VIDEO: Vlastizradcovia z SaS hlasujúci za okupáciu Slovenska americkými vojakmi riešia hnev Slovákov odmietajúcich konflikt s Ruskom podaním trestného oznámenia

15.02.2022 | 14:29
  21
Generálny prokurátor Maroš Žilinka tvrdí, že okupačná dohoda z roku 1968, keď vlastizradcovia Biľak a spol. pozvali sovietskych vojakov bola výhodnejšia ako obranná dohoda s USA.

 

Poslanci Národnej rady (NR) SR za SaS podávajú v utorok trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu šírenia poplašnej správy, podnecovania a ohovárania. Informoval o tom poslanec SaS Ján Benčík. Oznámenie sa týka vyhrážok zákonodarcom, ktorí hlasovali za obrannú dohodu s USA. Podporujú ho aj ďalší koaliční poslanci. Pod trestné oznámenie sa podpísali aj členovia klubu OĽANO.

"Domnievame sa, že poslanec Blaha, ako aj ďalší politici by mali niesť zodpovednosť za to, čo píšu a zdieľajú na sociálnych sieťach," vyhlásil Benčík na tlačovej konferencii v parlamente. Takéto konanie podľa neho vyvolalo búrlivé reakcie na sociálnych sieťach, ktoré sa už prenášajú do reálneho života. Benčík podľa svojich slov čítal na sociálnych sieťach o vyhrážkach cez vybitie okien, prerezanie pneumatík, postavenie k múru či vypálenie domov poslancov.

Trestným oznámením chcú podľa šéfky poslaneckého klubu SaS Anny Zemanovej deklarovať podporu všetkým poslancom, ktorí hlasovali v súlade s Ústavou SR, a teda podľa svojho svedomia a presvedčenia.

"Zverejňovanie adries poslancov a mien je za čiarou. Generálna prokuratúra mala konať už minulý týždeň ihneď po tom, ako sa to začalo, a to bez ohľadu na to, či so schválením dohody súhlasí alebo nie," skonštatovala. Niektorí opoziční politici by podľa Benčíka mali niesť zodpovednosť za vlnu nenávisti valcujúcu sociálne siete, ktorú vyvolali aj burcujúcimi príhovormi k protestujúcemu davu.

Koalícia odmieta porovnávanie situácie s niekdajšími protestami pred komplexom Bonaparte. "Bonaparte bol symbol daňového podvodu. To nebol symbol, že išli sme na adresu Roberta Fica, ktorú sme ani nevedeli. Nikto z poslancov nevyzýval na násilie," reagovala Zemanová.

Na podporu poslancov, ktorí za dohodu hlasovali, vznikol aj otvorený list. Podpísalo ho zatiaľ viac ako 12.000 ľudí. "Poslanci, ktorí hlasovali za obrannú dohodu, sú dnes terčom vyhrážok a útokov, ktoré musia byť v spoločnosti rešpektujúcej demokratické zásady jasne odsúdené," uviedol autor listu a predseda občianskeho združenia Mladí Marek Mach.

Pozrite si celú tlačovú besedu:

Ľudia označujú domy vládnych poslancov ako sídlo vlastizradcov podobných tým, čo pozvali do Československa sovietskych okupantov

Vyhrážky voči poslancom sa objavili minulý týždeň po hlasovaní o dohode s USA. Na internete sa šírili zoznamy poslancov s miestami ich bydliska, zverejňovali ich aj viacerí opoziční politici. Pri domoch niektorých z poslancov sa objavili nápisy "Tu býva vlastizradca". Krajské riaditeľstvá Policajného zboru prijali adekvátne bezpečnostné opatrenia.

Opozičné strany zverejnili na sociálnej sieti Facebook „zoznam zradcov“. Poslancov, ktorí hlasovali za vojenskú dohodu so Spojenými štátmi. Ide o mená a fotografie poslancov, ktoré možno nájsť na stránke Národnej rady.

Na inej sociálnej sieti Telegram sa však objavili v tomto zozname aj adresy, resp. miesta pobytu zákonodarcov. Na domoch a bytoch niektorých sa objavili plagáty, ktoré ich označujú za vlastizradcov.

Trestné oznámenia chceli liberáli podať už v pondelok.

Maroš Žilinka tvrdí, že okupačná dohoda z roku 1968, keď vlastizradcovia Biľak a spol. pozvali sovietskych vojakov, bola výhodnejšia ako obranná dohoda s USA

Vládna väčšina v stredu 9. februára 2022 počas rozpravy k okupačnej dohode s USA neumožnili generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi vystúpiť v pléne slovenského parlamentu.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka chcel vystúpiť so svojim prejavom v pléne Národnej rady a poslancom vysvetliť, prečo odmieta dohodu s USA ako celok. O udelenie slova požiadal v liste predsedu Národnej rady a hnutia Sme rodina Borisa Kollára. Hoci sa už nachádzal v sále, poslanci jeho žiadosť neschválili a tak ho sám v pléne nepredniesol. 

Prejav generálneho prokurátora však nakoniec prečítal podpredseda parlamentu aj opozičnej strany Smer Juraj Blanár. Žilinka text svojho rozsiahleho prejavu tiež zverejnil na webe Generálnej prokuratúry.

Podľa vlasntých slov chcel v Národnej rade vystúpiť preto, lebo jeho výhrady a pripomienky v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktorých bolo 35 zásadných, neboli ministerstvom obrany nielen akceptované, ale ani vecne prerokované a nedošlo tak k odstráneniu rozporov.

Dodal, že ho k tomuto kroku priviedol aj postoj prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá sa rozhodla neobrátiť na Ústavný súd s otázkou, či je dojednaná medzinárodná zmluva v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Po schválení už dohodu totiž nebude možné preskúmať Ústavným súdom.

Zo Žilinkovho prejavu je zrejmé, že sa ho dotkli aj vyjadrenia ministra obrany Jaroslava Naďa či ministra zahraničia Ivana Korčoka. Označil ich za snahu o politizáciu prokuratúry a dehonestáciu generálneho prokurátora.

Voči vyjadreniam sa ohradil. Prokuratúra má na základe zlúčenia s vojenskou prokuratúrou podľa neho dostatok poznatkov a skúseností, aby mohla kvalifikovane aj z právneho hľadiska posúdiť medzinárodné zmluvy vojenskej povahy.

Prezidentkina interpretačná doložka je irelevantná

Generálny prokurátor začína prejav paralelou so sovietskou okupáciou. Hovorí, že právna úprava zmluvy o pobyte vojsk Varšavskej zmluvy na území Československa z roku 1968 bola „nepochybne výhodnejšia“ ako súčasná obranná dohoda s USA.

„A to je paradox, nad ktorým sa treba vážne zamyslieť. Žiadna okupačná zmluva nemôže byť pre štát výhodnejšia ako zmluva, ktorá má vo svojom názve a v preambule uvedené, že ide o obrannú zmluvu,“ píše.

Táto zmluva bola podľa neho výhodnejšia než tá súčasná napríklad v trestaní sovietskych vojakov, ktorí v prípade páchania zločinov podliehali československému právnemu systému a orgánom, ale tiež preto, že zaväzovala sovietske vojská nemiešať sa do vnútorných vecí Československej socialistickej republiky.

Za výhodnejšiu oproti obrannej dohode so Spojenými štátmi označil aj zmluvu Slovenska s NATO z roku 2004.

Na margo interpretačnej doložky prezidentky Zuzany Čaputovej sa generálny prokurátor vyjadril, že ​jej nedodržanie alebo porušenie nespôsobí neplatnosť dohody a nebude ani dôvodom na jej výpoveď počas počiatočného 10-ročného obdobia jej platnosti.

„Spojené štáty americké ako zmluvná strana tejto dohody nie sú povinné rešpektovať jednostranné vyhlásenie Slovenskej republiky a jej predstaviteľov, vôbec sa ním nemusia zaoberať, ak ich k tomu nezaväzuje text samotnej dohody,“ dodal a pýtya sa, prečo obsah týchto interpretačných vyhlásení nie je zakotvený priamo v dohode.

Na základe toho označil doložku za irelevantnú a právne nezáväznú. 

Strata úplnej kontroly nad časťou územia

Jednou z najväčších Žilikových výhrad je tá, že Slovensko počas celej doby platnosti obrannej dohody podľa neho stratí úplnú kontrolu nad časťou svojho územia, nielen nad vojenskými letiskami v Kuchyni a na Sliači.

Dohoda podľa generálneho prokurátora „umožní aj vstup a využívanie pozemkov a zariadení v súkromnom vlastníctve, ako aj vo vlastníctve štátu, samosprávnych krajov a obcí ozbrojenými silami USA a ich dodávateľmi, a to dokonca nad rámec dohodnutých zariadení a priestorov, na časovo neobmedzené obdobie a bez náhrady.“

Inzercia

Spojené štáty na základe Žilinkovej interpretácie tiež nebudú platiť žiadne nájomné, nebudú uhrádzať žiadne náklady a zrejme ani úhradu nákladov za spôsobenú škodu. Podľa neho tak nemožno vylúčiť, že USA nebudú možno vôbec uhrádzať ani náklady na výstavbu a rozvoj, údržbu či prevádzku dohodnutých zariadení a priestorov, ktoré budú poskytnuté výlučne na použitie ich ozbrojenými silami.

V súvislosti s danými vojenskými letiskami sa hovorí o možnosti preinvestovať na nich až 100 miliónov eur. Tento sľubovaný benefit označil Žilinka za neprimeraný dojednaným zmluvným podmienkam. Navyše, ide podľa jeho slov iba o zlomok v porovnaní s finančnými prostriedkami, ktoré v spojitosti s dohodou vynaloží slovenská strana.

Argumentuje aj plotom okolo americkej ambasády

Generálny prokurátor tvrdí, že záväzok USA, že sa budú podieľať proporcionálne na úhrade nákladov na výstavbu a rozvoj dohodnutých zariadení určených na spoločné používanie, je vágny a hrozí, že povinnosť uhrádzať celkové náklady zostane len na pleciach Slovenska.

Hovorí to aj v súvislosti s priestormi americkej ambasády na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave.

Slovensko má podľa neho „dlhoročné negatívne skúsenosti týkajúce sa užívania pozemku Veľvyslanectvom USA v Bratislave a s jeho oplotením,“ ktoré je naozaj dlhodobo kritizované, no americká strana ho stále nechce odstrániť.

„Dodnes tento problém nie je riadne vyriešený napriek opakovanému ústretového prístupu zo strany Slovenskej republiky. Prečo teda by sme mali dôverovať, že Spojené štáty americké budú riadne hradiť podstatne vyššie náklady podľa tejto dohody, keď už v samotnom texte dohody je zakomponované, že sa možno „dohodnúť“ aj inak."

Slovensko bude podľa Žilinku zaviazané tiež zaplatiť za zhodnotenie nehnuteľností postavených a užívaných americkou stranou, tá však nebude povinná nahradiť škodu za poškodenie alebo opotrebovanie nehnuteľností vo vlastníctve Slovenskej republiky.

Takúto dohodu by Slovensko nemalo uzavrieť so žiadnym štátom

Maroš Žilinka obrannej dohode so Spojenými štátmi okrem mnohého iného vyčíta aj to, že Slovensko podľa neho touto zmluvou prenecháva svoje územie cudziemu štátu na vojenské účely, a to mimo rámca kolektívnej obrany prostredníctvom NATO.

Tiež, že slovenská strana nebude môcť vôbec ovplyvniť či skontrolovať, aké vojenské zariadenia či množstvo zbraní budú dovezené na Slovensko. Dohodou sa údajne vzdáva zvrchovaných práv na svojom území, vzdá sa svojej trestnej jurisdikcie, či tiež nebude mať riadnu kontrolu nad tým, kto vstupuje a kto sa nachádza na území Slovenska.

Maroš Žilinka v prejave neodporúča poslancom podporiť prijatie obrannej dohody s USA, pretože ju pokladá za nevýhodnú pre Slovensko a presahujúcu záväzky štátov NATO.

„Som presvedčený, že takúto dohodu, ako Vám bola predložená, by Slovenská republika nemala uzavrieť so žiadnym štátom,“ uviedol generálny prokurátor a v závere dodal "príslovie", ktorým sa riadi pri svojom rozhodovaní: „Vlastný názor a vôľa človeka sú vlastne jeho česť.“

O dohode o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou SR a vládou Spojených štátov amerických (DCA) by sa malo hlasovať v stredu.

Celý text Žilinkovho plánovaného prejave TU.

Memento Biľak a spol., ktorí neboli nikdy odsúdení za vlastizradu

Niekdajší člen predsedníctva ÚV KSČ Vasil Biľak, ktorého označovali za vlastizradcu, sa nikdy počas svojho života pred súdom nezodpovedal za takzvaný pozývací list z roku 1968, v ktorom predstavitelia konzervatívneho krídla komunistickej strany žiadali Sovietsky zväz o pomoc "všetkými prostriedkami" proti nebezpečenstvu kontrarevolúcie vo vtedajšom Československu.

O prerušení trestného stíhania, o ktorom v januári 2011 informoval denník SME, rozhodla špeciálna prokuratúra, ktorá to odôvodnila tým, že nie je možné zohnať viac dôležitých svedkov z Česka.

Biľak bol posledným žijúcim predstaviteľom bývalého komunistického režimu, ktorý sa pod list podpísal. Spoločne s ním ho podpísali aj ďalší členovia a funkcionári ústredného výboru strany Alois Indra, Antonín Kapek, Drahomír Kolder a šéfredaktor vtedajšieho Rudého práva Oldřich Švestka, taktiež člen predsedníctva ÚV KSČ.

List, na základe ktorého vojská Varšavskej zmluvy vpadli do vtedajšieho Československa, najvyššiemu sovietskemu predstaviteľovi Leonidovi Brežnevovi údajne v Bratislave odovzdal práve Biľak. Obvinený bol z porušenia zákona o ochrane mieru.

Úrady začali trestné stíhanie v marci 1991. „Bolo vykonané nespočetné množstvo vypočúvania svedkov, občanov Slovenska a Česka, boli tiež vykonané všetky potrebné úkony vrátane expertíz v odbore grafológie,“ uviedla vtedajšia policajná hovorkyňa.

Pri predložení návrhu na podanie obžaloby v roku 2000 mal spis viac ako 23 000 strán. Krajský súd v Bratislave však o rok neskôr vrátil prípad na došetrenie, s jeho postupom súhlasil aj Najvyšší súd. Podľa súdu bolo potrebné získať aj originál pozývacieho listu a dať ho preskúmať grafológom, aby sa potvrdila pravosť Biľakovho podpisu. Moskva však poskytla len kópiu listu, originál odmietla vydať.

Biľak sa podľa Sme na vyšetrovanie pre médiá vyjadril naposledy v roku 1998. „K ničomu, čo som neurobil, sa nemôžem priznať. Pozývací list som Leonidovi Brežnevovi neodovzdal. To môžem odprisahať kresťansky, občiansky i hocijako,“ uviedol.

Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 sa k moci dostali konzervatívni komunisti a zastavil sa reformný proces v komunistickej strane, ktorý by viedol k väčším občianskym slobodám. Z vedúcich predstaviteľov bývalého komunistického režimu na Slovensku za posledných 30 rokov nebol nikto odsúdený.

Súdny spis zostal tajný doteraz aj po Biľakovej smrti. Vydavateľ knihy Biľakových spomienok v rozhovore pre Českú televíziu v roku 2014 uviedol, že Biľak sa sám priznal, že o intervencii vedel už týždeň pred jej začiatkom. 14.8.1968 sa totiž stretol na tajnej schôdzi s ideológom Suslovom a šéfom Ukrajinskej KS Šelestom maďarskom Komárome.

Po roku 1989 sa Česko-Slovensko snažilo pozývací list získať od Moskvy. Jeho kópiu odovzdal prezidentovi Václavovi Havlovi vtedajší ruský prezident Boris Jeľcin v roku 1992. List bol údajne objavený zapečatený 15. júla 1992 (dva dni pred jeho odovzdaním) v Štátnom archíve Ruskej federácie. Obálka bola podpísaná Konštantínom Černenkom s poznámkou: „Uložiť v archíve politbyra. Bez súhlasu neotvárať.“

Samotný text bol zmenený Brežnevovou rukou, preto sa predpokladá, že si vyžiadal novú verziu, ktorá mala byť podpísaná viacerými "žiadateľmi o bratskú pomoc". Podľa niektorých informácií sa Brežnev pri rozhodovaní o budúcom vodcovi ČSSR vyjadroval o Biľakovi ako neschopnom, pretože nedokázal na pozývací list získať 200 sľubovaných podpisov.

Havel dostal od Jeľcina okrem pozývacieho listu aj spomínaný Kapekov osobný list a zápis z porady z 18. augusta piatich najvyšších komunistických predstaviteľov krajín, ktoré sa podieľali na okupácii, z ktorého vyplýva, že Brežnev práve vtedy navrhol použiť pozývacie listy na oficiálne zdôvodnenie intervencie.

Počas návštevy prezidenta Putina v Bratislave v máji 2011 ho o vydanie originálu požiadala vtedajšia premiérka Radičová. „Nemyslíme si, že je potrebné a konštruktívne dotýkať sa tejto témy, keďže v kontexte rusko-slovenských politických vzťahov ju pokladáme za uzatvorenú,“ reagoval na otázky o vrátení listu Andrej Teluškin, vtedajší tlačový atašé Veľvyslanectva Ruskej federácie na Slovensku.

Biľak sa k napísaniu listu nepriznal hoci potvrdil jeho existenciu. Pražský kriminalistický ústav zistil, že rez písma zodpovedá písaciemu stroju česko-slovenskej výroby značky Consul, zrejme prenosný model vyrábaný v rokoch 1965 až 1972. V súdnom procese znalci skonštatovali, že „vzhľadom na gramatické a jazykové excesy ho písal Čech alebo Slovák, nie Rus, pretože také chyby obvykle robia Česi vyjadrujúci sa v ruskom jazyku.“ Podpisy však overiť nevedeli, pretože nemajú originál. V Čechách považujú podpisy na liste za overené znalcami.

Vasiľ Biľak zomrel 6. februára 2014 v Bratislave.

Zdroj: YouTube TASRTV / InfoVojna

Zobraziť ďalšie

Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady

Zaujímavosti