Infektológ Pavol Jarčuška, pôsobiaci v poradnom tíme premiéra a ako konzultant ministerstva zdravotníctva pri nákupe koronavakcíny, hovorí, že vakcína proti COVID-19 bude už tento rok. S masívnym očkovaním sa vo svete podľa neho začne už na jeseň, najskôr pravdepodobne v USA.
O vývoj vakcíny sa pokúšajú vo viacerých krajinách. U mnohých vyvoláva obavy rýchlosť, akou jej vývoj napreduje. Ľudia sa obávajú, či bude dostatočne overená a bezpečná. Infektológa však rýchlosť vývoja vakcíny neznepokojuje, keďže farmaceutické firmy nadviazali na vývoj látky proti inému koronavírusovému ochoreniu – MERS, ktorý sa začal už pred tromi rokmi, a vývoj v podstate pozastavili.
„Vírus sa totiž nešíril natoľko, aby to malo pre firmy zmysel. Nebola to v takom prípade zisková záležitosť a na vakcínu nebola v danom čase ani spoločenská objednávka. Vakcína však už bola v pomerne pokročilom štádiu, keď bolo potrebné vykonať len pár detailov, čo sa udialo teraz,“ ozrejmil.
Očkovanie proti koronavírusu by odborník najradšej nariadil pre všetkých.
„Očkovanie na pneumokoky je dnes povinné len v detskom veku, u dospelých ide o hradenú vakcínu, ktorú štát prepláca každému občanovi nad päťdesiat rokov. Nejde však o povinnosť. Osobne som zástancom očkovania a optimálny scenár by bol, aby sa zaočkovali všetci. Uvidíme, tá diskusia sa ešte len rozbieha a podľa mňa nie je zavrhnutá ani možnosť povinného očkovania,“ vyhlásil. Zároveň však dodal, že na druhej strane stoja ľudské práva, ktoré treba rešpektovať.
„Časopis Forbes robil v minulosti analýzu o zaočkovanosti zamestnancov veľkých firiem proti chrípke. Zistil, že hlavný dôvod, pre ktorý sa dali mnohí zaočkovať, bol čisto ekonomický. Ak totiž pracujem v prosperujúcej firme a dostanem chrípku, ktorá ma na týždeň odstaví, vyrábam pre korporáciu oveľa vyššiu stratu, ako je cena vakcinácie,“ pokračoval.
Pri koronavíruse to bude podľa jeho slov ešte zložitejšie. „Ak by totiž vo veľkej firme ochorel jeden zamestnanec a ostatní nezaočkovaní by museli ostať v karanténe, ekonomicky by ju to mohlo výrazne poznačiť. Myslím si teda, že tu bude silný tlak od zamestnávateľov, aby boli zaočkovaní všetci zamestnanci. Sú skupiny, pri ktorých si neviem predstaviť, že by zaočkované neboli, napríklad ľudia v domovoch sociálnych služieb. Tam by malo prísť k plošnej vakcinácii.“
Jarčuška dodal, že osobne je zástancom očkovania a optimálny scenár podľa neho by bol, aby sa zaočkovali všetci.
„Jednoznačne tvrdím, že rozhodujúcim faktorom, ktorý ovplyvní, či sa dajú ľudia zaočkovať, bude spôsob, akým sa téma komunikuje. Treba poukázať na účinnosť vakcíny a riziká jej odmietnutia. A už teraz sa diskutuje aj o obmedzeniach pre tých, ktorí sa zaočkovať nedajú,“ uviedol infektológ.
Zhoduje sa s názorom, že nezaočkovaní by museli napríklad naďalej nosiť rúška alebo dodržiavať odstupy. „A to sú len tie menšie nevýhody. Ak trebárs budú chcieť cestovať do zahraničia, budú si musieť sami zaplatiť test na koronavírus. Alebo to môže vyzerať napríklad tak, že futbalový klub nepustí na štadión diváka, ktorý sa nepreukáže potvrdením o očkovaní. Zaočkovanie môže byť aj jednou z podmienok prijatia do zamestnania.“
Aprílový prieskum agentúry Focus ukázal, že ak by bola dostupná vakcína, zaočkovať by sa dalo iba 40 percent Slovákov, konštatovala v rozhovore s infektológom redakcia portálu Postoj. „To je iba jeden prieskum. Ja som videl aj iný, kde bolo za očkovanie cez šesťdesiat percent respondentov. Veľmi záleží od toho, ako položíte otázku. Ak sa len tak na ulici niekoho opýtate, či sa nechá zaočkovať proti koronavírusu, nemusí byť jeho odpoveď presná. Preto bude veľmi dôležitá silná a kvalitná očkovacia kampaň. A mal by sa do nej zapojiť každý, kto dokáže osloviť väčšie skupiny ľudí,“ reagoval Jarčuška.
Zdroj: napalete.sk / InfoVojna
Články súvisiace s tematikou: