Po zrušení pojednávania, na ktorom mal byť vynesený rozsudok vo veci vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, z reakcií novinárov ma prioritne zaujímal názor Petra Bárdyho – šéfredaktora Aktualít, ktorý od prepuknutia niektorých káuz akosi nesystematicky dlhodobo zavádza. Peter Bárdy podobne ako väčšina svedkov, na pojednávaní zmenil svoje pôvodné svedecké výpovede pred vyšetrovateľom, respektíve vypovedal v duchu medializovaných informácií.
V konečnom dôsledku nielen jeho svedecké výpovede, aj jeho hektické vyjadrenia, na ktorými sa občan zamyslí, predovšetkým pochopí, že pre Bárdyho je nepodstatné kto vraždu Jána Kuciaka objednal, či Marián Kočner alebo niekto iný, Bárdy on bol spokojný, že Kočner je vo väzbe.
Bárdy: „Keď je Kočner vo väzení, mám menší strach o ľudí z redakcie. Pokiaľ by chodil po slobode, tak by som sa bál, že niečo, čo sa stalo Jánovi Kuciakovi, sa môže zopakovať, a to bez toho, či Marián K. je za tým, alebo nie je. Marián K. je pre mňa toxická a nebezpečná osoba, ktorá mala priame kontakty na mafiánov a s mafiánmi robila biznis.”
Bárdy si pravdepodobne pri svojom vzletnom vyjadrení, po vznesení obvinenia pre Parlamentné listy neuvedomil, že dôvodom na väzbu je spáchanie trestného činu, nie označenie „toxický“ novinárom. Šokoval najmä vyjadrením, že „ … od prvých dní po vražde Kuciaka považoval Mariana K. za jedného z podozrivých a ľudí, ktorí by mohli mať záujem na tom, aby novinára zavraždili.“
Peter Bárdy ako aj Marek Vagovič vypovedali pred vyšetrovateľom bezprostredne po nájdení tiel obetí. Paradoxne nevypovedali o strachu z fyzickej likvidácie, ale o strachu z civilných žalôb. Podľa vtedajšieho vyjadrenia, Jána Kuciaka takmer nepoznali, vedeli iba to, že bol spolupracovníkom medzinárodnej novinárskej organizácie, kde bol jeho školiteľom Vagovič.
S Pavlou Holcovou spolupracoval na kauze Panama Papers, viac ako rok pracoval na talianskej mafii a o pár dní mal ísť na Východné Slovensko, kvôli Vadalovcom. Na Mariána Kočnera si ani nespomenuli.
Bárdy : „Mimochodom, presne o mesiac od zajtrajšieho dňa, teda 5. septembra uplynú tri roky, čo sa Marian Kočner cez telefón vyhrážal Janovi.“
Marián Kočner v telefonáte oznámil, že bude na neho zbierať špinu, že bude robiť to, čo Ján Kuciak dlhodobo praktizoval, šikanovať a škandalizovať jeho rodinu.
Jána Kuciaka ani nenapadlo riešiť telefonát Mariána Kočnera trestným oznámením. V redakcii sa na údajne výhražnom telefonáte dobre pobavili. Mimochodom na výhražnom telefonáte od Kočnera sa dobre zabavili aj na promóciách Jána Kuciaka v septembri v roku 2017. Bezprostredne po vražde o tom informovali Parlamentné listy.
Podľa vyjadrenia Petra Bárdyho pred súdom, v redakcii neboli z tzv Kočnerovho vyhrážania znepokojený, v súvislosti s výhražným telefonátom v redakcii riešili, iba možnosť zvýšenia sledovanosti portálu Aktuality.sk.
V tejto časti výpovede Peter Bárdy vlastne odhalil podstatnú okolnosť, ktorú bolo možné iba predpokladať. Marián Kočner nevolal Kuciakovi preto, aby sa mu vyhrážal, ale na základe otázok, ktoré mu zaslal Ján Kuciak.
Po porade s právnikom v redakcii začali tlačiť na Jána, aby zverejnil rozhovor. Ján Kuciak nemal záujem zverejniť celý rozhovor, pretože v prípade zverejnenia by bolo jednoznačné, že pravda je na strane Kočnera a on by sa iba blamoval. Keďže potrebovali, aby nahrávka vôbec vyznela ako vyhrážanie, rozhodli sa Vagovič s Bárdym, podľa Bárdyho po porade s právnikom, zverejniť iba malú časť spornej nahrávky a prezentovať ju ako vyhrážanie.
Peter Bárdy hneď v ten deň napísal článok o nebezpečnom vyhrážaní, na ktorý o deň neskôr zareagovala Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a na základe textu Petra Bárdyho zavolali Jána Kuciaka na generálnu prokuratúru a následne podal trestné oznámenie.
Marek Vagovič sa pred súdom následne vyjadril k trestnému oznámeniu podanému Kuciakom: Trestné oznámenie riešil Kuciak so šéfredaktorom Bárdym. Bolo to zmietnuté zo stola.
Hoci Marek Vagovič okolnosti súvisiace s trestným oznámením pred súdom zamlčal, z časti sa k nim vyjadril Peter Bárdy, ktorý si pre zmenu nepamätal, že ešte v deň tlačovky napísal komentár o vyhrážaní, na základe ktorého začala generálna prokuratúra konať.
Bezprostredne po podaní trestného oznámenia na Kočnera napísal Peter Bárdy komentár a Ján Kuciak dlhší status na svojom facebookovom profile. Zároveň spriaznené médiá písali o vyhrážaní sa novinárovi, prípadne ohrození novinára. Peter Bárdy si paradoxne pred súdom nepamätal, či redakcia informovala verejnosť o podnete voči Kočnerovi.
Ján Kuciak na nátlak redakcie – možno na základe povzbudzovania, napísal ďalších osem textov o Mariánovi Kočnerovi. Médiá od 6. 9. 2017 intenzívne písali najskôr o vyhrážaní Mariána Kočnera novinárovi. Ján Kuciak sa k trestnému oznámeniu následne vyjadril statusom na svojom Facebooku.
Po vyhodení statusu 20.10.2017, respektíve uplynutí lehôt na vybavenie trestného oznámenia voči Kočnerovi za nebezpečné vyhrážanie médiá pre zmenu riešili, nekompetentnosť orgánov činných v trestnom konaní, zlyhávanie bezpečnostných zložiek a opätovne masírovali vyhrážanie.
Ján Kuciak neprinútil Kočnera reagovať na otázky. Kočner spravidla nemal problém odpovedať novinárom, vyššie spomínaní páni podnikatelia, podobne ako v minulosti, ani po nástupe Kuciaka sa nevyjadrovali pre médiá. Ján Kuciak v čase keď odmietal ísť do osobného konfliktu s Kočnerom možno tušil, že sa jedná o poľovačku na Kočnera, cieľom ktorej je dostať Kočnera do väzby.
Ján Kuciak sa necítil ohrozený Kočnerom. Pripravoval text o talianskej mafii, ktorý pripravoval spolu s Tomom Nicholsonom, a odmietol údajne ponúknutú ochranu. Sám Vagovič v neskoršej pasáži výpovede konštatoval, že Kuciak sa do 21. februára necítil ohrozený. V decembri o Kočnerovom vyhrážaní voči Jánovi Kuciakovi zostalo ticho.
Podnet na trestné stíhanie Mariána Kočnera, generálna prokuratúra odmietla.
Peter Bárdy: „Bola to zvláštna situácia a zvláštna doba.“
V Next Apache bare sa stretávali pod vplyvom návykových látok podgurážené „intelektuálne špičky národa“ s agentmi zahraničných služieb. Na pravidelných stretnutiach pripravovali diskreditácie vybraných politikov, celonárodné protesty a pád vlády.
V marci 2017 na stretnutí Apačov, vyjadril bývalý riaditeľ rádia Slobodná Európa vážnu nespokojnosť s činnosťou tzv. spriaznených médií. Kritike podrobil najmä redakciu Aktuality a týždenník Týždeň. Najviac mu prekážalo, že nedokážu osloviť čitateľa a chýbajú texty o Kočnerovi. Štefan Hríb na stretnutí prisľúbil, že Eugen Korda bude pripravovať menej intelektuálne texty a redakcia Aktualít sa bude intenzívnejšie zaoberať Mariánom Kočnerom. Na Mariánovi Kočnerovi intenzívne začali pracovať aj redakcie denníkov Sme, Denníka N, či Hospodárske noviny.
Po stretnutí v Next Apache bare všetky redakcie plnili zadanie Apačov a intenzívne chrlili texty o Kočnerovi. Excelovali novinárky Petková, Makarovová, či Tódová. Vlastne len v Aktualitách nedokázali adekvátne uchopiť tému a z tohto dôvodu publikovali kompiláty zostavené z publikovaných textov iných redakcií, prípadne uviedli v názve meno Kočner a po prečítaní textu čitateľ zistil, že text je o celkom inej osobe, ktorá v minulosti prišla s Kočnerom do kontaktu.
Peter Bárdy: „Celé leto sme publikovali sériu článkov o Kočnerových machináciách a karuselových obchodoch. Mali sme pocit, že sa nič nedeje, že všetci spia alebo to potichu akceptujú.“
Bárdy pred súdom šokoval popisom aktivít redakcie priamo na pojednávaní. Vysvetlil, že redakcia si vytipovala a rozhodla sa riešiť vybrané osoby, u ktorých bol predpoklad, že by ich podnikanie mohlo byť „ neštandardné“ a zaradila medzi záujmové osoby a intenzívne zbierala a zhromažďovala nielen o týchto osobách informácie, ale aj o všetkých osobách, ktoré s nimi spolupracovali, boli v priateľskom, či obchodnom styku, prípadne v minulosti so záujmovými osobami prišli do styku. Údajne sa venovali týmto osobám preto, lebo polícia a štátne inštitúcie pri vybavovaní ich vecí zlyhávali.
Bárdy zároveň na súde prezentoval, že sa rozhodli nahrádzať brachiálne zložky štátu, prípadoch kde zlyhávali a prevzali na seba úlohy polície, prokuratúry a súdov. Akým spôsobom vlastne proces so záujmovou osobou prebiehal, popísal Bárdy vo vyjadrení k otázke, či vedeli ľudia, ktorí sú predmetom záujmu redakcie o pripravovaných textoch.
Na vykonávanie aktivít popísaných Bárdym sú oprávnené zložky polície, prokuratúry, súdov a príslušníci bezpečnostných zložiek štátu, ktorých činnosť je upravená špeciálnou jurisdikciou. Redakcia Aktuality dlhodobo vyvíjala aktivity v rozpore s ústavou a platnou legislatívou Slovenskej republiky a systematicky marila základné práva občanov neoprávnenými zásahmi.
Práca redakcie bola postavená na spravodajskom spôsobe získavania a zhromažďovania informácii bez súhlasu a vedomia osôb. Tieto informácie boli vedome a zámerne včleňované do prostredia fabulácii a rôznych konšpiratívnych zámerov. Skupina novinárov v roku 2015 cez nadáciu Fair Play dokonca bola motivovaná súťažou v takomto prístupe. Ján Kuciak bol moderovaný a vedený k tomu, aby svoju prácu vykonával týmito metódami ani netušiac, že tým vyplňuje spravodajské objednávky.
Porušovanie zákonov, ústavných práv a chránených osobných práv sa stali dennou pracovnou metódou viacerých médií a ich zameranie na určité osoby nebolo výsledkom objavenia náhodných zistení, ale cieleným sledovaním a kompromitácie na objednávku. Tak ako to popísal Bárdy počas svojej výpovede na súde sme dostali odkrytú rozsiahlu , úmyselne vykonávanú trestnú činnosť, ktorou redakcia aj vedením a moderovaním redaktorov dlhodobo porušovala zákony.
Bárdy: „Potom zrazu prokurátor obnovil vyšetrovanie Kočnerovej kauzy Donovaly, čo bol ukážkový karusel, na konci ktorého si Kočnerom a jeho ľuďmi kontrolované firmy uplatnili vratky DPH za 8 milónov.“
Nie zrazu, ale po dlhodobom masírovaní údajnej trestnej činnosti Kočnera médiami, pod nátlakom vyburcovaných emócií voči Kočnerovi polícia začala niekoľko trestných konaní, ktoré nepotvrdili trestnú činnosť Kočnera a po veľkom tresku postupne konania zastavovala. V kauze Donovaly vzniesla obvinenie. Rozprávku o vážnych zisteniach Jána Kuciaka, ktoré viedli k jeho obvineniu vyvrátil Marián Kočner priamo na pojednávaní kde uviedol, že v uznesení o vznesení obvinenia, nie je ani jeden zmienka, ktorá by korešpondovala s informáciami publikovanými Jánom Kuciakom a za tri roky od vznesenia obvinenia nenastal žiadny posun.
Bárdy: „Kočnera vytáčalo, že nejaký dedinský chalan niekde od Bytče upozorňuje na podvody, ktoré policajti roky prehliadali.“
Ján Kuciak nepriniesol do verejného priestoru žiadne nové témy. Kauzy, ktoré údajne priniesol do verejného priestoru, boli v predchádzajúcom období, dlhodobo, bez väčšieho záujmu čitateľov, publikované médiách. Kauzami sa zaoberali predovšetkým redaktori denníka Sme, Denníka N, HN – online a všetci novinári pôsobiaci v médiách patriacich do portfólia spoločnosti Penta. Ján Kuciak spolupracoval na témach najmä s kolegyňou Makarovou a Zuzanou Petkovou a zakladateľkou Českého centra investigatívnej žurnalistiky – investigatívnou novinárkou Pavlou Holcovou, respektíve bol spolupracovníkom Organized Crime and Corruption Reporting Project (OCCRP).
Ján Kuciak bol najskôr zneužitý oligarchami v pozadí portálu Aktuality.sk. Stal sa nepohodlným, pretože ohrozoval predovšetkým svoje zdroje. Ani za predpokladu, že by mal Ján Kuciak prístupy ku všetkým serverom štátnej správy, nebolo možné zhromaždiť informácie, zverejnené v textoch.
Bárdy: „ Áno, bola to zvláštna doba. Keď Jano požiadal o pomoc generálnu prokuratúru, neurobili nič. Neochránili ho.“
Jano nepožiadal generálnu prokuratúru o pomoc, generálna prokuratúra po zverejnení Bárdyho komentáru začala konať ex offo, čiže z moci úradnej. Na základe šetrenia zistila, že Kočner svojou komunikáciou nenaplnil znaky trestného činu vyhrážania. Iné potencionálne hrozby neskúmala a pravdepodobne z dôvodu, že Ján Kuciak na výsluchu o hrozbách nehovoril.
Bárdy: „V tej zvláštnej dobe bolo len veľmi ťažké veriť polícii. V tej zvláštnej dobe bolo len veľmi ťažké veriť polícii. Riadili ju ľudia spájaní s oligarchami.“
Bárdy pred súdom na otázku ako by postupoval v prípade vyhrážok uviedol, že by sa obrátil okamžite na políciu, paradoxne Kuciakovi radil podať podnet na generálnu prokuratúru.
Bárdy : „A keď na niečo nestačil sám, podľa výpovedí svedka Petra Tótha mal predsa kamaráta Norberta Bödöra, ktorý mal mať vplyv v polícii. Pre Kočnera mal napríklad zabezpečiť lustrovanie novinárov.“
Bárdy akosi odpojil lustrácie od sledovania novinárov, respektíve od sledovania Jána Kuciaka. Predsa len po prevalení informácií o sledovaní Kuciaka pracovníkmi SIS v spolupráci s ľuďmi z Finančnej správy kriminálneho úradu, nie je vhodné hovoriť o výsledkom sledovania, nakoľko čitateľ by sa mohol dopracovať spoľahlivo k skutočnému objednávateľovi …
Spis vo veci vraždy Jána Kuciaka – zväzok 29/3 – sledovanie politikov a novinárov- otvoriť TU.
Pán Bardy by si mal uvedomiť minimálne skutočnosť, že zvrátenú obžalobu voči Zsuzsovej a Kočnerovi, ktorá sa postupne s pribúdajúcimi pojednávaniami rozkladala, rozbili obžalovaní a ich obhajcovia v záverečných rečiach na prach vyvolávať vášne a emócie vo verejnosti je viac ako zvrátenosť.
Trestné konanie nie je o dojmoch a pocitoch, ale preukazovaní viny páchateľovi dôkazmi o podieľaní sa na skutku, ktoré paradoxne v tejto veci absentujú.
Autor: Jana Teleki
Zdroj: eurorespekt.sk
Články súvisiace s tematikou: