Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok vyzval amerického prezidenta Donalda Trumpa pred jeho telefonátom s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, aby sprísnil sankcie uvalené na Moskvu, pokiaľ nebude súhlasiť s prímerím. Pre agentúru AFP to uviedol anonymný vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ.

„Je potrebné také prímerie, aké navrhol sám prezident Trump, a ak sa tak nestane, budú potrebné ďalšie sankcie,“ vyhlásil podľa zdroja AFP Zelenskyj. Ukrajinský prezident údajne s Trumpom hovoril približne desať až pätnásť minúť predtým, ako zavolal Putinovi.

„Požiadal som ho pred jeho rozhovorom s Putinom, aby nerobil žiadne rozhodnutia o Ukrajine bez nás,“ povedal Zelenskyj reportérom. „Sú to pre nás zásadné a veľmi dôležité záležitosti,“ dodal.

Trump s Putinom v pondelok viedli vyše dvojhodinový rozhovor, o ktorého priebehu americký prezident okamžite informoval aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú, nemeckého kancelára Friedricha Merza a fínskeho prezidenta Alexandra Stubba.

„Tón aj duch konverzácie boli vynikajúce. Rusko a Ukrajina okamžite začnú rokovania o ukončení vojny,“ vyhlásil prezident USA Donald Trump po telefonáte so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom.

Lídri rokovali o konflikte na Ukrajine, Iráne, normalizácii vzťahov, vzájomnom obchode či organizácii spoločného summitu. Putin rozhovor označil za úprimný, informatívny a užitočný. Trump telefonát označil za veľmi dobrý.

Putin rozhovor označil za úprimný, informatívny a užitočný. Rusko je podľa jeho slov pripravené spolupracovať s Ukrajinou na memorande o budúcej mierovej zmluve, ktoré by tiež mohlo zahŕňať otázky budúceho prímeria a zásady urovnania konfliktu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok vyhlásil, že Kyjev spoločne so svojimi partnermi zvažuje organizáciu summitu na vysokej úrovni medzi Ukrajinou, Ruskom, Spojenými štátmi, krajinami Európskej únie (EÚ) a Veľkou Britániou.

Zelenskyj po dvoch pondelkových telefonátoch s americkým prezidentom Donaldom Trumpom vyjadril nádej v čo najskoršie zorganizovanie takéhoto stretnutia. Konať by sa podľa neho mohlo v Turecku, Vatikáne či Švajčiarsku.

„Uvažujeme o stretnutí všetkých tímov na vysokej úrovni,“ uviedol Zelenskyj, ktorý telefonoval s Trumpom pred jeho rozhovorom s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, no i po ňom. Na druhom hovore sa zúčastnili aj lídri Francúzska, Fínska, Nemecka, Talianska a Európskej únie.

Podľa nemeckej spolkovej vlády budú Spojené štáty v mierových rokovaniach na Ukrajine „úzko koordinovať“ ďalšie kroky so svojimi európskymi partnermi. V zápise z telefonátu, ktorý zverejnil hovorca nemeckého kancelára Friedricha Merza, sa uvádza, že lídri hovorili o ďalších krokoch a zdôraznili „svoju ochotu úzko sprevádzať Ukrajinu na ceste k prímeriu“.

„Európski účastníci (telefonátu) oznámili, že zvýšia tlak na ruskú stranu prostredníctvom sankcií,“ uvádza zápis. Zámer sprísniť európske sankcie potvrdil Merz aj v príspevku na sociálnej sieti X.

Trump po telefonáte s Putinom povedal, že Rusko a Ukrajina „začnú okamžite rokovať“ o prímerí. Zelenskyj počas prvého rozhovoru údajne vyzval amerického prezidenta neprijímať rozhodnutia bez Kyjeva a sprísniť sankcie uvalené na Rusko, pokiaľ Putin nepristúpi na prímerie.

Zelenskyj v pondelok vylúčil stiahnutie vojakov z oblastí na východe a juhu Ukrajiny, na ktoré si robí nárok Moskva. Reagoval tak na požiadavku, ktorú predniesla ruská strana ako podmienku na ukončenie vojny na Ukrajine.

„Nikto nebude sťahovať naše vojsko z nášho územia,“ povedal Zelenskyj novinárom v Kyjeve, keď sa ho spýtali na požiadavku Ruska o presunutie jednotiek z Doneckej, Záporožskej, Chersonskej a Luhanskej oblasti.

Prezident v pondelok zároveň vyzval Spojené štáty, aby sa nevzdávali a pokračovali v snahách o dosiahnutie mieru na Ukrajine. „Je pre nás všetkých kľúčové, aby sa Spojené štáty nedištancovali od rozhovorov a úsilia na (dosiahnutie) mieru, pretože jediný, kto z toho bude profitovať, je (ruský prezident Vladimir) Putin,“ upresnil Zelenskyj na sociálnych sieťach po tom, čo americký prezident Donald Trump absolvoval sériu telefonátov s obomi lídrami.

„Keď dostaneme memorandum alebo návrh Rusov, budeme schopní podľa toho sformulovať našu predstavu tak, ako to vidíme," povedal Zelenskyj a dodal, že doposiaľ nemá žiadne ďalšie podrobnosti o potenciálnom dokumente, píše AFP.

Rusko je podľa Putina pripravené s Ukrajinou pracovať na memorande o budúcich mierových rozhovoroch. Rusko tiež – podľa skorších vyjadrení Putina a aj podľa vyjadrení ruských predstaviteľov pri mierových rokovaniach v Istanbule – trvá na tom, aby Ukrajina stiahla svojich vojakov zo štyroch ukrajinských regiónov, ktoré Rusko čiastočne okupuje a ktoré Moskva na jeseň 2022 vyhlásila za pripojené k Rusku: Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti, ako aj uznala za súčasť Ruska ukrajinský polostrov Krym, ktorý Rusko anektovalo na jar 2014. Vtedy sa začal konflikt, ktorý vpádom ruských vojsk vo februári 2022 do susednej krajiny prerástol v najkrvavejšiu vojnu v Európe od druhej svetovej vojny.

„Problém sa tu netýka prezidenta Trumpa. Prečo? Pri všetkej úcte preto, lebo je to naša krajina, náš štát, naša armáda a naša nezávislosť. Problém tkvie v tom, na čo si môže Ukrajina dovoliť pristúpiť, a na čo nemôže. Sťahovať naše vojská z nášho územia nikto nebude. To je ústavná povinnosť, ako má, tak je ústavnou povinnosťou našich vojakov brániť zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny,“ povedal Zelenskyj novinárom podľa serveru RBK-Ukrajina.

Zelenskyj pripustil, že Rusko svojou agresiou dosiahlo to, že získalo „dočasne okupované územia“. Žiadne ultimáta ale podľa neho Ukrajina nesplní a nevzdá sa svojho územia a svojich ľudí. „Ak Rusko kladie podmienku, že sa naše vojská stiahnu z našej krajiny, znamená to, že nechcú prímerie a ukončiť vojnu,“ zdôraznil šéf štátu s tým, že to isté už opakovane hovoril prezidentovi Trumpovi a jeho tímu aj lídrom ďalších krajín. Moskva podľa Zelenského dobre vie, že to Ukrajina neurobí.

Trump a Putin hovorili aj o normalizácii vzťahov, výmene väzňov a o Iráne

Ruský prezident Vladimir Putin a americký prezident Donald Trump sa počas pondelkového, viac ako dve hodiny trvajúceho telefonátu venovali okrem konfliktu na Ukrajine aj iným otázkam. Diskutovali o potencionálnej vzájomnej výmene väzňov, normalizácii rusko-amerických vzťahov alebo o Iráne. Píšu o tom agentúry AFP a TASS s odvolaním sa na zahraničnopolitického poradcu ruského prezidenta Jurija Ušakova.

Išlo o tretiu telefonickú konverzáciu oboch predstaviteľov od nástupu Trumpa do funkcie. Podľa Ušakova trvala dve hodiny a päť minút a prezidenti sa počas nej oslovovali krstnými menami.

„Obaja sa vyslovili za ďalšiu normalizáciu vzťahov,“ povedal Putinov poradca, podľa ktorého sa lídri zhodli na pokračovaní dialógu o všetkých otázkach vrátane Ukrajiny. Trump podľa Ušakova v prípade ukončenia konfliktu na Ukrajine vníma Rusko ako kľúčového obchodného a ekonomického partnera.

Ušakov informoval, že Putin a Trump diskutovali aj o výmene väzňov. Konkrétne by sa mohla uskutočniť vo formáte „deväť za deväť“. Viac podrobností však neprezradil. Rusko a Spojené štáty v posledných rokoch uskutočnili niekoľko výmen väzňov, pričom k najväčšej došlo minulý rok, pripomína AFP.

Počas rozhovoru sa dotkli aj Iránu a situácie na Blízkom východe. Putin v tomto kontexte privítal rokovania medzi Teheránom a Washingtonom o iránskom jadrovom programe, ktoré sprostredkúva Omán. AFP pripomína, že Irán je blízkym spojencom Moskvy.

Na rad prišla aj otázka osobného stretnutia šéfov Kremľa a Bieleho domu. Zatiaľ sa nedohodli na čase ani na mieste, kde by sa mohlo uskutočniť, avšak obaja svojim tímom údajne nariadia, aby začali organizovať osobné rokovania.

 

Zdroj: hnonline.sk / pluska.sk / pravda.sk / topky.sk / InfoVojna