CIA a MI6 reorganizujú siete organizované štátom v rámci prípravy na odbojovú činnosť počas prípadnej nepriateľskej okupácie v rámci NATO vo východnej Európe. Ak sa po druhej svetovej vojne v boji proti Sovietom spoliehali na bývalých nacistov, tak aj teraz podporujú neonacistické skupiny proti Rusom. Neexistuje na to žiadny zjavný dôvod. Nacistov bolo v štyridsiatych rokoch minulého storočia plejáda, dnes ich je veľmi málo a existujú len vďaka pomoci Anglosasov.
Telefonát medzi prezidentom Bidenom a ukrajinským prezidentom Zelenským "nedopadol dobre", píše CNN v titulku: zatiaľ čo "Biden varoval, že ruská invázia je prakticky istá vo februári, keď zamrznutá pôda umožní prejazd tankov", Zelenskyj "požiadal Bidena, aby zmiernil svoj tón, a argumentoval, že ruská hrozba je stále nejednoznačná". Keďže samotný ukrajinský prezident zastáva opatrnejší postoj, ukrajinské ozbrojené sily sa sústreďujú v Donbase v blízkosti oblasti Donecka a Luhanska obývanej ruským obyvateľstvom.
Podľa správ Osobitnej monitorovacej misie OBSE na Ukrajine, zastretých naším mainstreamom, ktorý hovorí len o ruskom rozmiestnení, sú tu rozmiestnené jednotky ukrajinskej armády a Národnej gardy v počte asi 150-tisíc mužov. Sú vyzbrojené a vycvičené, a teda fakticky im velia vojenskí poradcovia a inštruktori USA a NATO.
Podľa údajov Výskumnej služby amerického Kongresu poskytli USA v rokoch 1991 až 2014 Ukrajine vojenskú pomoc vo výške 4 miliárd dolárov, ku ktorej po roku 2014 pribudlo viac ako 2,5 miliardy dolárov, plus viac ako miliarda poskytnutá zo Zvereneckého fondu NATO, na ktorom sa podieľa aj Taliansko. To je len časť vojenských investícií, ktoré hlavné mocnosti NATO vynaložili na Ukrajinu.
Napríklad Veľká Británia uzavrela s Kyjevom rôzne vojenské dohody, v rámci ktorých okrem iného investovala 1,7 miliardy libier do posilnenia ukrajinských námorných kapacít: tento program predpokladá vyzbrojenie ukrajinských lodí britskými raketami, spoločnú výrobu 8 rýchlych raketometov, výstavbu námorných základní v Čiernom mori a tiež v Azovskom mori medzi Ukrajinou, Krymom a Ruskom. V tomto rámci sa ukrajinské vojenské výdavky, ktoré v roku 2014 predstavovali 3 % HDP, v roku 2022 zvýšia na 6 %, čo zodpovedá viac ako 11 miliardám USD.
Okrem vojenských investícií USA a NATO na Ukrajine existuje aj plán v hodnote 10 miliárd dolárov, ktorý realizuje Erik Prince, zakladateľ súkromnej americkej vojenskej spoločnosti Blackwater, teraz premenovanej na Academi, ktorá dodáva žoldnierov CIA, Pentagonu a ministerstvu zahraničných vecí na tajné operácie (vrátane mučenia a vrážd) a zarába miliardy dolárov.
Plán Erika Princea, ktorý odhalilo vyšetrovanie časopisu Time [1], spočíva vo vytvorení súkromnej armády na Ukrajine prostredníctvom partnerstva medzi spoločnosťou Lancaster 6, s ktorou Prince dodával žoldnierov na Blízky východ a do Afriky, a hlavným ukrajinským spravodajským úradom kontrolovaným CIA.
Samozrejme, nie je známe, aké by boli úlohy súkromnej armády vytvorenej na Ukrajine zakladateľom Blackwateru za samozrejmej finančnej podpory CIA. Dá sa však očakávať, že by zo svojej základne na Ukrajine vykonávala tajné operácie v Európe, Rusku a iných regiónoch.
V tejto súvislosti je mimoriadne znepokojujúce, keď ruský minister obrany Šojgu vyhlásil, že v Doneckej oblasti pôsobia "súkromné americké vojenské spoločnosti, ktoré pripravujú provokáciu s použitím neznámych chemických látok".
Mohla by to byť iskra, ktorá spôsobí výbuch vojny v srdci Európy: chemický útok na ukrajinských civilistov v Donbase, ktorý by okamžite pripísali Rusom z Donecka a Luhanska, na ktorých by zaútočili prevažne ukrajinské sily, ktoré sú už v regióne rozmiestnené, aby donútili Rusko vojensky zasiahnuť na ich obranu.
V prvej línii, pripravený na vyvraždenie Rusov v Donbase, je prápor Azov, povýšený na pluk špeciálnych síl, vycvičený a vyzbrojený USA a NATO, ktorý sa vyznačuje zúrivosťou pri útokoch na ruské obyvateľstvo Ukrajiny.
Azovu, ktorý verbuje neonacistov z celej Európy pod vlajkou s pôvodom vlajky SS Das Reich, velí jeho zakladateľ Andrej Biletsky, povýšený na plukovníka [2]. Nie je to len vojenská jednotka, ale ideologické a politické hnutie, ktorého je Biletsky charizmatickým vodcom, najmä pre mládežnícku organizáciu, ktorú vychováva k nenávisti k Rusom svojou knihou "Slová bieleho führera".
Autor: Manlio Dinucci - taliansky geograf a geopolitický publicista. Jeho najnovšie knihy sú Laboratorio di geografia, Zanichelli 2014 ; Diario di viaggio, Zanichelli 2017 ; L’arte della guerra / Annali della strategia Usa/Nato 1990-2016, Zambon 2016. Guerra nucleare. Il giorno prima. Da Hiroshima a oggi: chi e come ci porta alla catastrofe, Zambon 2017; Diario di guerra. Escalation verso la catastrofe (2016 – 2018), Asterios Editores 2018.
Zdroj: geopolitics.co
Preklad: InfoVojna
