Na Slovensku podpora pre členstvo v EÚ a NATO výrazne stúpla po prudkom prepade v roku 2023, a pri oboch inštitúciách dosahuje približne 70%. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky v deviatich krajinách východnej a strednej Európy Globsec Trends 2025, ktorého výsledky organizácia prezentovala v stredu na tlačovej konferencii.
„Prudký pokles podpory pre EÚ a NATO na Slovensku v roku 2023 bol pravdepodobne spôsobený politickou kampaňou pred parlamentnými voľbami, ktorá sa prakticky viedla od začiatku roka a mnohí politickí predstavitelia v nej využívali EÚ aj NATO na šírenie dezinformácií. Tento rok už tých dezinformácií bolo menej a ľudia sa vrátili k istotám zahraničnej spolupráce so západnými partnermi,“ vysvetľuje Katarína Klingová, senior analytička z Centra pre demokraciu a odolnosť GLOBSECu a spoluautorka GLOBSEC Trends.
„Ďalšia otázka bola, či by respondenti bránili svoju krajinu v prípade, ak by bola napadnutá cudzím štátom. Tu vidíme, že áno, vo väčšine krajín je to tak. Slovensko je výnimkou v tomto regióne, kde len 49 percent respondentov Slovenska by išlo a bránilo krajinu, ak by bola napadnutá cudzím štátom. Sú to obrovské rozdiely, hlavne keď to porovnávame s Poľskom, kde tá ochota brániť svoju krajinu je na úrovni 84 percent,“ uviedla Klingová.
Z prieskumu vyplynulo, že v rámci regiónu si 73 percent respondentov myslí, že ich krajina by mala zvyšovať výdavky na obranu. Na Slovensku je to 63 percent opýtaných. Viac ako dve tretiny slovenských respondentov zároveň súhlasia so zavedením dobrovoľnej vojenskej služby. Pre porovnanie - v Poľsku je to 89 percent.
Dáta zároveň ukázali, že väčšina ľudí na Slovensku aj v regióne si myslí, že demokracia je pre danú krajinu prospešná. Približne 43 percent respondentov si však myslí, že demokracia neexistuje a svet je tajne ovládaný elitami. Je to mierny podpriemer oproti všetkým sledovaným krajinám.
Rusko vníma podľa prieskumu ako hrozbu na Slovensku polovica opýtaných. Ako hrozba sú niektoré jeho činnosti vnímané viac - 54 percent respondentov zo Slovenska. Nezrovnalosť v názoroch respondentov je silnejšia pri Číne, ktorú vníma ako hrozbu 33 percent obyvateľov Slovenska. Obavy sa však zvýšili na 51 percent, keď bola otázka smerovaná priamo na konkrétnu kategóriu čínskych aktivít.
„Základná premisa je to, že keď sa spýtame povedzme na tú bezpečnostnú hrozbu, tak myslím si, že často si ľudia predstavia, že je to o fyzickom napadnutí,“ uviedla Klingová. Spoločnosti je podľa nej potrebné vysvetliť koncept hybridných hrozieb. Po napadnutí Ukrajiny sa miera vnímania Ruska ako hrozby zvýšila.
Naopak, v otázke podpory Ukrajiny sa Slovensko vymyká z trendu v regióne. Podpora členstva Ukrajiny v EÚ a/alebo NATO za posledné dva roky klesla - zatiaľ čo v roku 2022 si Ukrajinu v západných inštitúciách želalo 40% respondentov, tento rok je to len 30% - najmenej z regiónu. V otázke, kto je primárne zodpovedný za vojnu na Ukrajine, si už druhý rok za sebou len 40% respondentov na Slovensku myslí, že je to Rusko, 51% viní západ alebo Ukrajinu samotnú.
„Aj napriek tomu, že Slováci neustále dokazujú svoju solidaritu s Ukrajinou činmi, ako napríklad vyzbieraním vyše 4 miliónov EUR na muníciu, väčšina populácie je ovplyvnená pro-Kremeľskými tvrdeniami, ktoré sa snažia podporu pre Ukrajinu podkopať šírením neprávd a manipulatívnych vyjadrení,“ dodáva Dominika Hajdu, ktorá Centrum pre demokraciu a odolnosť vedie.
V otázke podpory demokracie a kľúčových inštitúcií a hodnôt sa Slováci nezhodujú. Zatiaľ čo drvivá väčšina - 80% - si myslí, že demokratický systém založený na rovnosti, ľudských právach a slobodách, a podpore vlády práva je pre Slovensko dobrý, 36% si myslí to isté o totalitnom systéme bez volieb. Podobné vysoké číslo otvorenosti k totalite sa nameralo len v Čechách a v Rumunsku.
Na Slovensku rezonujú aj dezinformačné a nenávistné kampane proti neziskovým organizáciám, migrantom, či LGBTI+ ľuďom. 38% Slovákov, najviac v regióne, si myslí, že neziskové organizácie sú tzv. „zahraniční agenti“ a len 51% vníma ich dôležitosť pre spoločnosť.
„Dnes na Slovensku môžeme vidieť dopad politických kampaní, ktoré vytvorili z jednotlivcov a skupín ľudí umelé hrozby na šírenie strachu a manipulovanie spoločnosti. Slováci si neuvedomujú dôležitosť neziskových organizácii pre spoločnosť, boja sa migrantov a LGBTI+ ľudí, ktorí sú systematicky démonizovaní veľkou časťou politického spektra,“ dodáva Viktoria Musilová, junior analytička Centra pre demokraciu a odolnosť GLOBSECu.
Zdroj: topky.sk / globsec.org / InfoVojna
