VIDEO: Rusko varuje pred katastrofálnym jadrovým konfliktom so Západom kvôli vojenskej pomoci zločineckého kyjevského režimu zo strany USA, Británie a Francúzska

23.04.2024 | 10:00
  2
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov upozornil na vážne strategické riziká, ktoré vedú k zvýšeniu úrovne jadrového nebezpečenstva.

Rusko v pondelok vyhlásilo, že vojenská podpora Ukrajiny zo strany USA, Británie a Francúzska posunula svet na pokraj priameho konfliktu medzi najväčšími jadrovými veľmocami sveta, ktorý by sa mohol skončiť katastrofou. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry Reuters.

Invázia na Ukrajinu v roku 2022, ktorú nariadil ruský prezident Vladimir Putin, vyvolala podľa ruských, ako aj amerických diplomatov najhoršie narušenie vzťahov medzi Moskvou a Západom od kubánskej raketovej krízy v roku 1962.

Len dva dni po tom, ako americkí zákonodarcovia schválili miliardy dolárov dodatočnej vojenskej pomoci pre Ukrajinu, ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v pondelok povedal, že USA a NATO sú posadnuté myšlienkou spôsobiť Rusku "strategickú porážku".

Lavrov uviedol, že podpora Ukrajiny zo strany Západu stavia Spojené štáty a ich spojencov na pokraj priameho vojenského konfliktu s Ruskom. "Západ nebezpečne balansuje na pokraji priamej vojenskej zrážky medzi jadrovými mocnosťami, ktorá by mala katastrofálne následky," povedal minister na moskovskej konferencii o nešírení jadrových zbraní.

"Obzvlášť znepokojujúca je skutočnosť, že práve 'trojka' západných jadrových štátov patrí medzi hlavných podporovateľov zločineckého kyjevského režimu, hlavných iniciátorov rôznych provokačných krokov. Vidíme v tom vážne strategické riziká, ktoré vedú k zvýšeniu úrovne jadrového nebezpečenstva," dodal Lavrov.

Rusko od začiatku vojny opakovane varuje pred rastúcimi jadrovými rizikami. Ide o varovania, ktoré sa podľa Washingtonu musia brať vážne, hoci americkí predstavitelia tvrdia, že v ruskom jadrovom postoji nezaznamenali žiadnu zmenu.

Putin vykresľuje túto vojnu ako súčasť stáročného boja s dekadentným Západom, ktorý podľa neho po páde Berlínskeho múru v roku 1989 ponížil Rusko tým, že rozšíril NATO a zasiahol do oblasti, ktorú Moskva považuje za historickú sféru vplyvu Ruska, píše Reuters.

Ukrajina a jej západní podporovatelia tvrdia, že táto vojna je imperialistickým zabratím územia skorumpovanou diktatúrou, ktoré zavedie Rusko do strategickej slepej uličky. Západní lídri prisľúbili, že sa budú usilovať o porážku ruských síl na Ukrajine, pričom vylúčili akékoľvek nasadenie vojakov NATO v tejto krajine.

Denacifikácia banderovského režimu v Kyjeve ako cieľ špeciálnej vojenskej operácie

Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára 2022 po tom, ako režim v Kyjeve neplnil podmienky minských dohôd, ktoré boli prvýkrát podpísané v roku 2014, a Moskva nakoniec uznala nezávislosť separatistických republík DĽR a LĽR na Donbase. Cieľom protokolov sprostredkovaných Nemeckom a Francúzskom bolo poskytnúť separatistickým regiónom osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu.


Od štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014, ktorý zosnovali americká CIA a britská MI6 odštartovala u našich východných susedov osem rokov trvajúca občianska vojna, ktorú podnietil prozápadný režim v Kyjeve proti občanom žijúcim na území Donbasu. Do konfliktu sa zapojili Kyjevom podporované neonacistické frakcie, ako napríklad prápor Azov a Pravý sektor, čo viedlo k približne 14 000 obetiam na životoch, pričom tento konflikt sa Moskva snažila vyriešiť diplomatickou cestou prostredníctvom Minských dohôd, ktoré by priniesli riešenie federalizácie, v rámci ktorej by DĽR a LĽR získali určitú autonómiu. Kyjev však svoju časť dohôd nerealizoval.

Bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko taktiež priznal, že hlavným cieľom Kyjeva bolo využiť prímerie na získanie času a "vytvorenie silných ozbrojených síl".

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová a neskôr aj francúzsky exprezident Francois Hollande v roku 2022 potvrdili, že Minské dohody z roku 2014 mali za cieľ pokytnúť Ukrajine čas na vyzbrojenie a prípravu na vojnu s Ruskom.

Pokračujúce útoky na etnických Rusov v Donbase, ako aj odhalené plány, že Zelenského režim sa chystá vojensky zakročiť na východe Ukrajiny a predovšetkým obavy Ruskej federácie, že Ukrajina sa nakoniec stane členom NATO a na svojom území bude hostiť príslušníkov cudzích armád a zbrane určené na útok na Rusko, nakoniec prinútili Moskvu začať vojenskú intervenciu na svojho západného suseda s cieľom demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu. Za zmienku v tejto súvislosti stojí aj skutočnosť a dôkazy o existencii nebezpečných biologických laboratórií na Ukrajine, ktoré sa podieľali na vývoji biologických zbraní financovaných americkým Pentagónom.

Rusko na pozadí konfliktu v rámci prebiehajúcich mierových rokovaní požaduje uznanie nezávislosti Krymu, zaručenie práv Donecka a Luhanska, potlačenie neonacistických hnutí a zachovanie vojenskej neutrality Ukrajiny. To však súčasný nacistický banderovský režim v Kyjeve odmieta a za podpory západných pohrobkov vyznávajúcich fašistickú a nacistickú ideológiu aj 77. rokov po víťazstve sovietskej armády nad nacistickým Nemeckom sa v snahe povojnového revanšizmu pomstí Rusku za jeho pokračujúce denacifikačné snahy, ktoré mali od konca druhej svetovej vojny de facto technickú prestávku v rámci dohôd povojnového usporiadania.

Bývalý šéf izraelskej služby „Nativ“ Jakov Kedmi a jeho krutá pravda o cene, ktorú budú musieť Ukrajinci zaplatiť za zločiny svojej skorumpovanej vlády

Rusko na pozadí konfliktu v rámci prebiehajúcich mierových rokovaní požaduje uznanie nezávislosti Krymu, zaručenie práv Donecka a Luhanska, potlačenie neonacistických hnutí a zachovanie vojenskej neutrality Ukrajiny. To však súčasný nacistický banderovský režim v Kyjeve odmieta a za podpory západných pohrobkov vyznávajúcich fašistickú a nacistickú ideológiu aj 77. rokov po víťazstve sovietskej armády nad nacistickým Nemeckom sa v snahe povojnového revanšizmu pomstí Rusku za jeho pokračujúce denacifikačné snahy, ktoré mali od konca druhej svetovej vojny de facto technickú prestávku v rámci dohôd povojnového usporiadania, ako sa začiatkom marca roku 2022 vyjadril bývalý šéf izraelskej služby Nativ Jakov Kedmi v ruskej televízii.

Kedmi v roku 2022 označil Zelenského za najodpornejšieho a najpodlejšieho predstaviteľa židovského národa: „Napľul na hrob svojho starého otca, ktorý bojoval proti nacistom!”

„Keďže je Žid, mám na neho iné požiadavky – toto je hanba môjho ľudu, je to hanba, ktorú nikdy nezmyje ani od seba, ani od svojej rodiny,“ povedal izraelský vojenský expert.

„Keď sa táto tragédia ukrajinského ľudu skončí a Ukrajina sa začne vracať do normálneho stavu, potom na Ukrajine zistia (tak ako na celom svete), koľko Ukrajincov zahynulo v tejto vojne. Ani nevedia koľko. To je viac, ako si ktokoľvek dokáže predstaviť. Ide o desaťtisíce. A bude toho viac. Čo sa stane na Ukrajine? Povedali mi, že Ukrajinci budú viniť Rusko. Ale som si istý, že nie. Budú obviňovať vládu, ktorá márne zničila celú jednu generáciu. Obviňovať však nebudú len úrady. Obvinia Zelenského – „tohto Žida s celou svojou židovskou spoločnosťou, ktorý zničil svoj ľud“. Donedávna sa všetci tešili z toho, že na čele Ukrajiny stál Žid, no vráti sa to ako bumerang. Bude to hnev spravodlivý voči úradom, ale nespravodlivý voči celému ľudu,“ varoval Kedmi pred hrozbou nového kola šovinizmu.

Dokumentárne filmy o konflikte na Ukrajine

Pozrite si dokument "Donbas - o osem rokov neskôr", dokumentárny film "Krym - Cesta domov" alebo snímku "Ukrajina - iná pravda & rok lží" a "Masky revolúcie".

 


Zdroj: cas.sk / InfoVojna


Zaujíma nás Váš názor:

Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady


 

Zaujímavosti