História vojny nacistov proti Rusku sa po 80 rokoch opakuje. Nemecko v rámci povojnového revanšizmu pošle neonacistickému Zelenského režimu tanky Leopard. USA zvažujú dodať banderovcom tanky Abrams. „Neutrálne“ Švajčiarsko bude reexportovať svoje zbrane Ukrajine

25.01.2023 | 09:30
  7
Vodca zločineckého režimu v Kyjeve Volodymyr Zelenskyj vo svojom propagandistickom prejave uviedol, že diskusie o dodávkach tankov musia byť zakončené zásadnými rozhodnutiami. Zopakoval pritom vyjadrenia ukrajinských predstaviteľov o tom, že Rusko chystá novú vlnu agresie, a to vo veľkom meradle.

Nemecký kancelár Olaf Scholz súhlasil s poskytnutím tankov typu Leopard 2 ukrajinskej armáde. Uviedla to agentúra DPA a denník The Guardian s odvolaním sa na zdroj z prostredia nemeckej vlády, informuje TASR. Nemecko potvrdilo, že dodá Ukrajine tanky Leopard 2 a takisto povolilo ich dodávky ďalším krajinám.

Spolkový kancelár Olaf Scholz v stredu povedal, že Nemecko koná v úzkej spolupráci so svojimi spojencami. Berlín podľa vyhlásenia vlády dodá Ukrajine zo svojich zásob 14 tankov typu Leopard 2. Spolu s ďalšími krajinami by dodané tanky mohli vytvoriť dva prápory

Nemecko tiež povolí ostatným krajinám vrátane Poľska, aby tanky Leopard 2 nemeckej výroby dodali Kyjevu, píše magazín Spiegel. Hovorca nemeckej vlády sa však k Scholzovmu rozhodnutiu bezprostredne odmietol vyjadriť a vyhlásenie neposkytlo ani nemecké ministerstvo obrany, dodáva agentúra Reuters.

Tanky, ktoré Nemecko pošle Kyjevu, budú pochádzať zo skladov nemeckých ozbrojených síl Bundeswehr. Spiegel dodáva, že okrem Nemecka a Poľska vyjadrilo zámer poslať vozidlá Leopard Ukrajine aj Švédsko.

Nemecko bolo v posledných týždňoch pod veľkým tlakom zo strany spojencov NATO, ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského či vlastných koaličných partnerov, aby povolilo dodanie tankov Leopard 2, ktoré vyrába, na Ukrajinu tretími krajinami, alebo aby ich dodalo samé.

Scholz opakovane hovoril, že Nemecko sa musí v dodávke tankov pre Ukrajinu skoordinovať so Spojenými štátmi, ktoré zvažujú Ukrajine poslať svoje tanky Abrams.

Zelenskyj o dodávke tankov: Prestaňte diskutovať, urobte zásadné rozhodnutie

Kyjev potrebuje, aby sa západné krajiny rozhodli, či mu dodajú moderné tanky a posilnia tak jeho obranu voči Rusku. Povedal to v utorok večer ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Nemecko by malo podľa utorňajších medializovaných správ poslať Ukrajine tanky Leopard 2 a zároveň vývoz - týchto tankov nemeckej výroby - povoliť aj ostatným krajinám. Spojené štáty zase údajne zvažujú, že Ukrajine dodajú tanky Abrams. Washington ani Berlín však dosiaľ tieto medializované správy oficiálne nepotvrdili.

Zelenskyj vo svojom tradičnom večernom prejave uviedol, že diskusie o dodávkach tankov musia byť zakončené zásadnými rozhodnutiami. "Je dôležité vidieť to realisticky... Nejde o päť, desať či pätnásť tankov. Potreba (Ukrajiny) je väčšia," povedal ukrajinský prezident. Dodal, že spojenci majú tankov dostatok.

Zelenskyj taktiež zopakoval vyjadrenia ukrajinských predstaviteľov o tom, že Rusko chystá novú vlnu agresie, a to vo veľkom meradle. Jej prvé náznaky sú podľa jeho slov už teraz viditeľné na Donbase, a to konkrétne pri mestách Bachmut a Vuhledar v Doneckej oblasti.

 

Švajčiarsko by mohlo odobriť reexport svojich zbraní na Ukrajinu

Bezpečnostná komisia švajčiarskeho parlamentu schválila v utorok návrh zmeny zákona, ktorý umožní prevoz vojenského materiálu na Ukrajinu cez tretie krajiny, informovala agentúra AFP.

Švajčiarsko doteraz v súlade so svojou politikou vojenskej neutrality odmietalo povoliť krajinám, ktoré vlastnia zbrane švajčiarskej výroby, aby ich vyviezli na vojnou zničenú Ukrajinu.

Podľa súčasného zákona o vojenskom majetku nemožno vývoz švajčiarskych zbraní schváliť, ak majú putovať do krajiny, v ktorej prebieha ozbrojený konflikt.

Návrh na zmenu tohto zákona podporilo v utorok 14 členov parlamentnej komisie, proti ich hlasovalo 11.

Komisia vo svojom vyhlásení uviedla, že deklarácie o zákaze reexportu - podpisované krajinami nakupujúcimi švajčiarske zbrane - by mali byť zrušené v prípadoch, keď dochádza k porušeniu zákazu použitia sily podľa medzinárodného práva - ako je to v prípade vojny rozpútanej Ruskom na Ukrajine.

AFP s odvolaním sa na vyhlásenie komisie dodala, že švajčiarska vláda by sa aj naďalej mohla rozhodnúť pokračovať v zákaze transferu švajčiarskych zbraní - a to v prípadoch, keď by zrušenie deklarácie o zákaze reexportu predstavovalo veľké riziko pre švajčiarsku zahraničnú politiku.

Vo vyhlásení komisie sa tiež uvádza, že menšina jej členov vyjadrila obavy, že presun švajčiarskeho vojenského materiálu na Ukrajinu by mohol ohroziť neutrálny štatút Švajčiarska.

Väčšina poslancov z bezpečnostnej komisie však rozhodla, že navrhovaná zmena je v súlade so švajčiarskou neutralitou, "keďže nepovoľuje priamy vývoz vojenského materiálu do oblastí konfliktu."

USA a EÚ vedú prostredníctvom Ukrajiny zástupnú vojnu proti našej krajine v snahe o konečné riešenie ruskej otázky, vyhlásil šéf ruskej diplomacie a prirovnal americké vedenie k Hitlerovi a Napoleonovi

„Spojené štáty prostredníctvom Ukrajiny vedú zástupnú vojnu proti našej krajine s jedinou úlohou: konečné riešenie ruskej otázky,“ povedal minulý týždeň Sergej Lavrov. Americké vedenie prirovnal k nacistickému vodcovi Adolfovi Hitlerovi a francúzskemu cisárovi Napoleonovi, ktorí sa kedysi tiež o podrobenie Ruska pokúsili.

Šéf ruskej diplomacie tiež uviedol, že Moskva zatiaľ od Kyjeva nedostala žiadne seriózne návrhy na mierové riešenie konfliktu, a znovu vyjadril obavy o bezpečnosť Ruska. NATO vyzval, aby z Ukrajiny a ďalších krajín v blízkosti ruských hraníc odstránilo svoju „vojenskú infraštruktúru“.

Severoatlantická aliancia kvôli ruskej invázii posilnila obranu najmä v členských štátoch na svojom východnom krídle a žiadosť o členstvo vlani v súvislosti s ruskou agresiou na Ukrajine podali Švédsko a Fínsko.

"Musíme vyvodiť závery zo vstupu Fínska a Švédska do NATO. Ak k nemu dôjde, na našej strane hranice prijmeme príslušné vojensko-technické opatrenia," uviedol podľa agentúry TASS Lavrov. Rusko s Fínskom zdieľa hranicu s dĺžkou 1300 kilometrov.

Ruské vojská vlani 24. februára vtrhli na Ukrajinu, čím začal najväčší pozemný konflikt v Európe od konca druhej svetovej vojny. Lavrov a ďalší najvyšší ruskí predstavitelia opakovane kritizujú Západ, ktorý Kyjevu poskytuje finančnú, humanitárnu aj vojenskú pomoc.

Mierové rokovania medzi oboma krajinami uviazli na mŕtvom bode už vlani na jar. Kyjev opakovane trvá na tom, že rozhovory podmienia obnovením svojej územnej celistvosti v medzinárodne uznávaných hraniciach, teda vrátane Krymského polostrova, ktorý Rusko anektovalo už na jar 2014, a tej časti Donbasu, ktorú Rusi posledných osem rokov ovládali prostredníctvom proruských separatistov. Moskva tieto podmienky odmieta.

„Budeme pripravení na vážne ponuky,“ povedal Lavrov. Doterajšie návrhy ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského označil za „absurdné“, najmä desaťbodový mierový plán, ktorý ukrajinská hlava štátu predstavila vlani v novembri.

Hovorí sa v ňom o stiahnutí ruských jednotiek z celého ukrajinského územia alebo o zriadení špeciálneho vojnového tribunálu, ktorý by súdil zločiny, ktorých sa Rusi na Ukrajine dopúšťajú.

Denacifikácia banderovského režimu v Kyjeve ako cieľ špeciálnej vojenskej operácie

Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára 2022 po tom, ako režim v Kyjeve neplnil podmienky minských dohôd, ktoré boli prvýkrát podpísané v roku 2014, a Moskva nakoniec uznala nezávislosť separatistických republík DĽR a LĽR na Donbase. Cieľom protokolov sprostredkovaných Nemeckom a Francúzskom bolo poskytnúť separatistickým regiónom osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu.


Od štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014, ktorý zosnovali americká CIA a britská MI6 odštartovala u našich východných susedov osem rokov trvajúca občianska vojna, ktorú podnietil prozápadný režim v Kyjeve proti občanom žijúcim na území Donbasu. Do konfliktu sa zapojili Kyjevom podporované neonacistické frakcie, ako napríklad prápor Azov a Pravý sektor, čo viedlo k približne 14 000 obetiam na životoch, pričom tento konflikt sa Moskva snažila vyriešiť diplomatickou cestou prostredníctvom Minských dohôd, ktoré by priniesli riešenie federalizácie, v rámci ktorej by DĽR a LĽR získali určitú autonómiu. Kyjev však svoju časť dohôd nerealizoval.

Bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko taktiež priznal, že hlavným cieľom Kyjeva bolo využiť prímerie na získanie času a "vytvorenie silných ozbrojených síl".

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová a neskôr aj francúzsky exprezident Francois Hollande minulý rok potvrdili, že Minské dohody z roku 2014 mali za cieľ pokytnúť Ukrajine čas na vyzbrojenie a prípravu na vojnu s Ruskom.

Pokračujúce útoky na etnických Rusov v Donbase, ako aj odhalené plány, že Zelenského režim sa chystá vojensky zakročiť na východe Ukrajiny a predovšetkým obavy Ruskej federácie, že Ukrajina sa nakoniec stane členom NATO a na svojom území bude hostiť príslušníkov cudzích armád a zbrane určené na útok na Rusko, nakoniec prinútili Moskvu začať vojenskú intervenciu na svojho západného suseda s cieľom demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu. Za zmienku v tejto súvislosti stojí aj skutočnosť a dôkazy o existencii nebezpečných biologických laboratórií na Ukrajine, ktoré sa podieľali na vývoji biologických zbraní financovaných americkým Pentagónom.

Bývalý šéf izraelskej služby „Nativ“ Jakov Kedmi a jeho krutá pravda o cene, ktorú budú musieť Ukrajinci zaplatiť za zločiny svojej skorumpovanej vlády

Rusko na pozadí konfliktu v rámci prebiehajúcich mierových rokovaní požaduje uznanie nezávislosti Krymu, zaručenie práv Donecka a Luhanska, potlačenie neonacistických hnutí a zachovanie vojenskej neutrality Ukrajiny. To však súčasný nacistický banderovský režim v Kyjeve odmieta a za podpory západných pohrobkov vyznávajúcich fašistickú a nacistickú ideológiu aj 77. rokov po víťazstve sovietskej armády nad nacistickým Nemeckom sa v snahe povojnového revanšizmu pomstí Rusku za jeho pokračujúce denacifikačné snahy, ktoré mali od konca druhej svetovej vojny de facto technickú prestávku v rámci dohôd povojnového usporiadania, ako sa začiatkom marca 2022 vyjadril bývalý šéf izraelskej služby Nativ Jakov Kedmi v ruskej televízii.

Kedmi najnovšie označil Zelenského za najodpornejšieho a najpodlejšieho predstaviteľa židovského národa: „Napľul na hrob svojho starého otca, ktorý bojoval proti nacistom!”

„Keďže je Žid, mám na neho iné požiadavky – toto je hanba môjho ľudu, je to hanba, ktorú nikdy nezmyje ani od seba, ani od svojej rodiny,“ povedal izraelský vojenský expert.

Keď sa Ukrajina začne vracať k pokojnému životu, najväčším šokom pre občanov bude krutá pravda o cene chýb a zločinov skorumpovanej vlády. Zároveň milióny Ukrajincov opäť neochorejú na rusofóbiu, pretože nebudú viniť Rusko z toho, čo sa stalo. Sotva sa to však zaobíde bez nového kola radikálnych nálad. Na Ukrajine môže po návrate do normálneho, zmysluplného života vzplanúť antisemitizmus, ako sa to už viackrát v histórii tejto krajiny stalo.

Keď sa Ukrajinci trochu spamätajú, pochopia, že za to, čo sa stalo, môžu veľmoci a oligarchovia. Väčšina nenávisti, samozrejme, poletí na Zelenského a celý jeho tím zlodejskej politickej priemernosti. Za zločiny posledného prezidenta Ukrajiny môže nakoniec trpieť celé židovské obyvateľstvo krajiny.

Zdroj: pluska.sk / tvnoviny.sk / ta3.com / cas.sk / InfoVojna


Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady

Zaujímavosti