Právna definícia dezinformácie, aby bola nepriestrelná, sa dnes urobiť nedá. U mnohých vecí neviete v danom momente povedať či to je alebo nie je pravda a obmedzovanie bráni slobodnej diskusii.
Doba súmraku slobody slova aj pokusy o cenzúru - takto definuje expert na trestné právo avizovanú potrebu zmien zákonov, ktoré by postihovali šírenie dezinformácií, ale aj rozšírenie trestných činov hanobiacich a podnecujúcich nenávisť v oblasti sexuálnej orientácie či sexuálnej identity. Súčasťou tohto balíka zmien, o ktorom sa diskutuje vo verejnom priestore, sú aj riešenia týkajúce sa zmien pohlavia, či zmeny ústavou definovaného pojmu manželstvo.
“Ľudské práva je možné obmedziť zákonom len v prípade, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia, mravnosti alebo práv a slobôd iných,” konštatuje dekan Právnickej fakulty.
Dodáva, že pojem dezinformácie sa často nadužíva. “Právna definícia dezinformácie, aby bola nepriestrelná, sa dnes urobiť nedá. U mnohých vecí neviete v danom momente povedať či to je alebo nie je pravda a obmedzovanie bráni slobodnej diskusii. Druhý problém je, že subjektívne hocikto môže iný názor označiť za dezinformáciu. Aj preto hovorím, že žijeme akýsi súmrak slobody slova. Ak by sme takýto trestný čin šírenia dezinformácií zaviedli - potom čo je dezinformácia a kto to povie?” pýta sa Eduard Burda.
V relácii TERAZ TAKTO s Ankou Žitnou sa dotkol aj oblasti zužovania ľudských práv v oblasti slobody prejavu, aj v hodnotových otázkach, ako je právo rodiča na výchovu či právo na prirodzený vývin dieťaťa. Práve tu vidí jeho kolíziu s aktuálnymi trendami týkajúcimi sa rodovej identity a zmeny pohlavia.
“Právo počíta s tým, že do 18 rokov dieťa nemá plnú spôsobilosť na právne úkony. Nemôže samo o sebe rozhodovať v zásadných veciach. Zmena pohlavia je taká zásadná otázka, veď pri súčasnom stave lekárskej vedy, keď to už raz urobíte, naspäť to nevrátite. Nemalo by to byť povolené, či so súhlasom, bez súhlasu či proti súhlasu rodiča do osemnásteho až dvadsiateho prvého roku veku, pretože tu ide o právo dieťaťa na prirodzený vývoj. Môžem si niečo myslieť v 14. rokoch, v 16. to urobím a neskôr si to rozmyslím. To už bude neskoro. Máme predsa také právne štruktúry, kde ani rodič nemôže dať súhlas dieťaťu, napríklad na sexuálny styk pred 15 rokom veku. V prípade zmeny pohlavia ten proces už je nezvratný,” varuje pred dôsledkami právny expert.
Viac vo videu:
Zdroj: pluska.sk / YouTube TERAZ TAKTO s Ankou Žitnou
