Účelové klamstvá slovútneho sudcu Mazáka

04.09.2021 | 12:00
  5
Novinárka Jana Teleki reaguje na článok predsedu Súdnej rady SR Jána Mazáka zverejnený na dezinformačnom webe Denník N.

Keď si niekto pomazanosť úradníka zamieňa svojou mazanosťou

Pán Mazák sa v Denníku N prepracoval k zisteniu, že generálny prokurátor SR – JUDr. Maroš Žilinka údajne valcuje najvyššie súdy. Zároveň si položil si otázku, či to nie je priveľa moci pre jedného človeka.

Účelová mazanosť pána Mazáka

Pokiaľ by pomazanosť u pána  Mazáka mala plynúť akoby bola daná  so súčasným úradom, čo by predstaviteľa sudcovského stavu, tak jeho výstup ako  hodnotiteľa Žilinkových právomocí s uvedením, že je „procesný šampión“  sa kľudne dá označiť ako jeho účelová mazanosť.

Treba len pripomenúť niekoľko faktov.

Ústava Slovenskej republiky, ktorej výročie si včera pripomenuli  zakotvuje v článku 2 ods. 2/:Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.  Takým je Trestný poriadok, v Zbierke zákonov vedený pod číslom 301, ktorý bol v parlamente prijatý ešte v máji 2005, jeho účinnosť nastúpila dňom 1.1.2006. Keďže išlo o novú závažnú zmenu procesnoprávnej normy, ktorá nahradila zákon č. 141 z roku 1961, prijatiu zákona predchádzalo dlhé a dôsledné pripomienkové konanie,.

V tomto období, od 2.1.2000 do 30.9.2006 menovaný pán Mazák s úradnou pomazanosťou pôsobil na poste  predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky. V hierarchii súdnictva najvyššia inštitúcia sa počas  jeho pôsobenia náležite a hlboko vyjadrovala aj k pripravovanej trestnoprávnej norme.

Zarážajúcou je však okolnosť, že v tom čase, napriek tomu, že z hľadiska pomazanosti  plynúcej z tohto najvyššieho súdneho úradu mu akosi neprekážala zásadná zmena dovtedajšieho riešenia spôsobu zisťovania prípadných porušení zákona v trestnom konaní do podania obžaloby prokurátorom.

Počas platnosti pôvodnej trestnoprávnej normy sa porušenia v prípravnom konaní riešili tak, že generálny prokurátor podával sťažnosti pre porušenie zákona, ktoré následne riešil najvyšší súd.

Po tzv veľkej novele trestného kódexu došlo k podstatnej zmene – v ôsmej hlave sa medzi mimoriadne opravné prostriedky zakotvilo zákonná povinnosť generálneho prokurátora. Zákon mu uložil povinnosť rušiť právoplatné rozhodnutia prokurátora a policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní,  ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon.

Porušením zákona sa rozumie  podstatné pochybenie, ktoré by mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci

Len zákon a svedomie a z nich plynúca právomoc na svoj právny výklad sú určujúce nato, aby sa Maroš Žilinka v postavení generálneho prokurátora vysporiadal so základnou otázkou, či  bol v konkrétnej trestnej veci, vrátane trestnej veci nezákonne obviňovaného Vladimíra Pčolinského porušený zákon a stanovil rozsah osobnej zodpovednoti za zistené a konkretizované pochybenia prokurátora, prípadne aj vyšetrovateľa policajného zboru policajného zboru.

Mazákova otázka „ ako je možné“ že zákon dáva generálnemu prokurátorovi takú kompetenciu je zvrátená a priamo spochybňujúca ústavnoprávne zriadenie Slovenskej republiky.

Mazák  úplne zavádzajúcim spôsobom poukazuje na to, že “jeden činiteľ“ v trestnom konaní môže zvrátiť rozhodnutia nielen policajta, ale aj prokurátora a aj uznesenia súdov, vrátane Najvyššieho súdu.

A hneď sa unúva aj s vysvetľovaním. Veď je na to úradom pomazaný. A zasa účelovo zavádza tvrdením, že v jednej z trestných vecí, v ktorej rozhodol generálny prokurátor respektíve jeho námestník ( mazané, aby nik nevedel identifikovať, o ktorú z trestných vecí ide)  bola dôvodnosť obvinenia preskúmavaná  viac ako desiatkou sudcov Najvyššieho súdu a Ústavného súdu, ako aj sudcami Špecializovaného trestného súdu. 

Viacnásobne s rovnakým záverom. Obvinenie bolo vznesené dôvodne.

Nevedno, či sa nad takto vyslovenou logikou označeného autora stačí len pousmiať alebo ju zasa vnímať len ako účelové tvrdenie s dovetkom „ však to povedal Mazák“.

Sudca pre prípravné konanie neskúma dôvodnosť vznesenia obvinenia !

Treba zdôrazniť, že procesnoprávna  konštrukcia zo zákona nedáva sudcovi ( ide o jednotlivca označovaného ako sudca pre prípravné konanie) do podania obžaloby žiadne väčšie a konkretizované možnosti skúmať a riešiť otázku dôvodnosti vznesenia obvinenia.

Takto je pri zisťovaní dôvodnosti daný konkrétnemu sudcovi priestor len na zhodnotenie znakov zameranýchna dôvodnosť podaného návrhu na vzatie obvineného do väzby. Nemá ( a ani nemôže mať) časový a ani procesný priestor na hlbšie skúmanie veci.

V tejto situácii zákon za postačujúce stanovuje len samotné nasvedčovanie tomu, že skutok, pre ktorý je podaný návrh na väzbu sa stal, že má znaky  trestného činu a sú dané dôvody na podozrenie, že tento skutok mal spáchať obvinený s tým, že z jeho konania má vyplývať taká dôvodná obava, ktorá zdôvodňuje jeho väzobné stíhanie.

Vyslovený postoj pána Mazáka verejnosť zákonite vníma nutný akt, ktorým prejavuje svoju vďačnosť tým, čo ho dosadili na terajší post, hoci je všeobecne známa jeho „mazanosť“, ktorú zhmotnil vo svoj prospech ku škode svojich spoluobčanov v istej pyramidálnej súvislosti.

Kiež by tento akt dosadenia služobníčka na vysnívaný stolec umožňujúci mu vynášať pomazané demagogické  tvrdenia bol tým najväčším hriechom, Slovač by si vydýchla.

Mazákovi pritom nevadí, že zo 78 stranového, vysoko profesionálne spracovaného  odôvodnenia rozhodnutia generálneho prokurátora SR priamo vyplývajú závažné pochybenia dozorového prokurátora Kysela a konajúceho vyšetrovateľa poliajného zboru.  Vedomé, cielené a úmyselné.

„Som prokurátor, som vyšetrovateľ policajného zboru“

Odôvodnenie podrobne označuje a konkretizuje v čom je to vedomé a v čom cielené a usvedčujúce autorov z priameho  úmyselného porušovania zákona. Je to priama sprenevera týchto dvoch zložiek štátnej moci, ktoré reprezentujú konkrétne persony, konkrétny úradníci, ktorí sa hrdo označujú pomenovaním „ som prokurátor“, „som vyšetrovateľ policajného zboru“.

Títo sa spreneverili všetkému, čo platí v civilizovanej spoločnosti riadiacej sa zákonom a svedomím.
Verejnosť sa preto zákonite s obavou kladie otázku: Kam až došla nenávistná honba konkrétnych osôb v postavení politikov a im slúžiacich policajtov, prokurátorov a sudcov, ktorí sa neštítia zneužívať svoje postavenie na likvidáciu iných, ktorí za tým účelom priamo vedome vyrábajú a prispôsobujú dôvody na priame porušovanie najzákladnejších noriem charakteristických pre funkčný právny štát.

Také otázky sú aktuálne aj po dnešnom vystúpení pána Mazáka, ktorý účelovo spochybňuje zákon tým, že označuje generálneho prokurátora Maroša Žilinku za šampióna valcujúceho súdy a volá po oklieštení jeho zákonných oprávnení.

Holt, je na to mazaný…

Autor: Jana Teeki

Zdroj: eurorespekt.sk

Zobraziť ďalšie

Zaujíma nás Váš názor:

Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady


 

Zaujímavosti