UZNESENIE, KTORÉ NIKTO NECHCEL
Schválením uznesenia NR SR, ktorým parlament vyzval členov vlády, aby nehlasovali za žiadne ďalšie sankcie proti Rusku, nastala vskutku bizarná situácia, ktorá zaskočila všetkých. V prvom rade zlyhala opozícia a predseda poslaneckého klubu PS Martin Dubéci si za svoju "taktiku" vytiahnuť hlasovacie karty zaslúži titul "politický amatér roka". Keby sa totiž opozícia prezentovala, návrh by nemal šancu prejsť. Darmo sa teraz Progresívne Slovensko vyhovára a zvaľuje vinu na iné opozičné strany, bola to ich chyba ako hrom.
Zaujímavá situácia však nastala aj v koalícii, ktorá zjavne nerátala s tým (a ani samotný predkladateľ Andrej Danko nie), že návrh prejde. Tesne pred hlasovaním sa predseda poslaneckého klubu Smeru-SD Ján Richter vyjadril, že podľa neho to neprejde a poslanci majú voľnú ruku. Lenže všetci prítomní poslanci klubu "voľne" hlasovali za. Chýbali štyria poslanci, ktorí by v prípade prítomnosti opozície zaručili, že návrh neprejde (podľa mojich informácií poslanci Smeru takto hlasovali na pokyn samotného predsedu Fica, ten však nerátal s tým, že opozícia sa zachová takto amatérsky a kalkuloval s tým, že to neschvália). Prekombinovaná politická matematika však tentoraz obom stranám nevyšla.
V praxi tak nastane zaujímavá situácia. Napriek silným slovám politické uznesenie parlamentu nie je právne záväzné, má odporúčací charakter a vládu nezaväzuje prakticky k ničomu. Lenže ak bude chcieť premiér Fico hlasovať na Európskej rade tak ako doteraz, bude musieť svojim voličom vysvetliť, prečo hlasoval inak ako rozhodol jeho vlastný poslanecký klub. Politicky môže tento výsledok najviac poškodiť Smer-SD.
Naopak, SNS si pripísala malé a nečakané politické víťazstvo. Andrej Danko ho bezpochyby využije k tomu, aby sa pokúsil zachrániť potápajúcu sa loď a nie je vylúčené, že k tomu použije dve malé extrémistické strany, ktoré pozve na kandidátku, aj keď mu to podľa mňa príliš nepomôže. Ale význam schváleného uznesenia trochu preceňuje, k čomu ho významne povzbudzoval politický manipulátor Štefan Harabin. Jeho bohapusté táranie, že nedávny oslobodzujúci rozsudok Špecializovaného trestného súdu znamená, že Rusko nie je agresor, by mu hravo vyvrátil aj podnikový právnik okresného formátu. Buď Harabin rozumie medzinárodnému právu ako koza petržlenu alebo svojimi extrémne demagogickými a politicky účelovými vyjadreniami zhadzuje svoju sudcovskú česť a povesť elitného právnika.
V jednej veci má však Harabin pravdu. Ekonomické sankcie, ktoré neschváli Bezpečnostná rada OSN, sú z pohľadu medzinárodného práva naozaj ilegálne. Ak by chcel premiér Fico uniknúť zodpovednosti pri vetovaní sankcií, lepšie ako vyhovárať sa na ich neúčinnosť je odvolať sa na ich nesúlad s medzinárodným právom. Napokon, existujú oficiálne štatistiky, že ekonomické sankcie prakticky nikdy neviedli k politickým výsledkom. Vždy sužovali tých najbiednejších ľudí, nie autokratické režimy. Aj preto pápež Ján Pavol II. (márne) vyzýval na odstránenie tohto nástroja z medzinárodnej politiky. A tu sa dostávame aj k postoju a včerajšiemu rozhodnutiu prezidenta Pellegriniho, krorým zamietol referendum o protiruských sankciách.
Ak aj pripustíme, že referendová otázka bola zle formulovaná (v konečnom dôsledku je to vec účelovej právnej interpretácie), hlava štátu o tejto veci rozhodla mimoriadne politicky necitlivo, keď celú vec nedala posúdiť ústavnému súdu, ale osobovala si právo svojvoľne odignorovať státisíce občanov. To rozhodne nebolo ani múdre, ani taktické. Okrem toho ma v jeho odôvodnení zaujala pasáž, v ktorej alibisticky prehodil loptičku na stranu Roberta Fica, že ak premiér chce, má možnosť sankcie zablokovať. Tým odhalil aj svoj skutočný politický postoj k celému problému - on nechce.
V tejto súvislosti by som rád pripomenul, že ako premiér Peter Pellegrini odmietal protiruské sankcie a sťažoval sa, že neprinášajú nijaký efekt. Takto to vyhlásil napríklad koncom februára 2020 pri svojom stretnutí s ruským premiérom Michailom Mišustinom v Moskve. V Bruseli však zahlasoval rovnako ako dnes hlasuje premiér Fico. Mohli by sme teda zopakovať, že keby chcel, hlasoval by v Európskej rade za zrušenie protiruských sankcií. Ale on nechcel. Hovoril to len v rámci predvolebnej kortešačky, podobne ako pred poslednými voľbami začal hovoriť o mieri.
Keď som v roku 2019 kandidoval za prezidenta, pripomenul som to, o čom vtedy nikto netušil, ale dnes sa tým už účelovo oháňajú všetci od Harabina až po Naďa: že na základe čl. 102 ods. 1 pís. a by som si v krízových momentoch vzal späť právomoci v zahraničnej politike od vlády a na Európskej rade by som predĺženie sankcií zablokoval. Peter Pellegrini sa nemusí vyhovárať na premiéra, ako prezident môže prejaviť svoj politický postoj a rozhodnúť sám. Ibaže by nechcel.
Nech už je váš politický názor na túto problematiku akýkoľvek, domnievam sa, že referendum za súčasnej právnej situácie je zbytočné a slúži len na zviditeľňovanie marginálnych strán. Ak to myslia politici s posilňovaním hlasu občana vážne, v prvom rade treba riešiť sfunkčnenie samotného inštitútu referenda. Až potom má zmysel, aby prišlo na rad všetko ostatné.
Predseda vlády Robert Fico už telefonoval s predsedom Európskej rady Antoniom Costom a informoval ho o prijatom uznesení NR SR. Zároveň sa dôrazne ohradil proti zámeru Európskej komisie úplne zastaviť dodávky plynu, ropy a jadrového paliva z Ruska.
Poznajúc Ficovu taktiku, predpokladám, že sa pokúsi s Costom vyhandlovať zrušenie zámeru Európskej komisie výmenou za to, že bude ignorovať uznesenie NR SR a hlasovať za sankcie. Doma potom výsledok predá ako víťazstvo v presadzovaní našich štátnych záujmov. Šikovné - ak to vyjde.
Zdroj: Facebook Eduard Chmelár / InfoVojna
