VIDEO: Rúšok sa zbavíme, keď tu budú vakcíny, tvrdí Matovičov poradca Krčméry

22.04.2020 | 13:50
  32
Profesor Vladimír Krčméry v rozhovore pre Nový čas o tom, ako pandémiu na Slovensku vidí on, ako pripravovali s kolegami-odborníkmi plán, čo radia premiérovi a či sa toto leto môžeme tešiť na dovolenku.

Premiér Igor Matovič často zdôrazňoval, že to, ako to bude prebiehať a kedy, rozhodnú odborníci z oblasti epidemiológie a infektológie. Nový Čas v pondelok ráno, ešte pred tým ako predseda vlády predstavil plán , hovoril s profesorom Vladimírom Krčmérym, jedným z členov krízového štábu a odborníkom na tropickú medicínu. Zaujímalo nás, ako pandémiu na Slovensku vidí on, ako pripravovali s kolegami-odborníkmi plán , čo radia premiérovi a či sa toto leto môžeme tešiť na dovolenku.

Ako to je s tým peakom? Máme ho už za sebou, alebo ešte stále pred sebou?

- Sú epidémie typu plató, kde nie sú peaky, vrátim sa k porovnaniu, že môže to byť Malá Fatra, má vrcholy, ale stále je to Malá Fatra, stále to nie sú Himaláje. To znamená, že plató môže mať výkyvy, keď sa naakumuluje viacero prípadov z nejakej komunity, napr. DSS alebo marginalizované skupiny, alebo vracajúcich sa občanov z Rakúska či Anglicka. Plató môže trvať týždeň, mesiac aj dva mesiace. Sú také epidémie, keď plató má takú dynamiku, že to nezbadáte.

Podľa vášho odhadu, koľko Slovákov má ochorenie už za sebou?

- Keďže 50 % nemá žiadne príznaky a z tých 50 %, čo príznaky má, tak 30 % má veľmi slabé príznaky, niektorí odhadujú, že to mohlo byť aj dvakrát viac. Kým nebudeme testovať protilátkovými testami, tak nebudeme vidieť vzostup. Vždy sa na to treba pozerať cez testy - ak testujete 300 a máte 10 pozitívnych a teraz sa testuje 3 000 a máte 70 pozitívnych, tak je to menej, aj keď absolútny počet je väčší. Ja to vidím tak, že sme vo fáze plató. Záleží na tom, ako dlho bude trvať. Pri HIV trvalo plató 30 rokov, teraz 3-4 roky pokles. Počas plató sa s COVID-19 naučíme žiť a prestaneme ho vnímať ako útočníka, dáme ho do mantinelov.

Kedy sa zbavíme rúšok?

- Keď tu bude očkovacia látka, v priebehu 2-3 mesiacov, najskôr bude na klinické štúdie a pre rizikové skupiny ako dnes pri chrípke. Tým ochránime zraniteľnú časť populácie a prestaneme ochorenie vnímať tak dramaticky, pretože nebude páchať škody na ľudských životoch. To je snaha - minimálne obete. Ak sa toto dodrží, tak potom s tou chorobou môžeme žiť a nebudeme vedieť, kedy bude v ústupe. Tak, ako ľudia už nevnímajú HIV

Čo odporúčate vy epidemiológovia? Ako by malo vyzerať uvoľňovanie?

- Diskusie sa uskutočnili. Je tam niekoľko etáp, kde chceme, aby boli dodržiavané nejaké zásady, aby nedošlo k explozívnemu rastu a mali sme nachystaný zdravotnícky systém. Nemyslím, že nám naraz exploduje 30 – 40 DSS, bude to postupné, znížili sme tlak zo zahraničia nepopulárnymi opatreniami na hraniciach. Postupné uvoľňovanie robia všetky krajiny a odporúča to aj WHO. Tá hovorí, že treba dodržiavať niektoré podmienky, a tie vnímam u nás ako splnené. To tempo, ako rýchlo to bude, necháme na vládu.

Možno čakať, že sa otvoria školy v júni?

- Niektoré školské aktivity sa už začínajú spúšťať, maturity. Diskutuje sa aj o tom, že matky, ktoré pracujú v kľúčových odvetviach, napríklad lekárky, sestry, predavačky, že by mohli svoje deti dať do škôlky pri určitých opatreniach. Čo sa týka prvého stupňa, tak tam nie je vôľa, nestretol som sa s pochopením, v širšej debate nebudem predsa presadzovať len svoje názory. Ide o to, ak vláda zaujme iný názor ako odborníci, treba to jasne povedať, toto je názor odborníkov a toto je názor vlády, aby sme sa neskrývali jeden za druhého. Zodpovednosť za chod štátu má vláda a treba to správne komunikovať.

A z pohľadu odborníkov, ktoré opatrenia by už bolo treba uvoľňovať?

- My sme navrhovali 4 termíny. V posledných dňoch sme pracovali na pláne. Nakoľko si ho osvojí vláda, už je druhá vec. Plán obsahuje postupné otváranie jednotlivých prevádzok, snažili sme sa, aby sme neboli pod nejakým ekonomickým tlakom, snažíme sa do toho vniesť stanovenie miery rizika. Pri každej tej činnosti nám skupina okolo p. Smatanu z ministerstva vypočítala mieru rizika, a zakaždým sme to označili farbou rizika, tak ako na križovatke - zelená, červená, oranžová... A tie, čo nám vyšli ako červené, sme nechali ako posledné. Zelené a žlté sme dali v priebehu dvoch až štyroch týždňov. Samozrejme, model je dynamický.

U nás to nie je dramatické ako inde a inde sa už otvára a u nás je stále takmer všetko zatvorené. Nie je to viac u nás o strašení?

- Práve preto sme nad tým tri dni sedeli a chceli sme, aby ľudia dostali dnes náš názor (pozn. redakcie v pondelok ráno), či sa tak aj stane, na to vám odpovedať neviem. Občania to očakávajú, lebo väčšina bola disciplinovaná, a zaslúžia si vidieť efekt disciplíny, lebo pri najbližších opatreniach už nemusia reagovať, ak ten efekt nebudú mať. Ak občania nevidia efekt sprísňovania, tak to každého, prirodzene, demobilizuje. Treba povzbudiť ľudí, ukázať im svetlo na konci tunela, že keď budú disciplinovaní, vráti sa normálny život. Ja to vidím v priebehu ťýždňov až mesiacov, určite si nemyslím, že by takáto situácia mala trvať roky.

Je predpoklad, že by sme v lete mohli dovolenkovať?

- Každý tunel musí mať na konci svetlo. Plán je dôležitý aj z psychologického hľadiska. Viem si predstaviť prvé uvoľnenia ďalší týždeň. A tie ďalšie v týždňových alebo dvojtýždňových intervaloch. Zoznam má niekoľko strán a treba vyčkať, až kým ho Úrad vlády zverejní. Viem si tiež predstaviť, že v lete budeme môcť ísť na dovolenku. Nehovorím, že budeme môcť ísť na Miami alebo do Ríma, ale budú miesta, najmä na Slovensku, ktoré budú v pohode.

Ako dlho budú zavreté hranice?

- Keď máte za deň 40-50 pozitívnych, pozrite sa, koľko z nich máte v karanténnych zariadeniach. Keď to bude klesať, netreba mať dôvod na sprísňovanie opatrení, ale, naopak, uvoľňovať. Malo by ísť o postupné uvoľňovanie v priebehu mesiaca až dvoch.

Navrhovali ste otvoriť škôlky a prvý stupeň ZŠ. Čo ďalej?

- Školy a škôlky nemajú veľký ekonomický dosah, skôr psychický. Ak sú deti dlho doma, bez kolektívu, venujú sa len počítaču a to neprospieva ich zdraviu. Preto škola, škôlka hrou je pre psychiku dôležitá. Chorých detí je minim u m , tých klinických, je tam riziko nakazenia seniorov, ale v súčasnosti je malé. Proste tie vzťahy sú také usporiadané, že ľudia sa naučili dávať si pozor.

Samozrejme, nemyslím tým na druhý stupeň a vysoké školy. Druhý stupeň a vysoké školy sú rizikové, plus tam je možné výučbu organizovať online. A tá skupina už nie je taká zraniteľná. Ale deti do desať rokov by mali aj psychický, aj fyzický, aj sociálny benefit, ak by bolo možné... Nehovorím, že otvoriť naplno školy, ale niektoré školské zariadenia a umožniť im vlastne viac sa dostať k škole hrou. Alebo športom a hrou.

Von do prírody zo stiesnených podmienok, pretože mnohé tie rodiny žijú nie vo vilách alebo v chatách, ale v pomerne stiesnených priestoroch, kde príliš dlhý pobyt musíme potom zvažovať. Na jednej strane, chránime tie rodiny pred ochorením COVID-19, ale môžeme spôsobiť škody na ich duševnom zdraví. Tak toto je potrebné, aby sa vybalansovalo.

Návrh o testovaní pendlerov, teda ľudí, ktorí žijú za hranicami, bol návrhom epidemiológov?

Áno, tento návrh bol z toho dôvodu, že pri vyhodnocovaní počtu pozitívnych sme mali dni, keď väčšina z tých, čo boli pozitívne testovaní, mali poznámku „sú v karanténnom centre“. To znamená, že boli zachytení na hranici. Pokiaľ percento týchto ľudí zachytených na hranici, najmä z Rakúska a z Českej republiky, dochádzajúcich z Talianska, Rakúska, Anglicka bude klesať a dosiahne také nízke číslo, že sa nebude treba ním zaoberať, tak nebude treba riešiť otázku pendlerov vôbec.

Prečo si pendleri tie testy majú platiť sami?

- Toto je dobrá otázka. Existujú aj iné typy testov, ktoré sú podstatne lacnejšie, ktoré sa dajú urobiť na hranici, takže aj o takejto možnosti sa uvažovalo. Proste hovorím, je to dynamický model, možno sa to obmedzenie úplne zruší. Môžeme sa k tejto otázke vrátiť, takisto ako sa zase môže iná vec sprísniť. To je o tom, že my nechceme vedieť len čísla, že 70 nakazených, ale tým, že analyzujeme, čo tvorí tých 70. Koľko z nich má anglickú spojku, koľko z nich má rakúsku spojku.

Koľkí z nich dochádzajú, koľkí sú z DSS... Keď urobíme takúto analýzu pozitívne testovaných, tak sa vysvetlí, prečo sa opatrenia zavádzali po tých rizikových skupinách. Toto je dôležité. Keď máte z jedného zdroja 20, 30, 40, urobíte opatrenia v tom jednom zdroji, tak potom vám to klesne na akceptovateľné hodnoty.

Je ťažšie prejsť koronavírusom alebo Matovičom?

- Ja sa snažím tieto veci oddeľovať. Vláda je zodpovedná za to, čo sa deje. Nie my ako poradcovia. My sa snažíme robiť si svoju prácu a nepodliehať nejakým tlakom.

Matovičova poradkyňa exministerka Kalavská je ďalšou obhajkyňou očkovania v premiérovom tíme

Premiérovi Igorovi Matovičovi v týchto veciach radí exministerka zdravotníctva Andrea Kalavská. Tú mal premiér na stretnutí v piatok s prezidentkou a jej tímom dokonca predstaviť ako svoju poradkyňu.

Kalavská je známa ako extrémna obhajkyňa očkovania. Jej manžel Erich Kalavský viac ako päť rokov pôsobil ako manažér vo farmaceutickej firme Pfizer, ktorá dodáva na Slovensko viac ako štvrťstoročie lieky, vakcíny a voľnopredajné produkty.

Andreja Kalavská sa v marci 2018 po zmene vlády, keď Roberta Fica vystriedal Peter Pellegrini, stala ministerkou zdravotníctva. Kalavský v tom čase už niekoľko mesiacov pracoval pre firmu Quintiles Slovakia, dnes fungujúcu pod názvom IQVIA, ktorá má zmluvu na klinické skúšanie liekov s viacerými štátnymi nemocnicami. Kalavská však vtedy možný konflikt záujmov ako aj akékoľvek prepojenie v minulosti kategoricky odmietla.

Prof. RNDr. Erich Kalavský, PhD. je v súčasnosti vedúcim oddelenia klinického skúšania liekov v Štátnom ústave pre kontrolu liečiv. Pôsobí tiež na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Rektorom tejto školy je prof. MUDr. Vladimír Krčméry, DrSc., ktorý je zhodou okolností členom stáleho krízového štábu premiéra Igora Matoviča.

Zdroj: cas.sk / InfoVojna


Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady

Zaujímavosti