Dočasný policajný prezident Štefan Hamran nastúpil do funkcie 16. septembra, do ktorej ho dosadil minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO). Hamran 9. septembra poďakoval na tlačovej besede ministrovi za prejavenú dôveru. „Budem sa snažiť do bodky naplniť všetky jeho očakávania vo vzťahu k tejto funkcii,“ zdôraznil Hamran, ktorý sa už v minulosti uchádzal o funkciu šéfa polície.

Zároveň vyhlásil, že Roman Mikulec (OĽaNO) a kontroverzný bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak (vďaka ktorému sa stal Hamran šéfom elitného zásahového Lynx komanda) sú garanciou očistného procesu v spoločnosti.

Zastupujúci Policajný prezident tak nepriamo priznal vazalstvo voči Mikulcovi a Spišiakovi s tým, že vykonávanie verejnej funkcie bude podriadovať politike a napĺňať tak politické vízie očisty spoločnosti.

Krízová komunikácia v reakcii na krízovú situáciu

Štefan Hamran poskytol 20. septembra obvinenej redaktorke dezinfowebu Denník N Monike Tódovej PR rozhovor v reakcii na situáciu spojenú s nevídanými zločinmi súčasného vládnuceho režimu, ktorého má väčšina ľudí na Slovensku už po krk.

Poskytnutý rozhovor bol ukážkovým príkladom krízovej komunikácie ako súčasť PR Policajného zboru SR v reakcii na vzniknutú krízovú situáciu v polícii po tom, ako sa na Slovensku udiali nasledovné šokujúce udalosti v súvislosti s praktikami niektorých policajných vyšetrovateľov v NAKA, ako aj na špeciálnej prokuratúre:

Uznesenie policajnej inšpekcie zo dňa 20. júla o marení spravodlivosti a za krivú výpoveď voči kajúcnikom v kauze manipulovanie trestných konaní a ovplyvňovania svedkov.

Vyšetrovatelia NAKA chceli v júli začať vyšetrovať podozrenia korupcie na policajnej inšpekcii. Dôvodom bola skutočnosť, že bývalý šéf NAKA, vedúca vyšetrovateľka Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) a exšéf bratislavskej operatívy NAKA mali preverovať ich údajné manipulácie svedkov.

Vyšetrovateľka Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) Diana Santusová adresovala v tejto súvislosti list predstaviteľom štátu a prokuratúry list o snahe zmariť trestné konanie vedené špecializovaným vyšetrovacím tímom.

Námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera dňa 24. augusta na základe paragrafu 363 stopol Uznesenie o začatí trestného stíhania voči policajnej inšpekcii.

Krajská prokuratúra Bratislava vzniesla 26. augusta obvinenie voči Hamranovmu predchodcovi Petrovi Kovaříkovi pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti.

Generálna prokuratúra koncom 31. augusta zrušila obvienenia bývalému riediteľovi SIS Vladimírovi Pčolinskému a nariadila ho prepustiť z väzby. Vo svojom uznesení na takmer 80 stranách konštatuje 17 hrubých porušení trestného poriadku a 11 porušení trestného zákona.

Operatívci a vyšetrovatelia NAKA podozriví z manipulácie trestných konaní vyfabrikovali 6. septembra na exriaditeľa NAKA Zuriana, vyšetrovateľku Santusovú, bývalého operatívca NAKA Káľavského, vyšetrovateľa policajnej inšpekcie Vyšvádera podpísaného pod uznesením voči Čurillovi a spol. obvinenie, že mali spoločne s pánom X založiť zločineckú skupinu, ktorá marí prácu tímov Očistec a Fénix. Tým mali podľa nižšie uvedených odposluchov zabezpečiť príslušnosť prípadu špeciálnej prokuratúre, ktorá by v spolupráci so špeciálnym súdom zariadila ich väzobné stíhanie.

Policajná inšpekcia zadržala 13. septembra štvoricu vyšetrovateľov NAKA Čurilla a spol. Vyšetrovateľ policajnej inšpekcie vydal uznesenie o začatí trestného stíhania a vzniesol obvinenia voči dvom príslušníkom Národnej kriminálnej agentúry Jánovi Čurillovi a Pavlovi Ďurkovi pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa a zločin marenia spravodlivosti formou spolupáchateľstva.

Inšpekcia ministerstva vnútra obvinila aj ďalších dvoch zadržaných vyšetrovateľov NAKA Milana Sabotu a Štefana Mašína zo zneužitia právomocí verejného činiteľa.

Obvinili tiež dočasného šéfa policajnej inšpekcie Petra Scholtza, a to zo zneužívania právomoci verejného činiteľa a marenia spravodlivosti. Všetkých piatich vzal Okresný súd Bratislava III do väzby.

Policajná inšpekcia použila ako dôkazy odposluchy, ktoré nainštalovala priamo do kancelárii vyšetrovateľov v budove NAKA.

Viac o šokujúcom obsahu odposluchov policajnej inšpekcie sa dozviete v článku TU a TU.

Vláda zločincov obmedzujúcich ľudí korona-opatreniami, cez rúškovú a segregačnú korona-šikanu a násilnú vakcinačnú propagandu až po manipulovanie trestných konaní v spolupráci s kajúcnikmi z mafiánskej skupiny takáčovci

Súčasné bezprecedentné a arogantné správanie sa Hegerovej vlády vyvoláva v spoločnosti nebývalé napätie. Slováci stále častejšie protestujú aj proti segregácii neočkovaných a súčasným vládnym korona-opatreniam, ako aj proti vakcinačnej propagande zo strany médií.

Ľudia sú znepokojení aj v súvislosti s neexistujúcou verejnou debatou o očkovaní, keď médiá a tzv. odborníci namiesto objektívneho informovania o viacerých názoroch na vakcíny, plnia jednostranným informovaním agendu farmaceutických firiem a vlády, ktorých snahou je napriek veľkému odporu slovenskej verejnosti zaočkovať celú populáciu experimentálnymi vakcínami.

Hegerova garnitúra po protiústavných a segregačných opatreniach na hraniciach prostredníctvom svojich koaličných poslancov schválila koncom júla Lengvarského novelu zákona, ktorá umožňuje segregáciu neočkovaných. Prostredníctom novej legislatívy umožňuje súčasný režim Mikasovmu Úradu verejného zdravotníctva SR prihliadať pri tvorbe nových protipandemických opatrení na digitálny COVID preukaz.

Taktiež množstvo policajtov ako ochrancovia zákona a poriadku v šokujúcej miere nepozná zákony a Ústavu Slovenskej republiky a v mene korona-nariadení sa dopúšťajú páchania trestného činu, čím vo verejnosti oslabujú dôveru občanov v právny štát. Bezpečnostné zložky neznalosťou paragrafov a základných článkov Ústavy vyvolávajú voči sebe odpor občanov, ktorý môže vyústiť do vážnych nepokojov, za ktoré budú títo príslušníci niesť svoj diel zodpovednosti.

Od reality odtrhnutý nástupca Igora Matoviča v premiérskom kresle Eduard Heger (OĽaNO) v reakcii na súčasné bezprecedentné porušovanie ľudských práv a deštrukciu právneho štátu navrhol vytvorenie odbornej pracovnej skupiny riešiacej obnovu dôvery v právny štát, do ktorej vymenoval špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a sudcu špeciálneho súdu Jána Hrubalu, ktorí su spomenutí vo vznesení obvinenia voči Čurillovi a spol. a v nižšie uvedených odposluchoch policajnej inšpekcie.

Generálna prokuratúra zakázala účasť Lipšicovi v uvedenej pracovnej skupine a svojho zástupcu do Hegerom avizovanej komisie odmietol poslať aj Najvyšší súd SR.

PR kampaň za očistenie neočistiteľného

Základným pravidlom reakcie na vzniknutú krízovú situáciu je nevyhnutnosť krízovej komunikácie. Nakoľko sa však nastupujúcu krízu od času záhadného úmrtia policajného exprezidenta Milana Lučanského vo väzbe nepodarilo, napriek významnej asistencie korporátnych médií slúžiacich zločinnému režimu, eliminovať v zárodku, postupným odhaľovaním mafiánskej a zločineckej siete v najvyšších štruktúrach štátu, a hlavne vďaka čestným policajtom, prokurátorom a sudcom, ktorí sa riadia zákonmi štátu a nie tlakom korporátnych médií, začína mnohým ľuďom dochádzať, čo za obludný režim tu od apríla 2020 na Slovensku vládne.

Táto neutešená situácia spôsobuje všeobecnú nedôveru ľudí v právny štát, ako aj v inštitúcie na presadzovanie práva. Dôkazom je aj ostatný prieskum, v ktorom občania vyjadrujú nedôveru voči šéfovi špeciálnej prokuratúry, advokátovi a politikovi Danielovi Lipšicovi.

V rámci európskeho priestoru Slovensko výrazne zaostáva v miere dôvery polícii. Na základe prieskumu Národnej správy Štandardného Eurobarometra (EB 94) realizovaného od 12. februára do 5. marca 2021 vyplýva, že Policajnému zboru dôveruje na Slovensku len 45 percent respondentov. Nedôveru voči polícii má 53 percent Slovákov. V EÚ dosahuje dôvera polícii 69 percent, nedôvera 28 percent.

Cieľom krízovej komunikácie policajného prezidenta je presviedčať médiá a prostredníctvom nich verejnosť, že sa k problému stavia zodpovedne, na základe princípov odbornosti, slušnosti, čestnosti a odhodlaniu skoncovať so zlom, mafiou a podniknúť všetky možné kroky, aby dôsledky krízy boli ak nie vyriešené, tak aspoň zmiernené. Najväčšou prioritou je však udržanie si dôvery verejnosti a médií.

V rozhovore Moniky Tódovej s dočasným policajným prezidentom Štefanom Hamranom sú nevyhnutnou súčasťou jeho krízovej komunikácie nasledovné body:

• presvečenie verejnosti o jeho mimoriadnych schopnostiach, ktoré ho oprávňujú stáť na čele polície

• ospravedlnenie sa v mene Policajného zboru rodičom zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice (snaha vyvolať u ľudí spätne emócie naviazané na obdobie po februári 2018, keď Kuciakovu vraždu zneužila na politické ciele vtedajšia opozícia, ktorá sa za aktívnej pomoci médií a mimovládok dostala v marci 2020 k moci a pripomenúť tak ľuďom osvedčený naratív, že za vražou novinára nesie zodpovednosť predchádzajúca vláda, ktorej predstavitelia teraz ostro kritizujú súčasný režim a týmto spôsobom spochybňovať ich tvrdenia o zločinoch súčasného režimu)

• označenie nepohodlných politikov, vyšetrovateľov, prokurátorov a sudcov za súčasť mafie, ktorá sa všetkými možnými silami snaží zvrátiť očistný proces v spoločnosti

• obhajovanie obvinených vyšetrovateľov NAKA Čurilla a spol. ako čestných a poctivých policajtov, ktorí bojujú proti zločinu a stoja na tej správnej strane

• poukazovanie na prítomnosť „temných síl“ v spoločnosti pôsobiacich voči slušným policajtom ako Čurilla a spol.

• osobná Hamranova skúsenosť s „temnými silami“, ich pôsobením a prenasledovaním jeho osoby, ktoré však policajný prezident nedokáže pomenovať

• politické a marketingové heslo o odhodlaní poraziť zlo

• poukazovanie na prítomnosť slušných a neslušných ľudí v spoločnosti (slušní stoja na strane Hamrana, ktorý ich je odhodlaný chrániť)

• Hamran verejne publikované šokujúce dokumenty o obvinení svojho predchodcu a Čurillovi a spol. a ďalších ako nastupujúci policajný prezident nevidel, tak sa nevie ani vyjadriť na položenú otázku

• potreba očisty bezpečnostných zložiek spôsobom zhora nadol (čiže na základe politickej objednávky)

• razantné zasahovanie proti odporcom režimu na protivládnych protestoch, ktorí by boli schopní napadnúť aj pani prezidentku

• dehonestovanie občanov protestujúcich proti režimu slovami, že v dave sa nachádzajú aj ľudia, ktorí nevedia proti čomu protestujú

Viac vo videu:

Zdroj: InfoVojna / YouTube