VIDEO: Poslanci Národnej rady SR rozhodli, že predčasné voľby sa budú konať 30. septembra 2023

31.01.2023 | 17:40
  36
Na termíne 30. september sa dohodli strany bývalej koalície OĽANO, Sme rodina, SaS a Za ľudí.

Predčasné voľby do Národnej rady (NR) SR sa budú konať 30. septembra tohto roka. Vyplýva to z uznesenia o skrátení volebného obdobia parlamentu, ktoré poslanci odsúhlasili v utorkovom hlasovaní. Zo 148 prítomných podporilo návrh 92 poslancov, proti bolo 54, zdržali sa dvaja.

Uznesením sa skracuje volebné obdobie začaté v roku 2020 tak, že predčasné voľby do NR SR budú 30. septembra 2023. Predseda parlamentu má podľa uznesenia vyhlásiť parlamentné voľby najskôr 130 a najneskôr 110 dní pred ich konaním.

Na termíne 30. september sa dohodli strany bývalej koalície OĽANO, Sme rodina, SaS a Za ľudí.

Ako hlasovali jednotliví poslanci NR SR si môžete pozrieť TU.

Viac vo videu:

Poslanci Smeru-SD navrhovali termín volieb 27. mája, poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD zase 24. jún.

Ani jeden z týchto dvoch návrhov nezískal dostatočnú podporu poslancov. Hnutie Sme rodina avizovalo, že podporí aj tieto termíny.

Ako o každom z týchto návrhov hlasovali jednotliví členovia parlamentu si môžete pozrieť TU a TU.

Na prijatie uznesenia bolo treba zmeniť Ústavu SR. To sa podarilo minulý týždeň. Nová úprava hovorí, že skrátiť volebné obdobie parlamentu je možné uznesením, na ktorého schválenie treba aspoň 90 hlasov poslancov.

Fico: Vydieranie, kupovanie poslancov, kašlanie na občanov SR, obchádzanie Ústavy SR. To sú základné črty vlády v demisii, ktorá tu bude bačovať až do septembra 2023

Predčasné voľby do Národnej rady (NR) SR, ktoré sa napokon budú konať 30. septembra, sú proti záujmom Slovenskej republiky. Skonštatoval to predseda Smeru-SD Robert Fico po tom, ako parlament termín odsúhlasil.

"Vydieranie, kupovanie poslancov, kašlanie na občanov SR, obchádzanie Ústavy SR. To sú základné črty vlády v demisii, ktorá tu bude bačovať až do septembra 2023," povedal Fico.

Pripomenul, že vláde parlament vyslovil nedôveru ešte v decembri, a to aj s hlasmi SaS. Tá v utorok podporila septembrový termín volieb, čím podľa Fica dala napokon vláde mandát až do októbra. Tvrdí tiež, že neskorší termín volieb budú chcieť predstavitelia koalície využiť ešte na kriminalizáciu opozície.

„Budeme tu mať vládu, ktorá je z hľadiska odvolania členov vlády neodvolateľná. Nemôže sa voči nej vyvodzovať žiadna zodpovednosť. Vláda pre neschopnosť padla 15. decembra uplynulého roku, padla aj hlasmi strany Sloboda a Solidarita (SaS). Táto strana dala súčasnej vláde v demisii k dispozícii ďalších prakticky jedenásť mesiacov do konca októbra 2023 na vládnutie," tvrdí Fico.

Dodal, že koalícia toto obdobie bude chcieť využiť na kriminalizáciu opozície. „Máme interné informácie z prostredia Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) a špeciálnej prokuratúry, kde pracujú ako včeličky na tom, aby lídri opozície boli do 30. septembra minimálne obvinení," dodal poslanec.

Zároveň tvrdí, že je výsmech a hanba, keď ľudia budú musieť čakať na predčasné voľby až do septembra. „Koho mohli, toho kúpili. Koho mohli, toho vydierali," povedal predseda Smeru-SD. Dodal, že septembrový termín volieb je z významnej miery aj vďaka prezidentke Zuzane Čaputovej.

„Oklamala celú verejnosť. Jasne povedala, že si želá, aby došlo k zmene ústavy a predčasným voľbám do 30. júna. Ale vykašľala sa na svoj prísľub," tvrdí Fico a dodal, že koalícia sa „zabetónovala až do septembra". „Smer-SD zoberie 30. septembra zbíjačky a pôjde 'betón rozbíjať' tak, aby počas parlamentných volieb bol Smer-SD úspešnou politickou stranou," vyhlásil šéf smerákov.

Podľa Fica si má svedomie spytovať predseda SaS Richard Sulík. „Či bol opäť sfetovaný, to neviem, ale odvolať vládu 15. decembra 2022 a potom jej dať ďalších jedenásť mesiacov, to môže len človek, ktorý netuší, ako sa robí politika," myslí si predseda Smeru-SD.

Viac vo videu:

Blaha: Zase rozhodli o nás bez nás. A zase zradili ľudí na Slovensku

Podpredseda Smeru-SD Ľuboš Blaha komentoval hlasovanie NR SR vo svojom príspevku na Telegrame:

Koaliční pročkovia si odhlasovali termín predčasných volieb na 30.september.

Takmer rok budú ešte vládnuť - bez akéhokoľvek mandátu.

Je viac než symbolické, že voľby budú na výročie dňa Mníchovskej zrady. Každý, kto pôjde voliť, si môže spomenúť na to, ako nás Západ vydal napospas Hitlerovi. O nás bez nás.

Tak je to aj dnes. Američania potrebujú servilnú Hegerovu vládu, aby posielala zbrane na Ukrajinu a je im jedno, že ľudia vládu nenávidia a že vláda rozsieva len chudobu a chaos.

S posvätením americkej ambasády a jej hovorkyne z Prezidentského paláca tu budú trýzniť Slovákov do konca septembra.

Zase rozhodli o nás bez nás. A zase zradili ľudí na Slovensku.

Sulíka dovydierali, Klusovi ponúkli trafiku, Kollárovi sa vraj vyhrážajú basou... Matovičova mafia plánuje pozatvárať opozíciu. Nad Slovenskom sa zmráka.

My sme pripravení bojovať. Slovensko potrebuje zmenu. Potrebuje profesionálnu vládu, stabilitu, sociálne istoty a mier.

Uhrík: Septembrové voľby musia byť politickým hrobom pre súčasnú vládnu koalíciu

Na hlasovanie parlamentu reagoval vo svojom videu europoslanec a predseda hnuia Republika Milan Uhrík:

ĽSNS: Chaos v podaní súčasnej vlády bude pokračovať až do septembra

Poslanci Ľudovej strany - Naše Slovesnko taktiež reagovali na utorkové hlasovanie NR SR:

Tomáš Taraba: Od stredy nám vládne 1. vláda Zuzany Čaputovej

Nezaradený opozičný poslanec Tomáš Taraba (Život – NS) vo svojom videu zdôraznil, že zodpovednosť za vládu a jej činy preberá odteraz  prezidentka SR Zuzana Čaputová:

 

Predčasné parlamentné voľby sa na Slovensku konali trikrát

V novodobej histórii samostatnej Slovenskej republiky sa predčasné parlamentné voľby konali trikrát, v rokoch 1994, 2006 a 2012, pripomína TASR.

Predčasné parlamentné voľby 30. septembra a 1. októbra 1994

Predčasné voľby s týmto termínom schválili poslanci Národnej rady SR 17. marca krátko po tom, ako parlament 14. marca odvolal vládu Vladimíra Mečiara. O deň neskôr ju vystriedala vláda Jozefa Moravčíka zložená zo Strany demokratickej ľavice (SDĽ), Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) a Demokratickej únie (DÚ).

Za zákon o skrátení volebného obdobia hlasovalo všetkých 149 prítomných poslancov. Predčasné voľby na prelome septembra a októbra boli zároveň prvými parlamentnými voľbami počas éry samostatnej Slovenskej republiky.

Uspelo v nich nasledujúcich sedem politických subjektov:

koalícia Hnutie za demokratické Slovensko a Roľnícka strana Slovenska (HZDS-RSS) - 34,96 % hlasov

koalícia Spoločná voľba (Strana demokratickej ľavice, Sociálnodemokratická strana Slovenska, Strana zelených na Slovensku a Hnutie poľnohospodárov Slovenskej republiky, SDĽ, SDSS, SZS, HP SR) - 10,41 % hlasov

Maďarská koalícia - Magyar Koalíció (Magyar Kereszténydemokrata Mozgalom - Maďarské kresťanskodemokratické hnutie, Együttélés – Spolužitie a Magyar Polgári Párt - Maďarská občianska strana, MKDH, ESWS, MOS) - 10,18 % hlasov

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) - 10,08 % hlasov

Demokratická únia - 8,57 % hlasov

Združenie robotníkov Slovenska (ZRS) - 7,34 % hlasov

Slovenská národná strana (SNS) - 5,40 % hlasov

Z volieb vzišla vláda premiéra Vladimíra Mečiara (HZDS), vládnu koalíciu tvorili HZDS, SNS a ZRS. Koalícia mala v parlamente na začiatku obdobia 83 poslancov.

Ustanovujúca schôdza sa konala 3. novembra 1994. Predsedom parlamentu sa stal Ivan Gašparovič (HZDS).

Predčasné parlamentné voľby 17. júna 2006

Predčasné voľby sa konali po odchode KDH z vlády Mikuláša Dzurindu. Na návrh vlády z 8. februára schválili poslanci NR SR 9. februára zákon o skrátení volebného obdobia aj s júnovým termínom volieb.

Za prijatie ústavného zákona hlasovalo všetkých 143 prítomných poslancov. Išlo zároveň o prvé voľby, ktoré sa konali iba v jeden deň, v sobotu.

Do NR SR sa v nich dostalo šesť subjektov:

Smer - sociálna demokracia (Smer-SD) - 29,14 % hlasov

Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana (SDKÚ-DS) - 18,35 % hlasov

Slovenská národná strana (SNS) - 11,73 % hlasov

Strana maďarskej koalície - Magyar Koalíció Pártja (SMK-MKP) - 11,68 % hlasov

Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) - 8,79 % hlasov

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) - 8,31 % hlasov

Novú vládu SR zostavil Robert Fico (Smer-SD) a tvorili ju Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS. Koalícia mala v NR SR podporu 85 poslancov.

Ustanovujúca schôdza NR SR pre 4. volebné obdobie sa konala 4. júla 2006. Predsedom NR SR sa stal Pavol Paška (Smer–SD).

Predčasné parlamentné voľby 10. marca 2012

Predčasné voľby vyvolalo hlasovanie 11. októbra 2011, v ktorom poslanci parlamentu vyslovili nedôveru vláde Ivety Radičovej (SDKÚ). NR SR rozhodovala o posilnení dočasného eurovalu, pričom premiérka spojila rozhodnutie o tomto návrhu s hlasovaním o dôvere vláde.

Po dvoch dňoch, 13. októbra, na návrh vlády rozhodli poslanci NR SR 143 hlasmi, že predčasné voľby sa uskutočnia 10. marca 2012.

Do parlamentu sa dostalo nasledujúcich šesť subjektov:

Smer - sociálna demokracia (Smer-SD) - 44,41 % hlasov

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) - 8,82 % hlasov

Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽANO) - 8,55 % hlasov

Most–Híd - 6,89 % hlasov

Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana (SDKÚ-DS) - 6,09 % hlasov

Sloboda a Solidarita (SaS) - 5,88 % hlasov

Predseda strany Smer-SD Robert Fico sa stal druhýkrát premiérom a zostavil po prvý raz v histórii SR nekoaličnú vládu vytvorenú iba stranou Smer-SD, ktorá mala v NR SR väčšinu 83 poslancov.

Ustanovujúca schôdza pre 6. volebné obdobie sa konala 4. apríla 2012, za predsedu NR SR bol zvolený Pavol Paška (Smer-SD). Vo funkcii bol do 25. novembra 2014, po jeho odstúpení viedol NR SR do 23. marca 2016 Peter Pellegrini (Smer-SD).

Zdroj: info.sk / ta3.com / 24hod.sk / YouTube / InfoVojna


Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady


 

Zaujímavosti