Aj keď parlament vláde vyslovil nedôveru, súčasná garnitúra dokáže robiť neskutočné podlosti. V parlamente sa našlo 92 poslancov, ktorí vypustili referendum ako jednu z možností, ktorými sa dá skrátiť volebné obdobie, a zároveň v ústave zafixovali na dlhé roky až desaťročia jeden volebný obvod a pomerný systém. Cieľ je jasný: systémovo znemožniť vznik lokálnych politických osobností a zafixovať poslancov ako bezbranných nevoľníkov, ktorí budú musieť bezbreho počúvať straníckeho bossa.
„Ďakujeme, skrachovaná koalícia, na podlosti sa vždy dokážeš dohodnúť. To ti nikdy nezabudneme!“
Pčolinský sa vraj ešte pokúsi presadiť referendum o predčasných voľbách ako možnosť s istými obmedzeniami.
Referendum by sa tak nemohlo konať prvý a posledný rok volebného obdobia. Takto limitované referendum by bolo ako-tak prijateľným kompromisom. Uvidíme, či prejde. No a do tretice SME RODINA sa pokúša zmeniť zákon tak, aby sa voľby dali vyhlásiť viac než 200 dní pred termínom volieb, čo má za cieľ zabrániť možnosti kandidovať novým politickým stranám . Je to trápna snaha eliminovať konkurenciu. Už teraz sa hrá tvrdo a podrážanie aj koaličných partnerov je tristnou realitou.
Tiež uvidíme, ako to nakoniec skončí. Gorila sa vracia, alebo Modrá koalícia ako zúfalý pokus Dzurindu vrátiť sa z politického zabudnutia. Nulová sebareflexia, ale o to väčšia drzosť. To je zrejme taktika Dzurindu, ktorý si myslí, že fatálne zlyhanie súčasnej generácie politikov mu znova otvorí dvere do politiky. Tento človek nemá kúsok pokory a súdnosti. Súčasťou jeho tímu je aj jeho dcéra, synovia skrachovaného politika Horta, ktorý sa ani z piateho miesta kandidátky nedostal do parlamentu a kadejakí pozbieranci.
Druhá vec je, že z najväčšej korupčnej aféry v dejinách Slovenska sa Dzurinda nijako nepoučil. Stále je to podľa neho komplot médií, ktorý proti nemu zosnoval Fico. To už ani nestojí za komentár. Zároveň na tlačovke, na ktorej predstavil svoj projekt Modrá koalícia, ukázal, že nič zlé nezabudol a nič dobré sa nenaučil. Jeho arogancia voči novinárom je rovnaká ako v čase, keď bol na zenite svojich politických síl. No a naozaj absurdne vyznieva jeho ambícia spojiť nespojiteľné do jedného bloku, teda Progresívne Slovensko, KDH a stranu SaS. Už vyslovenie tejto tézy svedčí o jeho nulovej politickej súdnosti alebo o pokročilej senilite. Obe možnosti ho definitívne diskvalifikujú zo slovenskej politiky. Ako sa dalo očakávať, zlyhali aj novinári.
Dnes už síce Dzurinda pripúšťa, že v čase jeho vlády bola aj akási korupcia, ale on osobne na nej vraj nijako neparticipoval. Ani jeden z novinárov sa ho neopýtal, prečo tára, keďže v prepisoch aj v audiozázname je mnohokrát vyslovená veta, že Slava Haščáka, Dzurindu a Mikloša vypláca Palacka, pripadne Kucej, obaja pokladníci SDKÚ, nehovoriac o tom, že priam ikonická veta od Haščáka je, že každá strana potrebuje mať svojho Palacku.
Na a nakoniec dnes už vieme, akú úlohu má zohrať Heger: má to byť „konzervatívec liberálneho strihu“. Teda taký, ktorý získa zopár nezorientovaných konzervatívnych voličov, ale vždy, keď to bude treba, si zoberie dúhovú vlajku a pôjde s ňou na barikády. Jasné, niečo také by úplne zapadlo do KDH.
To, že je to hodnotovo krajne flexibilná, rozumej ahodnotová strana, v plnej miere potvrdila Miriam Lexmann, manželka predsedu Majerského, ktorá de facto riadi KDH.
Viac vo videu:
Zdroj: YouTube Roman Michelko / InfoVojna
