VIDEO: Šéf ruského vyjednávacieho tímu s Ukrajinou Vladimir Medinskij varoval Ukrajinu a NATO, že v prípade pokusu znovu dobyť nové ruské regióny, dôjde k zničeniu planéty v jadrovej vojne

09.06.2025 | 21:15
  4
Vedúci ruskej delegácie Vladimir Medinskij upozornil, že vojna na Ukrajine bez skutočného mierového riešenia povedie k nukleárnemu holokaustu. Ukrajinský konflikt, ktorý sa ťahá už viac ako tri roky, by sa mohol skončiť do týždňa, keby Kyjev neposlúchol svojich západných podporovateľov, uviedol medzitým Medinskij v rozhovore s Rickom Sanchezom z RT v jeho relácii The Sanchez Effect.

Ruský vyjednávač Vladimir Medinskij vyhlásil, že ak sa vojna na Ukrajine zastaví bez skutočného mierového riešenia, hrozí jadrový konflikt. Podľa jeho slov by sa Ukrajina po prípadnom vstupe do Severoatlantickej aliancie spolu s NATO v budúcnosti mohla pokúsiť získať späť územia okupované Ruskom, čo by podľa neho mohlo vyústiť až do zničenia planéty.

„Ak sa spolu s NATO pokúsia získať ich späť bude to koniec planéty, bude to jadrová vojna," uviedol.

Uviedla to ruská štátna agentúra TASS. Medinskij zároveň zdôraznil, že ak by sa konflikt zmrazil bez definitívnej dohody, situácia by sa mohla podobať kaukazskému regiónu Náhorný Karabach, kde roky prebiehal ozbrojený spor medzi Arménskom a Azerbajdžanom.

„Ak sa konflikt zastaví na línii frontu bez uzavretia skutočného mieru, iba sa podpíše nejaké prímerie, tento región sa premení na obrovský Karabach,“ vyhlásil. Podobne ako v tomto prípade by sa mohli ukrajinské územia stať nestabilným a sporným bodom na mape Európy, tvrdí.

Moskva preto podľa neho požaduje „plnohodnotný mier“, ktorý by zahŕňal medzinárodné uznanie tzv. nových území – teda častí Ukrajiny, ktoré Rusko okupuje a považuje za svoje. Tento návrh však Kyjev dlhodobo odmieta a trvá na obnovení svojej územnej celistvosti vrátane Krymu a Donbasu.

Vyhlásenie prichádza v čase, keď Ukrajina tvrdí, že má čoraz väčší tlak a podporu zo Západu, ktorá by mohla prinútiť Moskvu zastaviť agresiu. Prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno vyhlásil, že krajina je „veľmi blízko okamihu“, kedy Rusko donúti k ukončeniu vojny. Vyhliadky na uzavretie mieru sú však naďalej veľmi vzdialené.

Vladimir Medinskij v súčasnosti pôsobí ako poradca prezidenta Vladimira Putina pre históriu a humanitné vedy a je kľúčovou postavou v ruskej delegácii na mierových rokovaniach s Ukrajinou. Ako vyjednávač zastupoval Rusko už počas neúspešných rozhovorov s Ukrajinou na jar 2022 v Istanbule a Bielorusku.

Ruské a ukrajinské podmienky

Rusko na rokovaniach v Istanbule zopakovalo svoje dlhodobé požiadavky, ktoré Ukrajina považuje za kapituláciu. Medzi hlavné podmienky patrí medzinárodné uznanie Krymu ako súčasti Ruska, úplné stiahnutie ukrajinských síl zo štyroch oblastí, ktoré Rusi plne neovládli ani po troch rokoch (Doneck, Luhansk, Záporožie a Cherson) a záruky, že Ukrajina nikdy nevstúpi do NATO. Rusko taktiež požaduje neutralitu Ukrajiny, obmedzenie jej vojenských kapacít a uznanie práv rusky hovoriaceho obyvateľstva. Tieto podmienky boli formálne predložené v ruskom memorande na júnových rokovaniach.

Rusko navyše odmieta bezpodmienečné prímerie, argumentujúc, že by to umožnilo Ukrajine prezbrojiť sa. Vladimir Medinskij počas rozhovorov zdôraznil, že Rusko je pripravené pokračovať vo vojne „desiatky rokov“, ak Ukrajina nepristúpi na ruské podmienky. Ruská strana taktiež navrhla „balíček“ podmienok, ktorých detaily neboli zverejnené, no pravdepodobne zahŕňajú ďalšie ústupky zo strany Ukrajiny. Tieto požiadavky sú podľa Západu a Ukrajiny vnímané ako maximálne a nereálne, čo podľa nich naznačuje, že Rusko nemusí mať skutočný záujem o kompromis.

Ukrajina na rokovaniach trvala na úplnom stiahnutí ruských vojsk zo všetkých okupovaných území, vrátane Krymu, a na návrate všetkých unesených detí a väzňov. Prezident Volodymyr Zelenskyj zdôraznil potrebu bezpečnostných záruk od svetových mocností, najmä USA, a odmietol akékoľvek obmedzenia ukrajinskej vojenskej sily po uzavretí mieru. Ukrajina taktiež požaduje reparácie za vojnové škody a stíhanie ruských predstaviteľov za vojnové zločiny.

Ukrajinský návrh obsahuje 30-dňové bezpodmienečné prímerie ako prvý krok k ďalším rokovaniam, čo Rusko opakovane odmietlo. Ukrajina navrhla aj dlhodobé konzultácie o štatúte Krymu na obdobie 15 rokov, no trvá na tom, že Krym je súčasťou Ukrajiny. Tieto podmienky odrážajú odhodlanie Ukrajiny brániť svoju suverenitu a odmietať ruské územné nároky, čo vedie k pretrvávajúcemu patu v rokovaniach.

Konflikt na Ukrajine sa mohol už dávno skončiť

Ukrajinský konflikt, ktorý sa ťahá už viac ako tri roky, by sa mohol skončiť do týždňa, keby Kyjev neposlúchol svojich západných podporovateľov, uviedol Vladimir Medinskij v pondelok 9. júna 2025 v rozhovore s Rickom Sanchezom z RT v jeho relácii The Sanchez Effect. Ukrajina mala podľa neho šancu dosiahnuť dohodu za výhodnejších podmienok, keby v roku 2022 nevycúvala z mierových rokovaní.

„Poviem Vám niečo, Rick, čo som asi nikdy verejne nepovedal. Ak by Ukrajina chcela, bola pripravená a robila vlastné rozhodnutia, mohli sme mierovú zmluvu podpísať už počas prvého stretnutia 28. februára 2022. A podmienky by boli menej tvrdé ako tie, ktoré ponúkame dnes,“ povedal.

Medinskij uviedol, že ukrajinskí predstavitelia pôvodne akceptovali podmienky Ruska, ale po konzultácii s USA a Spojeným kráľovstvom zmenili svoj postoj. Podľa neho ukrajinskí vyjednávači ruskej strane povedali: „Naši zahraniční partneri dohodu nepodporujú a nebudú garantovať pomoc ani bezpečnosť, ak ju podpíšeme.“

„Takže budeme bojovať, kým buď vy neporazíte nás, alebo my vás,“ povedala údajne ukrajinská delegácia podľa Medinského.

Hlavný ukrajinský vyjednávač David Arachamia počas rokovaní v Istanbule v roku 2022, neskôr potvrdil, že vtedajší britský premiér Boris Johnson naliehal na Kyjev, aby dohodu s Ruskom nepodpísal. Poprel však, že by Johnsonovo stanovisko ovplyvnilo rozhodnutie Ukrajiny. Johnson poprel, že by tlačil na Ukrajinu, aby vycúvala z rokovaní.

Ukrajinská strana sa stala ešte „menej nezávislou“, keď sa v máji 2025 v Istanbule obnovili priame rozhovory, povedal Medinskij a tvrdil, že európski spojenci Kyjev tlačia k tomu, aby konal proti vlastným záujmom.

Rusko požadovalo, aby Ukrajina uznala svoje nové hranice, vzdala sa plánov na vstup do NATO a zaručila práva ruskojazyčnej menšiny. Ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že Ukrajina a Západ musia riešiť základné príčiny konfliktu, kým sa dosiahne prímerie.


Zdroj: tass.ru / pravda.sk / rt.com / InfoVojna

 

 

 


Zaujíma nás Váš názor:

Stretnutia s poslucháčmi 2025

Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady

Zaujímavosti