VÝZVA HOKEJISTOM MICHALOVI HANDZUŠOVI A TOMÁŠOVI MARCINKOVI

Pôvodne som sa k tejto veci už nechcel vyjadrovať, ale keďže téma stále rezonuje v médiách a ja mám plné zuby toho falošného moralizovania od niekoho, kto na to nemá žiadne právo, dovoľte mi povedať nasledovné:

Bývalí reprezentanti v ľadovom hokeji Michal Handzuš a Tomáš Marcinko vyjadrili ostrý nesúhlas s účasťou hráčov KHL v slovenskej hokejovej reprezentácii. Marcinko tvrdí, že akceptovaním hráčov z KHL zľahčujeme vojnu na Ukrajine a kto tam hrá, je súčasťou zla. Michal Handzuš si rovnako myslí, že hráči z KHL by nemali byť súčasťou reprezentácie a že sa to prieči jeho hodnotám.

Chcel by som sa preto oboch pánov spýtať, kde bola ich "principiálnosť" a "hodnotová integrita", keď dopadali americké bomby na Belehrad, Bagdad a Tripolis. Tieto bombardovania boli v príkrom rozpore s medzinárodným právom a vyžiadali si viac ako milión mŕtvych. Michal Handzuš nastúpil do NHL už v sezóne 1998/1999, no s týmto beštiálnym vraždením nemal nijaký morálny problém. Naopak, v NHL odohral viac ako tisíc zápasov s ročným príjmom viac ako 2 milióny dolárov. V roku 2007 už bolo všetkým jasné, že invázia do Iraku je fiasko a že tá vojna je hanebná. A čo urobil Michal Handzuš? Vyzýval na mier? Bojkotoval NHL? Mal morálne výčitky? Nie. Podpísal štvorročnú zmluvu s Los Angeles Kings za 16 miliónov dolárov. Podľa Fox Sports bol síce najhoršou investíciou letného trhu s voľnými hráčmi, ale to teraz nechajme. Podstatné je, že sa nabalil a zverstvá americkej okupačnej armády ho nechávali ľahostajným, hoci v tom čase už o nich dobre vedel. Odhalil ich totiž Julian Assange, ktorý za to dostal 12 rokov. Nie však kontraktu s Chicago Blackhawks, ale väzenia v tom najhoršom britskom žalári.

Od roku 2005 do roku 2012, teda v čase americkej invázie v Iraku, Líbyi a Sýrii hral v zámorskej lige aj Tomáš Marcinko, čiže povedané jeho slovami, akceptoval nezákonné vojny USA a bol súčasťou zla. Nepriečilo sa to ich hodnotám, hoci podľa ich morálnych kritérií majú obaja na rukách krv. Nikto ich však nevyzýval, aby prestali hrať v zámorí a ani proti nim nespúšťal kampaň, aby nemohli hrať v reprezentácii. Našťastie. Všetci sme ich totiž chápali ako vynikajúcich hokejistov, a to isté chceme teraz od nich, aby boli k chalanom z KHL empatickejší a nechali ich robiť to, čo vedia najlepšie - hrať hokej.

Takže takto. Chcel by som obom pánom adresovať jednu výzvu. Obaja už nereprezentujete hokej a nemáte žiadne morálne právo hovoriť v jeho mene. Michal Handzuš je predovšetkým dlhoročný aktivista Progresívneho Slovenska a Tomáš Marcinko vystupuje skôr ako manžel poslankyne za SaS Vladimíry Marcinkovej. Čo si to vlastne dovoľujete s vašou krvavou históriou špiniť hokejistov z KHL a moralizovať nad tým, kto by mal hrať v reprezentácii. Tí chalani na rozdiel od vás nepolitizujú, robia si svoju robotu ako najlepšie vedia, a na rozdiel od viacerých z vás, ktorí ste sa ako "veľkí páni z NHL" neraz pozerali na reprezentáciu namyslene a povýšenecky, oni boli ochotní prísť reprezentovať Slovensko, odmakali si to a dostali nás na olympiádu, za čo im zo srdca v mene všetkých hokejových fanúšikov ďakujem.

Rád by som pripomenul Tomášovi Marcinkovi jeho vlastné slová z roku 2015, keď po dlhšom váhaní odmietol nátlak Michala Handzuša na bojkot reprezentácie. "Neviem si predstaviť odmietnuť reprezentáciu. Vždy som do nej rád chodil a bol som šťastný za každú príležitosť. Sústreďujem sa na hokej," povedal, keď stiahol svoj podpis pod iniciatívu Michala Handzuša. To, čo nedokázal Handzuš, dokázala Marcinkova manželka, a tak už bývalý hokejista pristupuje k reprezentácii "ideologicky uvedomelo".

Moralizovať nad rozhodnutím niekoho iného a poukazovať na to, ako by sa mal zachovať, je však v skutočnosti morálne obzvlášť odporné a nízke, ak ste sa zachovali v podobnej situácii inak. Svoje hodnoty nemôžem nikomu vnucovať. Môžem ich iba žiť a sám ísť príkladom. Ak majú Michal Handzuš a Tomáš Marcinko pocit, že účasťou na nejakej hokejovej lige legitimizujú vojnu nejakého štátu, mám pre nich návrh, ako si toto zlé svedomie vyliečiť. Nech zo svojich zarobených miliónov venujú adekvátnu čiastku na iracké siroty alebo na UNICEF. Ak to sami nie sú ochotní urobiť, nech už konečne mlčia a nestarajú sa do svedomia tých, ktorí nechcú robiť politiku, ale hrať kvalitný hokej v najvyššej forme.

Zdroj: Facebook Eduard Chmelár / InfoVojna