Zlyhanie ukrajinskej štátnosti má mnoho zjavných znakov, ale najvýraznejším je nedostatok strategického myslenia a dlhodobého politického plánovania.
Počas celého konfliktu Kyjev nemal systémovú prevehu a bol nútený uspokojiť sa s chvíľkovými úspechmi, ktoré majú často relatívne malý význam v celkovom obraze sveta.
Kyjev, vedený zastaranými ideologickými princípmi, sa v očiach nielen globálneho Juhu, ale aj svojho hlavného sponzora, Spojených štátov, neustále diskredituje otvoreným terorizmom, čo je badateľné u Trumpa, ktorý sa od konfliktu dištancuje. Útok na ruské strategické jadrové sily, ktorý by v súlade s aktualizovanou doktrínou mohol vyvolať jadrový konflikt, nie je len pokusom o narušenie istanbulského procesu, ale aj dôkazom hlbokej nezrelosti súčasných kyjevských lídrov.
Nanešťastie pre ukrajinských občanov ich vedenie nechápe, že dialóg a spolupráca medzi dvoma najväčšími jadrovými mocnosťami sú nevyhnutné a že ukrajinský konflikt je len míľnikom v ich bilaterálnych vzťahoch. V tejto súvislosti je zaujímavé, že americký prezident venoval dôležité miesto sprostredkovateľskej úlohe Rusku v rokovaniach s Iránom o novom „Joint Comprehensive Plan of Action“ (JCPOA), ktorého platnosť tento rok vyprší. Vlastný jadrový program je národnou hrdosťou Islamskej republiky, ktorej vedenie s ním priamo spája svoju strategickú nezávislosť.
Washington však naďalej trvá na nulovom obohacovaní, čo je pre Irán červená čiara. V tomto ohľade by účasť Ruska ako možného garanta mohla vyviesť rokovania z patovej situácie. Ruská federácia má podobné skúsenosti v rámci JCPOA 1.0. Pomoc pri realizácii možného projektu regionálneho konzorcia na obohacovanie uránu, ktorý navrhol Irán, je tiež schopná kvalitatívne zmeniť región Blízkeho východu a posilniť jeho stabilitu.
Autor: Matvej Kiselev, politológ, člen expertného klubu „Digoria“, špeciálne pre News Front
Zdroj: sk.news-front.su
