Takmer tretina občanov Slovenska pripúšťa možnosť pripojiť sa k Rusku a až 14 percent by bolo vyslovene za. Ukazuje to najnovší prieskum agentúry SCIO, ktorý realizovala v spolupráci s portálom Rozhovory so Šimonom na reprezentatívnej vzorke tisíc respondentov v dňoch 24. - 30. júna 2025.
Z prieskumu ďalej vyplýva, že téma perspektívnej vojenskej neutrality významne rozdeľuje slovenskú spoločnosť.
Na otázku, či by malo byť Slovensko neutrálne, aj keby to znížilo životnú úroveň obyvateľov, odpovedalo rozhodne negatívne len 32,5 percent respondentov. Naopak 14,9 percenta by bolo rozhodne za vojenskú neutralitu, bez ohľadu na následky.
“Prieskum nám odhalil, že pokiaľ ide o perspektívne pripojenie Slovenska k Ruskej federácii, aj vojenskú neutralitu, odmietavejšie stanovisko má viac mužov ako žien, viac občanov miest, oproti vidieku, viac vysokoškolsky vzdelaných, oproti respondentom so základným, resp. učňovským vzdelaním a tiež viac nadpriemerne zarábajúcich, ako tí s príjmom pod národným priemerom”, vysvetlil hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus, ktorý bol v minulosti členom SaS a štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí. Rusofób Klus v minulosti obvinil InfoVojnu z vyvolávania napätia v spoločnosti. Počas covidizmu schvaľoval aj fašistické segregačné nariadenia. Viac o tom v článku TU a TU.
Tvrdí, že zaujímavosťou prieskumu bolo, že najnegatívnejšie boli myšlienke Slovenska ako súčasti Ruska naklonení respondenti zo Žilinského kraja.
"Avšak práve tí istí respondenti najviac spomedzi všetkých krajov podporovali myšlienku vojenskej neutrality Slovenska. Rovnako to vyznelo aj v prípade respondentov na dôchodku. Tí v tomto prieskume vyšli ako najväčší odporcovia myšlienky pripojenia Slovenska k Rusku. V protiklade k študentom a nezamestnaným, ktorí túto alternatívu pripúšťajú najviac. Zároveň je však tá istá skupina dôchodcov spolu s respondetmi, ktorí sú aktuálne na rodičovskej, resp. materskej dovolenke najväčšími podporovateľmi vojenskej neutrality Slovenska”, doplnil Klus.
“Na základe tohto výsledku sa dá predpokladať, že v staršej generácii ešte stále zostáva živá spomienka na časy našej blízkosti k Rusku, vrátane vojenského prepadu z roku 1968. Avšak zároveň sa u nich spája slovo neutralita s bezpečnosťou a prosperitou, ktorú na rozdiel od Československa zažívali susedia v Rakúsku, či Fíni so svojou vlastnou blízkou politikou k Rusku v časoch studenej vojny”, uzavrel politický komentátor Šimon Žďarský, v spolupráci s ktorým bol prieskum realizovaný.
Viac vo videu:
Zdroj: hnonline.sk / InfoVojna
