Koncom júla ste vydali stanovisko, v ktorom ste obhajovali činnosť tímu Očistec. Vyšetrovateľov NAKA ste verejne bránili proti – podľa vás – nepravdivým tvrdeniam. Ostrie vašej kritiky nepriamo smerovalo voči prokurátorovi krajskej prokuratúry v Bratislave Rastislavovi Remetovi, ktorý dozoruje činnosť „antitímu“ policajnej inšpekcie. Vaše verejné vyjadrenie vyvolalo ostrú reakciu generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Podal už návrh na vaše disciplinárne stíhanie?

Neviem o tom. Šíria sa rôzne informácie, ale mne zatiaľ doručený nebol.

Kritika Maroša Žilinku voči vašej osobe sa dá aj chápať. Vy ste sa totiž zastali vyšetrovateľov, na ktorých je vytváraný veľký tlak, ale okrem toho ste sa vyjadrili aj ku konkrétnej trestnej veci. Napísali ste, že výpoveď kľúčového svedka v kauze, ktorú vyšetruje policajná inšpekcia a dozoruje pán Remeta, je v rozpore s dôkazmi. Nepovažujete túto časť vášho vyjadrenia za chybu?

Bolo to v rámci zastania sa vyšetrovateľov. Uznesenie o vznesení obvinenia bolo zavesené na internete. Moja otázka znie, kto ho zverejnil? Boli to napríklad viacerí poslanci národnej rady. Bolo teda verejne dostupné. Druhá vec je, že bývalý šéf operatívneho oddelenia NAKA Ján Kaľavský vo svojej časti výpovede, ktorá je citovaná v tom uznesení, obvinil našich vyšetrovateľov, že antedatovali zápisnicu o výsluchu svedka Dömötöra, čo je preukázateľná lož.

Toto sa však má riešiť na inom fóre ako na verejnosti, nemyslíte?

Pokiaľ by nevznikol mediálny „kolotoč“, v ktorom vystupoval aj jeden z mojich kolegov z krajskej prokuratúry, tak s tým nemám problém. Ale pokiaľ sa z tých mediálnych výstupov navodzoval dojem, že naši vyšetrovatelia neposkytujú súčinnosť, antedatujú zápisnice a manipulujú svedkov, tak si myslím, že som mal povinnosť zastať sa vyšetrovateľov.
Sú to naši najskúsenejší vyšetrovatelia, ktorí stíhali všetky najväčšie zločinecké skupiny – takáčovcov, piťovcov a sýkorovcov, adamčovcov. Vďaka nim boli postavení pred súd najväčší bossovia mafiánskych skupín. To nie sú vyšetrovatelia, ktorí boli odniekiaľ účelovo vzatí a nasadení. Som s nimi v kontakte a viem, že niektorí robia 16 hodín denne. Niekedy sa celé týždne poriadne nevyspia. V situácii, keď je ich práca účelovo a tendenčne spochybňovaná, považujem za dôležité sa ich zastať, aj keby som riskoval nejaký svoj postih.

Vy ste teda poskytli verejné vyhlásenie s tým, že ste si boli vedomý možných disciplinárnych dôsledkov, ale stálo vám to za to?

Nikdy som nerobil veci, ktoré boli bez rizika. Ale myslím si, že každý prokurátor by sa mal okrem veci, ktorá je v jeho dozore alebo v dozore jeho prokuratúry, zastať aj pravdy a spravodlivosti.

Otázne je, či je správne urobiť to takým konkrétnym spôsobom, ako ste to urobili vy...

...pretože tá kauza bola opakovane komentovaná v médiách a robil to aj krajský prokurátor. Problém je v tom, že ak sa raz ujme naratív, že vyšetrovatelia a prokurátori špeciálnej prokuratúry manipulujú svedkov a niečo si vymýšľajú, potom je veľmi ťažké, aby o rok, keď bude vec vybavená, verejnosť uverila niečomu inému.

Prebieha tu boj o verejnú mienku a my sme vo veľkej defenzíve. Viaceré médiá sú vo vlastníctve osôb, ktoré sú nami trestne stíhané. Preto je aj mediálny tlak proti nám obrovský. Ak by nebol, tak ani nevedieme tento rozhovor. Máme dosť vlastnej práce. Ale myslím si, že je pre verejnosť a aj pre transparentnosť celého procesu dôležité, aby v prípade, keď sú podsúvané klamlivé informácie, zaznel aj hlas, ktorý je iný a vie veci korigovať.

Viem si predstaviť, že ak by neexistovala protiváha a ak by sme nedávali rozhovory a ku týmto útokom sa nevyjadrovali, tak si možno mnohí vyšetrovatelia povedia, že im to nestojí za to, lebo sa ich nikto nezastane. Majú svoje rodiny, svoje súkromie a svoje zdravie. Bol by som radšej, keby sa nás zastal niekto iný, možno vedenie generálnej prokuratúry. To sa nestalo. Tak to budeme robiť my. Možno dlho, možno sami, ale je to dobrý boj.

Keď parlament zvolil Maroša Žilinku aj hlasmi opozície do funkcie generálneho prokurátora, zdalo sa, že aj on je predstaviteľom novej éry, ktorá mala prokuratúru po škandáloch Dušana Kováčika či Dobroslava Trnku zdôveryhodniť. Dalo by sa očakávať, že budete s pánom Žilinkom „na jednej lodi“. Viem, že ste sa osobne stretli. Určite ste mu porozprávali o vašich očakávaniach, ktoré teraz hovoríte aj verejne. Čo vám na to povedal?

Nechcem komentovať neverejné stretnutia. Pán generálny prokurátor si dokonca vyžiadal aj stretnutie s prokurátormi špeciálnej prokuratúry, kde sme práve o tomto hovorili. Veľmi jasne som aj pred mojimi kolegami povedal svoj názor. Ale obsah tých stretnutí nebudem medializovať, bolo by to nekorektné.

Viete aspoň povedať, či sa prístup generálneho prokurátora po stretnutí s vami a s vašimi kolegami v niečom zmenil?

Ani to nebudem komentovať. Snažím sa byť zdržanlivý. Pán generálny prokurátor po mojich vyjadreniach zareagoval osobným útokom. To som mu aj povedal. On si zvolil túto formu, ktorú môžem len zobrať na vedomie. Ja sa snažím veci nebrať osobne, a to aj vo vzťahu k ľuďom, s ktorými nesúhlasím, napríklad ku krajskému prokurátorovi. Snažím sa ísť vecne. V žiadnom vyjadrení som nenapadol kolegov. Zastal som sa vyšetrovateľov, kolegov zo špeciálnej prokuratúry a najmä pravdy a spravodlivosti, čo by mali byť kľúčové hodnoty každého prokurátora.

Ďalšou vecou, v ktorej sa prejavuje napätie medzi vami a generálnym prokurátorom, je jeho odmietnutie vymenovať za vášho zástupcu prokurátora Petra Kysela. Pán Žilinka argumentuje, že Peter Kysel vo viacerých veciach hrubo porušil svoje povinnosti a generálny prokurátor dokonca na pána Kysela podal ďalší návrh na disciplinárne konanie vo veci meškania v rozhodovaní o väzbe Vladimíra Pčolinského. Aj v minulosti mal pán prokurátor Kysel podobný problém.

Peter Kysel je váš podriadený. Z čoho vyplývajú tieto jeho pochybenia? Je extrémne vyťažený, nie je dosť šikovný, je to nedbanlivosť alebo dokonca úmysel? Ako má Petra Kysela vnímať verejnosť, keď na jednej strane je veľmi aktívny vo veľkých kauzách a na druhej strane generálny prokurátor vidí jeho vážne zlyhania, keďže nerozhoduje včas vo veciach, ktoré sa týkajú toho, či niekto zostane obmedzený na osobnej slobode alebo nie?

Veci treba dať na pravú mieru. Prvý prípad meškania pána Kysela sa týkal obvineného Reháka. Tam naozaj došlo k pochybeniu, ale to bolo spôsobené infekciou covidu, kvôli čomu neboli na pracovisku prítomní ani zastupujúci prokurátori a došlo k prehliadnutiu žiadosti o prepustenie z väzby. Ja som toto pochybenie vybavil dohovorom, ale pán generálny prokurátor podal voči kolegovi disciplinárny návrh. Na prvom stupni bolo toto konanie zastavené, i keď to ešte nie je právoplatné.

S vedomím tejto skutočnosti prebehlo výberové konanie a aj s vedomím tohto pochybenia rozhodla rada prokurátorov jednohlasne tak, že doktora Kysela odporučila vymenovať za zástupcu špeciálneho prokurátora.

K veci pána Pčolinského sa vyjadrovať nebudem, som z tejto veci vylúčený. Rovnako je z nej vylúčený aj pán generálny prokurátor.

Ako teda hodnotíte prácu Petra Kysela?

Je to mimoriadne zaťažený prokurátor. Po mojom nástupe do funkcie sa veci prerozdelili tak, aby bolo vyrovnanejšie zaťaženie prokurátorov, ale je to jeden z našich najskúsenejších a najodvážnejších prokurátorov, ktorý mal na starosti v dozore a v súdnom konaní aj kauzu sýkorovci, aj kauzu sereďského gangu alebo kauzu bratov Krátkych. Riešil mimoriadne dôležité prípady organizovaného zločinu a nikdy neuhol. Doktor Kysel možno desať rokov žije pod dohľadom ochranky, práve kvôli kauzám, ktoré dozoroval a zastupoval na súde. Nie je to nič príjemné. A myslím si, že aj keď došlo k pochybeniu v kauze Rehák, ktoré on priznal, nie je to dôvod na to, aby nebol vymenovaný do funkcie.

Generálny prokurátor však rozhodol inak...

A ja to rešpektujem. Ja mám iný názor. Myslím si, že o tom, aký má pán doktor Kysel rešpekt medzi prokurátormi, ale aj medzi vyšetrovateľmi NAKA a medzi sudcami špecializovaného trestného súdu i Najvyššieho súdu, svedčí aj podporný list, ktorý podpísalo 23 z 28 prokurátorov ÚŠP.

Prokuratúra fungovala hierarchicky, preto bola v minulosti väčšina prokurátorov ticho. To sa musí zmeniť. Hierarchický model, samozrejme, zostáva, ale prokurátori by sa vo vypätých situáciách mali vedieť ozvať. Zdržanlivo, vecne a slušne.

Dejú sa aj ďalšie veci. Dnes je na etickej komisii riešený predseda rady prokurátorov (Stanislav Jakubčík, pozn. red.), ktorý je mimoriadne erudovaný, pretože sa kriticky vyjadril k dočasnému preloženiu jedného kontroverzného prokurátora na krajskú prokuratúru. Vyjadrujem sa zdržanlivo, ale toto vnímam ako problém. Prokuratúra podľa mňa pri všetkej svojej hierarchickosti musí byť otvoreným systémom.

Vrátim sa k pánovi Kyselovi. Chápem, že sa nechcete vyjadrovať ku kauze Pčolinský, ale keď generálny prokurátor vyčíta Petrovi Kyselovi meškanie v rozhodovaní o väzbe, je to konkrétna vecná výhrada, ktorá si zaslúži konkrétnu a jasnú odpoveď – bez zasahovania do detailov prípadu.

Vecná odpoveď je – vo všeobecnosti – táto. Keď prokurátor nevyhovie žiadosti o prepustenie z väzby, tak ju so svojím stanoviskom posunie na súd. Spolu so svojím stanoviskom musí súdu predložiť aj vyšetrovací spis. Pokiaľ ho nemá k dispozícii, ako to bolo v tomto prípade, tak nemôže svoje stanovisko predložiť na súd. Toto bol ten problém. Teraz sa v novele trestného poriadku práve kvôli takýmto prípadom ustanovila lehota piatich pracovných dní od predloženia spisového materiálu.

...v zásade hovoríte, že pán Kysel za to meškanie nemôže.

Nechcem sa ku tejto veci vyjadrovať, som z nej vylúčený, podobne ako pán generálny prokurátor.

V kontexte všetkého, o čom sme sa doteraz rozprávali, sa vás chcem opýtať na jeden zákulisný naratív, ktorý môže do istej miery formovať verejnú mienku. Znie tak, že vy, niektorí vaši podriadení prokurátori, pár sudcov, vyšetrovateľov a advokátov, ste extrémne motivovaní dotiahnuť veľké kauzy do všetkých dôsledkov. Problém je, že tento veľký cieľ chcete dosiahnuť za každú cenu. Nie ste premotivovaní a rešpektujete vo všetkých prípadoch zákon?

Je to nezmysel. Na rozdiel od našich oponentov, ktorých stíhame, máme z princípu veci jeden „hendikep“. Musíme ísť podľa pravidiel. Nemôžeme si robiť skratky. A tak to aj robíme. V každej jednej veci ideme podľa pravidiel.

Za bývalej vlády som bol účelovo trestne stíhaný na základe oznámení Penty a Mariana Kočnera. Viem, čo je to účelové trestné stíhanie. Účelovo bol stíhaný aj dnešný minister vnútra, ktorému do auta podhodili dátový nosič, ktorý mal dokazovať, že sa dopustil trestnej činnosti. Aj on vie, čo je účelové trestné stíhanie. Toto by som nikdy nedopustil.

Práve dnes bola uzavretá dohoda o vine a treste s bývalým šéfom policajnej inšpekcie Adriánom Szabóm, ktorý ustanovil na inšpekcii vyšetrovací antitím, ktorý preveruje vyšetrovanie závažných káuz. K trestnej činnosti sa priznal. Pamätáme si, ako pred pár mesiacmi, keď bol zadržaný a obvinený, množstvo ľudí – aj politikov – hovorilo, že to je škandál a zatvárame ľudí, ktorí poukazujú na nezrovnalosti vo vyšetrovaní. Dnes sa priznal a zvierohodnil výpoveď Bernarda Slobodníka aj Petra Petrova. Tým chcem povedať, že ideme presne podľa litery zákona.

Ľudia by možno aj chceli veriť tomu, čo hovoríte, ale potom sa objavia situácie ako nedávno na súde s vaším predchodcom Dušanom Kováčikom, kde sa verejnosti môže zdať, že naratív Roberta Fica o zmanipulovaných „kajúcnikoch“ má niečo do seba. Csaba Dömötör, bývalý mafián, sa priznal ku krivej výpovedi. A kľúčová otázka teraz znie, či takýchto prípadov nie je viac a do akej miery sú s manipuláciou výpovedí prepojení vyšetrovatelia NAKA, ktorých konanie dozorujete.

Po prvé, to, čo vypovedal svedok Dömötör o tom, ako Zeman niesol stotisíc eur Makóovi a Böhmovi, sa nijako netýka kauzy Dušana Kováčika. Je to prípad predaja pozemku na Drotárskej ulici, kde nebolo voči nikomu vznesené obvinenie.

Po druhé, Dömötör povedal, že všetko potvrdzuje, viezol Zemana na stretnutie, Zeman mu hovoril, že ide odovzdať peniaze, mal ich v obálke, naspäť sa vrátil bez obálky... Jediné, čo si vraj vymyslel, bolo to, že odovzdávanie peňazí nevidel cez sklo reštaurácie. Každý sa môže presvedčiť, či je do reštaurácie v Troch vežiach vidieť, podľa svetelných okolností. To komentovať nebudem. Ani to, že za niekoľko dní bolo s Dömötörom možné urobiť dohodu a schváliť ju aj na súde. Priznám sa, že som také expresné konanie nikdy nezažil. Ale v poriadku.

Podstatné je však to, akú rolu v zmene jeho výpovede zohrali vyšetrovatelia...

...a tento svedok vypovedal, že na zmenu svojej výpovede nebol navádzaný nikým z NAKA.

Teraz vznikla aj polemika vo veci zadržania ďalšieho z obvinených v tejto veci – Petra Petrova. Aj viacerí poslanci obvinili špeciálnu prokuratúru, že sme nevydali policajnej inšpekcii tohto obvineného, ktorý je obvinený v našej veci za oveľa závažnejšie trestné činy, kde sa malo jednať o zločineckú skupinu, ktorá profitovala na verejných obstarávaniach na ministerstve vnútra za milióny eur. Je problém, že je Petrov vo väzbe v našej veci? Veď ho inšpekcia môže vypočuť. Prečo ho tak vehementne chceli mať vo väzbe vo vlastnej veci? To je pre mňa pomerne závažná otázka.

Verejnosť sa stráca v zmätkoch a detailoch všetkých káuz. Ľudia však potrebujú vedieť, komu majú veriť. Môže podľa vás verejnosť dôverovať vyšetrovateľom NAKA, ako je Ján Čurilla, Pavol Ďurka a ďalší, že postupujú prísne v medziach zákona? Dali by ste za nich ruku do ohňa?

Myslím si, že im verejnosť môže dôverovať. Títo vyšetrovatelia neprišli na NAKA po zmene vlády, sú tam dlhé roky. Aj oni dvaja, ale i ich ďalší kolegovia, odstíhali najnebezpečnejšie zločinecké skupiny. Dôveru si budujete na základe skúseností. A skúsenosť, ktorú s nimi máme na Úrade špeciálnej prokuratúry, je taká, že vždy išli podľa zákona, vždy išli odvážne a neboli s nimi problémy.

Nachádzame sa na hrane toho, či sa pôjde ďalej v trestných stíhaniach, ktoré sa týkajú vysokopostavených ľudí, oligarchov, politikov a ďalších, alebo sa vrátime naspäť, kde budú tieto osoby akoby chránené.

Spomínam si, že toto ste novinárom povedali vtedy, keď ste rozprávali aj o vašom napätí s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom. Naozaj si myslíte, že veľké kauzy, ktoré sú už rozbehnuté, sa ešte stále dajú zvrátiť?

Najťažšie na tom je, že máme proti sebe veľmi vplyvných oponentov s dosahom na politiku, médiá, podnikanie. A majú výhodu v tom, že nemusia ísť podľa pravidiel. Môžu investovať obrovské prostriedky do snahy zastaviť naše vyšetrovania.

Problémom je, že si dokážu nájsť svojich ľudí aj v orgánoch presadzovania práva. Tí pracujú pre nich. My sme v prvej línii, no niekedy mám pocit, akoby sme dostávali od našich vlastných strely do chrbta. A to je najviac frustrujúce, aj keď ma to až tak neprekvapuje.

Je však možné rozbehnuté vyšetrovania zastaviť?

Vehementne sa o to usilujú. Pevne verím, že sa im to nepodarí. Treba však povedať, že podľa mňa je dnes boj za spravodlivosť závislý od niekoľkých vyšetrovateľov, niekoľkých prokurátorov a niekoľkých sudcov. Tak to dnes je.

Boli ste aj ministrom vnútra. Ako vnímate dianie na policajnej inšpekcii, kde vidíme pozastavené zásahy, mediálny boj vyšetrovateľky proti jej nadriadeným, jednoducho chaos a napätie? Ako túto situáciu vyhodnocujete?

Nechcem to verejne komentovať, ale vo všeobecnosti poviem, že cieľ týchto útokov na vyšetrovanie a spochybňovanie integrity vedených stíhaní je jednoznačný: aby ľudia mali chaos a nevedeli sa rozhodnúť, či naozaj nedošlo k nejakému pochybeniu.

Obrovský mediálny tlak, ktorý ide týmto smerom, je neprehliadnuteľný. Napríklad spolupracujúcich obvinených máme v našom právnom poriadku 17 rokov a nikto ich nikdy nespochybňoval. Dnes ich spochybňuje množstvo ľudí v politike a aj niektorí ľudia v justícii. Spochybňuje sa kolúzna väzba, špeciálna prokuratúra... Prečo? Zmenilo sa to, že sa prešlo od stíhania hrubokrkých mafií k stíhaniu skupín, ktoré ovládli tento štát, ukradli ho a vytvorili obrovskú korupčnú sieť, na základe ktorej boli zo štátu vytiahnuté desiatky, ak nie stovky miliónov eur.

Kauza Mýtnik 3 naberá na obrátkach. Bývalý šéf finančnej správy František Imrecze a podnikateľ Michal Suchoba vypovedali, že cez podnikateľa Miroslava Výboha poslali úplatok pre predsedu strany Hlas Petra Pellegriniho. Na Výboha bol vydaný medzinárodný zatykač. Výboh sa cez advokáta vyjadril, že je ochotný vypovedať cez videohovor, podobne ako to bolo s podnikateľom Suchobom z Dubaja. Prečo ste výpoveď cez video neumožnili?

Pri Suchobovi boli vydané zatykače. Bola začatá extradícia. Spojené arabské emiráty mu zadržali pas. Vtedy deklaroval, že sa chce priznať k trestnej činnosti a našou podmienkou bolo, že sa uskutoční predbežný výsluch formou videokonferencie. V takom prípade stiahneme zatykače, aby mu mohli vrátiť pas a mohol sa vrátiť na Slovensko. Taký bol postup.

Ak by teraz pán Výboh povedal, že chce vypovedať a chce sa vrátiť na Slovensko, bola by to iná situácia. Ale porovnávať situácie Suchoba a Výboh je absolútne nepochopenie procesnej situácie. A médiá to opakovane porovnávajú. Ešte raz: videohovor s pánom Suchobom bol umožnený preto, aby sa vrátil na Slovensko – a on sa vrátil. To je úplne iná šálka kávy ako pri pánovi Výbohovi. A ak nám Výboh bude odkazovať, akú si on predstavuje formu procesného úkonu, tak to podľa mňa nie je v jeho dispozícii.

Vaše pôsobenie vo funkcii je dramatické: napätie s generálnym prokurátorom, tlak politikov a ani podporu verejnosti necítiť v časoch pandémiou rozdelenej spoločnosti tak veľmi, ako by ste si asi predstavovali. Čo osobne budete považovať za míľnik, pri ktorého dosiahnutí si poviete, že vaše pôsobenie malo význam?

Je to dobrý boj. Vždy spomínam príbeh z Pána prsteňov. Bolo to spoločenstvo, ktoré nebolo veľké a každý z neho mal aj svoje zlyhania. Napriek tomu išli proti obrovskej presile a Frodo za dramatických okolností ten prsteň do lávy na Hore osudu hodil. Neviem, či vyhráme, ale je to dobrý boj.

Čo je pre vás to „hodenie prsteňa“?

Bude to chvíľa, keď sa už nebude dať vrátiť do systému „našich ľudí“. Nič nie je čiernobiele a vždy bude nejaká korupcia. Ale taký rozsah korupcie, aký bol na Slovensku v posledných rokoch, by sa už nikdy nemal vrátiť. Nikdy by nikto, akokoľvek vplyvný a bohatý, nemal mať pocit, že pokiaľ poruší zákon, tak sa mu nič nestane. Ak sa nám toto podarí výraznejším spôsobom dosiahnuť, tak to bude úspech. Samozrejme, nestojí to len na nás, ale aj na ľuďoch – ako vnímajú korupciu v spoločnosti a tak ďalej. Ale myslím si, že orgány presadzovania práva, NAKA aj špeciálna prokuratúra, zohrávajú v tomto momente asi svoju najkľúčovejšiu úlohu.

Celé video:

Zdroj: postoj.sk