné, že premiérov skutočný názor sa ani nikdy nedozvieme, pretože jeho európska politika je plná nuáns. Niektorí ho obviňujú aj z dvojtvárnosti. Nech to nazveme akokoľvek, geopolitická šachovnica nepozostáva z jednotiek a núl a ani z čiernej a bielej.
Ďalším pozoruhodným aspektom uznesenia Národnej rady SR je okolnosť, že v ňom používa sloveso „zaväzuje“, keď hovorí o tom, ako majú členovia vlády hlasovať počas rozhodovania v orgánoch (predovšetkým) Európskej únie, ak ide o zavádzanie ďalších sankcií a obchodných opatrení. Z ústavného hľadiska sa vláda zodpovedá parlamentu, a preto by malo byť prijaté uznesenie pre členov vlády záväzné. Z toho sa jednoducho nedá vyšmyknúť žiadnou politickou alebo právnou kľučkou. Inou vecou je, čo môže urobiť parlament, ak budú členovia vlády v orgánoch EÚ hlasovať inak, ako ich k tomu zaviazal zákonodarný zbor. Teoreticky by mohli poslanci vysloviť nedôveru vláde alebo aspoň odvolať niektorého jej člena. Avšak zatiaľ sa takýto scenár nejaví ako veľmi pravdepodobný. Ak by si totiž začali koaličné strany v spolupráci s opozíciou odvolávať ministrov, bol by to koniec spoločného vládnutia.
Bude nepochybne zaujímavé sledovať konanie ministrov a najmä premiéra Roberta Fica na pôde EÚ. Na jednej strane sa môžu uznesením zaštítiť pred európskymi partnermi a tvrdiť, že sú ústavne, politicky aj morálne viazaní rozhodnutím najvyššieho zákonodarného zboru Slovenskej republiky. Na strane druhej môžu uznesenie obchádzať tvrdením, že síce hlasovali za sankcie alebo obchodné obmedzenia, namierené proti Ruskej federácii, ale ich konanie nemá priamy negatívny vplyv na energetický trh, cenovú nestabilitu alebo na strategické záujmy slovenského hospodárstva. V dôsledku uplatňovania alebo neuplatňovania prijatého uznesenia môže na domácej aj európskej scéne prichádzať k mnohým stretom, konfliktom a konfrontáciám.
Od volieb v roku 2023 prešla koalícia mnohými internými spormi. Niežeby nemali zo stranícko-politického hľadiska zmysel, ale vždy išlo len o záujmy politikov. Očividný spor vnútri koalície o sankcie je konečne stretom, v ktorom ide o záujmy občanov. Je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že politika USA a Európy voči Rusku bola za ostatných dvadsať rokov veľkým geopolitickým fiaskom. Najneskôr od roku 2008 vyslalo Rusko dostatok signálov o tom, že bez rešpektovania jeho strategických záujmov a obáv nie je možné európska stabilita. Spojené štáty aj Európa tieto varovania stabilne ignorovali. Až do takej miery, že aj Ukrajina uverila ilúzii o vytvorení bašty NATO na svojom území. Dôsledkom popísaného vývoja je strašná vojna. A jej dôsledkom sú zase katastrofálne rozhodnutia, spojené s ilúziou o životaschopnosti energetického odstrihnutia sa od Ruska. Samozrejme, technicky a s odretými ušami je možné importovať do Európy LNG z rôznych miest tejto planéty. Možno sa podarí uviesť do prevádzky plynový projekt Rumunska v Čiernom mori a nájsť schodnú cestu širšej energetickej spolupráce s Azerbajdžanom. Otázka však znie, za akú cenu. Nielen pre domácnosti, ale aj či najmä priemysel. Vysoké vstupné ceny energií znamenajú zvýšené náklady priemyslu a z toho rezultuje nižšia schopnosť konkurovať iným globálnym hráčom. Je to takto prosté a jednoduché.
Preto je koaličný spor o sankcie dôležitý a dokonca aj potrebný. Slovensko konečne musí hovoriť o tom, že národy a ich štáty neprežívajú na základe vzletného rečnenia o (akože) hodnotách, ale ich životaschopnosť je priamo závislá od ekonomickej sily a schopnosti konkurovať na svetových trhoch. Tento koaličný spor je príležitosťou hovoriť aj o tom, že Slovensko musí v orgánoch únie začať tlačiť na to, aby EÚ jasne vysvetlila Ukrajine, že poškodzovanie energetických záujmov členských štátov je ohrozovaním záujmov celého kontinentálneho bloku. Už dávno otázka nemá znieť tak, aké nové sankcie zavedie EÚ proti Rusku, ale akými reštriktívnymi opatreniami únia prinúti Ukrajinu rešpektovať legitímne záujmy členských štátov.
Z tohto pohľadu je spor o sankcie a citované uznesenie parlamentu príležitosťou konečne hovoriť o podstatných veciach. Nie o hlupákoch, čo odchádzajú a prichádzajú z nejakých nezmyslených televízií. Nie o mentálnej neduživosti Šimečkovho protekčného synáčika. Nie o bustách a iných capinách. Musíme hovoriť o strategických ekonomických a energetických záujmoch a musíme aj vedieť ukázať zuby. Inak sa staneme korisťou.
(V záujme dokumentárnej presnosti uvádzame hypertextové prepojenie na text uznesenia NR SR TU.)
Zdroj: datel.news
