Sme vyškolené marxistky, priznali aktivistky Black Lives Matter

05.08.2020 | 12:55
  3
Hlbší prieskum odhaľuje, že BLM je marxistické revolučné hnutie zamerané na transformáciu Spojených štátov - a celého sveta - na komunistickú Dystopiu.

Nedávny prieskum Pew Research Center zistil, že hnutie Black Lives Matter (BLM) podporujú viac ako dve tretiny Američanov.

Vysoká intenzita pomoci vyvoláva otázku, koľko toho americká verejnosť o BLM vlastne vie, píše Soeren Kern v článku uverejnenom na webe Gatestone Institute.

Navonok sa BLM prezentuje ako občianske hnutie oddané ušľachtilému boju proti rasizmu a policajnej brutalite. Hlbší prieskum ale odhaľuje, že BLM je marxistické revolučné hnutie zamerané na transformáciu Spojených štátov - a celého sveta - na komunistickú Dystopiu.

Toto je prvý z dvoch častí článku o BLM, ktorá odhaľuje, že ...

- Zakladatelia BLM otvorene priznávajú, že sú marxistickými ideológmi. K ich priznaným mentorom patria bývalí členovia Weather Underground - radikálnej "ľavicovej" teroristickej skupiny, ktorá sa snažila v 60. a 70. rokoch vyvolať v Spojených štátoch komunistickú revolúciu. Lídri hnutia BLM majú priateľské vzťahy s venezuelským diktátorom Nicolasom Madurom, ktorého socialistická politika doviedla Venezuelu k ekonomickému kolapsu a miliónom ľudí spôsobila neslýchané utrpenie.

- BLM vyhlasuje, že chce zrušiť nukleárnu rodinu, políciu a väznice, heteronormativitu, a kapitalizmus. Hnutie BLM a skupiny s ním spojené požadujú moratórium na nájomné, hypotéky a náklady spojené s bývaním (energia, vodné stočné atď.) A reparácie za dlhý zoznam krívd spôsobených v minulosti. Vodcovia BLM pohrozili, že ak nebudú splnené ich požiadavky, tak "súčasný systém zničia". Hnutie BLM tiež po vzore militantného hnutia Black Panther vytvára svoje vlastné milície.

- Hnutie BLM, ktoré nie je na daňové účely registrované ako nezisková organizácia, získalo dary v desiatkach miliónov dolárov. Financie BLM sú nepriehľadné. Dary BLM sú zhromažďované agentúrou ActBlue - Fundraisingovou platformou Demokratickej strany. Lídri BLM potvrdili, že ich bezprostredným cieľom je zvrhnutie prezidenta USA Donalda J. Trumpa.

- A čo je najdôležitejšie, hlavné tvrdenie BLM je založené na lži - konkrétne to, že Spojené štáty sú "vo vojne" s Afroameričanmi. Černosi nie sú belochmi systematicky napádaní. Päťdesiat rokov po podpise Zákona o občianskych právach (Civil Rights Act) z roku 1964 sa viac ako tri štvrtiny Američanov, vrátane väčšiny belochov aj černochov, zhodli na tom, že USA dosiahli skutočný pokrok v odstraňovaní rasovej diskriminácie. Odborníci upozornili na to, že neschopnosť hnutia BLM predložiť solídne empirické dôkazy o systémovom rasizme vysvetľuje, prečo jeho vodcovia naďalej "rozširujú a prehlbujú" svoju obžalobu americkej spoločnosti, aby zahŕňala celý spoločenský a politický poriadok.

BLM svojimi vlastnými slovami

"Máme ideologický rámec. Obzvlášť ja a Alicia [Garza] sme profesionálne organizátorky. Sme vyškolené marxistky. Sme zbehlé v ideologických teóriách." - Spoluzakladateľka BLM Patrisse Cullors, 22. júla 2015.

"Ak nedostaneme, čo chceme, tak to tu všetko zlikvidujeme a nahradíme niečím novým. Kapišto? Mohol by som hovoriť obrazne. Mohol by som hovoriť doslova. Je to otázka interpretácie ... Ja len chcem černochov oslobodiť a dosiahnuť čiernu zvrchovanosť, a to akýmkoľvek spôsobom." - Aktivista BLM Hank Newsome, 25. júna 2020.

"Zostaňte v uliciach! Existujúci systém proti nám podniká jednu diverznú akciu za druhou a chce nás odzbrojiť. Bojujeme za zrušenie polície a väzníc, a to vyžaduje boj s bielym supremačistickým kapitalistickým heteropatriarchálnym imperializmom." - BLM Chicago, Twitter, 16. júna 2020.

"Nič ako 'modré životy' neexistuje. Žiadny odtieň modrého života neexistuje. Robiť policajta je zamestnanie. Je to džob. Povedať 'Na všetkých životoch záleží' je ako povedať, že obloha je modrá. Nepočula som, že by polícia niekedy bola na správnej strane histórie." - Spoluzakladateľka BLM Alicia Garza, web ktvu.com, 30. marca 2018.

"Stovky rokov generačného útlaku, tráum a infraštruktúrneho rasizmu nás hlboko ovplyvnili a urobili naše telá zraniteľnejšími voči chorobám ako je COVID-19." - Spoluzakladateľka BLM Patrisse Cullors, web Hollywood Reporter, 2. júna 2020.

"Hovoríme #DefundThePolice (Zoberte financie polícii) a #DefundDepOfCorrections (Zoberte financie väzniciam), pretože pracujú ruka v ruke. K nárastu počtu väzňov došlo počas vyzbrojovania policajtov vyradenou armádnou výzbrojou a zvýšením ich počtu. Celý tento systém musí byť zrušený." - BLM Chicago, 13. júna 2020.

"Sme proti kapitalizmu. Sme presvedčení, že černosi nikdy nedosiahnu oslobodenie v rámci súčasného globálneho racializovaného kapitalistického systému." - Movement for Black Lives (M4BL, Hnutie za čierne životy), ktorého súčasťou je aj hnutie BLM, 5. júna 2020.

"Slogan 'All Lives Matter' (Na všetkých životoch záleží) je len rasistická snaha delegitimizovať storočný globálny útlak černochov, a postaviť tých, ktorí prejavujú nesmiernu hrdosť na to, že sú čierni, do úlohy nepriateľov štátu. Sme nepriatelia akéhokoľvek rasistického, sexistického, triedne rozvrstveného, xenofóbneho štátu, ktorý povoľuje vražednú brutalitu proti marginalizovaným ľuďom, ktorí si zaslúžia žiť ako slobodní ľudia." - Feminista Jones, aktivistka hnutia BLM.

"Spoločne s palestínskou občianskou spoločnosťou požadujeme v súlade s medzinárodným právom cielené sankcie proti izraelskému koloniálnemu apartheidnému režimu."- BLM UK (Black Lives Matter United Kingdom, Black Lives Matter Veľká Británia), 28. júna 2020.

"Sme ABOLICIONISTICKÉ hnutie. Neveríme v reformu polície, štátu a priemyselného väzenského komplexu." - BLM UK, 21. júna 2020.

"Áno, myslím si, že sochy bieleho Európana, o ktorom sa tvrdí, že je Ježiš, by mali byť tiež zvrhnuté. Sú a vždy boli výrazom bielej nadradenosti. Keď sa Ježišova rodina chcela skryť a splynúť s davom, hádajte, kam podľa Biblie išla? Išla do EGYPTA! Nešla do Dánska. Zvrhnime tie sochy!" - Líder BLM Shaun King, 22. júna 2020.

"Žijeme v historickom okamihu, keď prvýkrát po dlhej dobe hovoríme o alternatívach ku kapitalizmu." - Alicia Garza, spoluzakladateľka BLM, marec 2015.

"Antirasizmus je antikapitalistický a naopak. Tak to proste je. Ako antirasista musíte súčasný zabehnutý systém odmietnuť. Koniec rasizmu vyžaduje transformáciu globálneho politicko-ekonomického usporiadania." - Joshua Virasami, BLM UK, 8. júna 2020.

Stručná história BLM

Hnutie BLM vzniklo v júli 2013, po tom čo bol 28-ročný člen susedskej hliadky George Zimmerman v roku 2012 zbavený obvinenia zo zabitia (zastrelením) 17-ročného černošského stredoškoláka Trayvona Martina v Sanforde na Floride.

Alicia Garza, žena čiernej pleti z Oaklande v Kalifornii, zverejnila na Facebooku "milostný list čiernym ľuďom".

Napísala: "Stále ma prekvapuje, ako málo záleží na čiernych životoch. Čierni ľudia! Milujem vás! Milujem nás! Na našich životoch záleží."

Patrisse Cullors, černoška z Los Angeles v Kalifornii, potom vložila tento facebookový príspevok na Twitter s hashtag #BlackLivesMatter.

Po zhliadnutí tohto hashtag sa Opal Tomette, Američanka nigérijského pôvodu z Phoenixu v Arizone, spojila s Garza a Cullors na účely zriadenia prezentácie na internete.
Tomette kúpila doménu a vybudovala digitálnu platformu BLM, vrátane účtov na sociálnych sieťach, kde povzbudzovala černochov k tomu, aby tam zverejňovali svoje príbehy.

Po zastrelení 18-ročného Michaela Browna belošským policajtom Darrenom Wilsonom vo Ferguson v štáte Missouri v auguste 2014 sa stal hashtag #BlackLivesMatter celoštátne známym a bol všadeprítomný počas nepokojov v novembri 2014, keď sa veľká porota rozhodla Wilsona neobvinit.

Do roku 2018 bol hashtag #BlackLivesMatter tweetovaní viac ako 30-milionkrát.

Od svojich počiatkov pred siedmimi rokmi sa Black Lives Matter rozrástlo v hnutie s takmer 40 pobočkami a tisíckami aktivistov v Spojených štátoch, Kanade a Veľkej Británii.

Hnutie, ktoré sa na začiatku snažilo o dosiahnutie spravodlivosti pre zabitých černochov, sa so svojimi požiadavkami stalo expanzivnejším - a hlavne oveľa radikálnejším.

Program hnutia BLM

Hnutie BLM vidí svet prizmou kombinácie extrémne ľavicových teoretických rámcov, vrátane kritickej rasovej teórie a intersekcionálnej teórie (intersekcionality).

Kritická rasová teória učí, že rasizmus je systémový, založený na bielom supramačisme, a preto je trvalým rysom amerického života.

Intersekcionálna teória tvrdí, že ľudia sú často znevýhodnení viacerými zdrojmi útlaku: ich rasou, spoločenskou triedou, rodovou identitou, sexuálnou orientáciou, náboženstvom a ďalšími znakmi svojej identity.

Aktivisti hnutia BLM a ďalší propagátori kritickej rasovej a intersekcionálnej teórie odmietajú individuálnu zodpovednosť za akékoľvek správanie, a to aj zločinné, pretože podľa nich sú černosi v USA obeťami trvalého systémového rasizmu.

Takýto rasizmus možno podľa BLM poraziť iba úplnou demontážou amerického ekonomického, politického a spoločenského systému a jeho úplnou prestavbou - podľa marxistických princípov.

Hnutie Black Lives Matter sa snaží nahradiť základné piliere americkej spoločnosti:

1) zrušiť židovsko-kresťanský koncept tradičnej nukleárnej rodiny - základnej sociálnej jednotky v Amerike;

2) zrušiť políciu a väzenský systém;

3) presadiť transgenderizmus do hlavného prúdu a delegitimizovať tzv. heteronormativitu (presvedčenie, že heterosexualita je normou);

4) zrušiť kapitalizmus (slobodné podnikanie) a nahradiť ho komunizmom (štátom kontrolovaným hospodárstvom).

Zrušenie tradičnej nukleárnej rodiny

Vo svojom politickom programe hnutie Black Lives Matter uvádza, že je odhodlané zrušiť tradičnú nukleárnu rodinu:

"Rozvrátime štruktúru Západom predpísanej nukleárnej rodiny tak, že budeme podporovať rozšírené rodiny a 'komunity', v ktorých sa ľudia budú spoločne starať jeden o druhého, a predovšetkým o naše deti do tej miery, že sa matky, rodičia a deti budú cítiť úplne v pohode."

Karol Marx a Friedrich Engels tradičnú rodinu odmietali, pretože podľa nich nukleárna rodina ako ekonomická jednotka podopiera kapitalistický systém.

Engels napísal: "Starostlivosť a vzdelávanie detí sa stane verejnou záležitosťou; spoločnosť sa bude starať o všetky deti, či už sú manželské alebo nemanželské."

Mnoho odborníkov upozornilo na to, že Afroameričania potrebujú silnejšie a nie slabšie rodiny. V marci 1965 napísal Daniel Patrick Moynihan, vtedajší námestník ministra práce v administratíve prezidenta USA Lyndona B. Johnsona, prelomovú správu, ktorá sa zamerala na príčiny chudoby černošskej populácie v Spojených štátoch.

Táto správa dala do súvislostí veľa problémov, ktoré v tom čase trápili Afroameričanov - zločinnosť, nezamestnanosť, predčasné ukončenie školskej dochádzky, nemanželské deti - s rozpadom tradičnej nukleárnej rodiny.

Podľa Národného centra pre zdravotnícke štatistiky (National Center for Health Statistics) sa v roku 1965 - v čase napísania Moynihanovej správy - v Spojených štátoch narodilo mimo manželstva 25% černošských detí.

O päťdesiat rokov neskôr, v roku 2015 sa mimo manželstva narodilo už viac ako 75% černošských detí.

Glenn Louro, prvý černošský ekonóm, ktorý získal definitívu na Harvardovej univerzite, ocenil po dvadsiatich rokoch Moynihanovu správu ako prorockú:

"Spodná vrstva černošskej komunity má veľké problémy, z ktorých nemožno do nekonečna obviňovať biely rasizmus a ktoré by nás mali donútiť skúmať skutočné príčiny hlbokého zlyhania černošskej spoločnosti. Spoločenská dezorganizáciae chudobných černochov, zaostávajúce školské výsledky černošských študentov, znepokojujúco veľa zločinov spáchaných černochov voči iným černochom a alarmujúci nárast prípadov mimomanželského tehotenstva medzi príliš mladými černoškami - to sú tie hlavné prekážky, ktoré bránia černochom v spoločenskom pokroku."

Thomas Sowell, afroamerický ekonóm a sociálny teoretik, vyjadril názor, že Moynihanova správa z roku 1965 "bola zrejme posledná pravdivá vládna správa o rasových otázkach".
Afroamerickí aktivisti za občianske práva však Moynihana kritizovali za "zvaľovanie viny na obete."

Zrušenie polície a väzníc

BLM prehlasuje, že chce "obmedziť financovanie" a nakoniec dokonca "zrušiť" políciu a väzenské zariadenia v Spojených štátoch.

Policajti by boli nahradení pedagógmi, sociálnymi pracovníkmi, odborníkmi na duševné zdravie a náboženskými vodcami, ktorí by podľa BLM znížili úroveň trestnej činnosti.

V rozhovore pre časopis Newsweek spoluzakladateľka BLM Patrice Cullors povedala:

"Sloboda prevažne bielych bohatých ľudí závisí na neslobode černochov. Vynucovanie práva preto v skutočnosti k bezpečnosti černochov neprispieva. Sme svedkami toho, ako polícia stráži, okupuje, obťažuje, zneužíva a často čisto prenasleduje Afroameričanov. Vidíme, ako toto ničí naše komunity."

"Policajná akcia a väznenie sú súčasťou toho istého procesu. Najskôr zasiahne polícia a potom nasleduje uväznenie. Tieto dva systémy sú spolu hlboko prepletené a navzájom sa podporujú. Musíme sa snažiť zbaviť oboch týchto systémov."

V rozhovore, ktorý publikoval server Hollywood Reporter Patrice Cullors vysvetlila, že nie je iba aktivistkou, ale že je novodobou abolicionistkou:

"Abolicionista chce nastoliť na svete poriadok, v ktorom vládnuci systém nezneužíva políciu a väzenský systém ako nástroj represie."

Spoluzakladateľka BLM Opal Tomette v rozhovore s pre časopis The New Yorker vyhlásila, že americká polícia má svoje korene v dobe otrokárstva a preto je systémovo rasistická. A pokračovala:

"Bojujeme, aby sme zastavili vojnu, ktorá marí čierne životy. A vidíme to takto - je to vojna proti černochom. Ľudia chápu, že tento systém je plný rôznych nerovností a nespravodlivosťou a že súčasťou policajných akcií v našej krajine je implicitná zaujatosť a bezprostredný rasizmus. A keď o tom uvažujete v historických súvislostiach, tak vám dôjde, že americká polícia bola založená ako otrokárska hliadka. Od toho je odvodený historický vývoj americkej polície..."

Policajný náčelník Washingtone D.C. Peter Newsham varoval, že nedostatočné financovanie policajných oddelení by mohlo spôsobiť to, že policajti budú vo zvýšenej miere používať nadmernú silu:

"Najviac prispieva k užívaniu nadmernej sily v akomkoľvek policajnom útvare to, keď ho podfinancujete. Ak podfinancujete policajné oddelenie, má to vplyv na výcvik, má to vplyv na najímanie schopných ľudí, má to vplyv na vašu schopnosť vychovávať v jednotkách dobrých lídrov."

Podľa názoru Policajného odborového zväzu mesta Los Angeles (Los Angeles Police Protective League) by boli rozpočtové škrty "nesmierne nezodpovedné":

"Zníženie rozpočtu LAPD (Los Angeles Police Department, Policajný zbor mesta Los Angeles) by znamenalo oveľa dlhšie reakcie na tiesňové volania na linku 911. Policajti, ktorí by pri akcii potrebovali posily, by ich nedostali, a vyšetrovanie znásilnení, vrážd a osobných napadnutia by sa buď nevykonalo, alebo by bolo donekonečna odkladané. "

Prieskumy ukazujú, že väčšina Američanov - vrátane väčšiny černochov - nezdieľa názory BLM na zrušenie policajných zborov.

Nedávna správa spoločnosti Rasmussen Reports zistila, že 63% dospelých Američanov "dnes považuje prácu v polícii za jedno z najdôležitejších zamestnania v našej krajine."

Okrem toho sa 64% opýtaných obáva, že súčasná protipolicejná nálada povedie k tomu, že menej ľudí bude ochotných stať sa policajtmi, a že to "zníži verejnú bezpečnosť v ich komunite".

Dôležité je podľa tejto správy tiež to, že "67% Afroameričanov je znepokojených miestnou verejnou bezpečnosťou, v porovnaní s 65% príslušníkov ostatných etnických menšín. Podobné obavy má 'len' 63% belochov."

Zrušenie heteronormativity

Politický program BLM uvádza:

"Sme schopní sebareflexie a robíme všetko potrebné, aby sme odstránili privilégium cisgender ľudí (termín pre tých, ktorých rodová identita zodpovedá ich pohlaviu pri narodení). Chceme povzniesť Afroameričanov, ktorí sú transgender, a to najmä čiernych trans žien, ktoré bývajú neúmerne zasiahnuté trans-antagonistickým násilím..."

Akademická štúdia nazvaná "The Queering of Black Lives Matter" (queer) podrobne popisuje, ako otázky sexuálnej identity a rodovej orientácia v poslednej dobe nahradili pôvodné zameranie hnutia BLM na brutalitu polície. Silné zameranie na sexualitu viedlo k obvineniam, že BLM je teraz "homosexuálnym hnutím vydávajúcim sa za černošské hnutie".

Dve z troch zakladateliek BLM sa označujú ako "čierne queer ženy". Jedna z nich, Alicia Garza, je vydatá za transgender muža, ktorý je zmiešanej rasy. Patrice Cullors sa opisuje ako "polyamorná".

V každom rozhovore upozorňujú Garza a Cullors na problémy "trans Afroameričanov a ľudí s nekonvenčným rodom" do tej miery, že nakoniec často zabúdajú na hlavnú tému BLM - policajná brutalitu.

V rozhovore pre časopis The New Yorker Alicia Garza povedala, že ju americká tradícia žiť a nechať žiť nezaujíma: "My nechceme, aby ľudia povedali: 'No, nech už ste akákoľvek, je mi to jedno.' Nie, ja chcem, aby vás to zaujímalo. Ja chcem, aby ste ma poznali do posledného detailu."

Zrušenie kapitalizmu a "patriarchálneho" systému

Hnutie BLM kladie znamienko rovnosti medzi kapitalizmus a rasizmus, tak ako sesterská Antifa kladie znamienko rovnosti medzi kapitalizmus a fašizmus.

Názory hnutia BLM na kapitalizmus sú založené na koncepte "rasového kapitalizmu", čo je termín vytvorený Cedricom J. Robinsonom, ktorý tvrdil, že kapitalizmus a rasizmus sú dve strany tej istej mince: obaja sú podľa neho závislé na otroctve, násilí, imperializme a genocíde.

Britské krídlo hnutia BLM - Black Lives Matter UK - hovorí na rovinu: "Zaviazali sme sa demontovať imperializmus, kapitalizmus, biely supramačismus, patriarchát a štátne štruktúry, ktoré neúmerne poškodzujú ľudí čiernej pleti v Británii a na celom svete."

Hnutie za čierne životy (The Movement for Black Lives, M4BL), "ekosystém" viac ako 170 černošských organizácií vrátane BLM, vyhlasuje:

"Staviame sa jednoznačne proti kapitalizmu, lebo sme skalopevne presvedčení, že v rámci súčasného systému globálneho racializovaného kapitalizmu černosi nikdy nedosiahnu slobodu."

M4BL požaduje "rekonštrukciu ekonomiky s cieľom zabezpečiť, aby černošské komunity mali kolektívne vlastníctvo" a "reštrukturalizáciu daňových sadzieb na miestnej, štátnej a federálnej úrovni na progresívne zdanenie, ktorá zaistí radikálne a udržateľné prerozdeľovanie majetku."

M4BL tiež požaduje odškodnenie za minulé a pokračujúce ujmy:

"Vláda, zodpovedné korporácie a ďalšie inštitúcie, ktoré profitovali zo škôd, ktoré spôsobili černochom - od kolonializmu a otroctva, potom prostredníctvom redliningu bývania a potravín [1], hromadného väznenia a policajného dohľadu, musia napraviť spôsobenú škodu. Medzi naše požiadavky patrí:

"Plný a bezplatný prístup všetkých černochov (vrátane ilegálnych migrantov a bývalých i súčasných väzňov) k celoživotnému vzdelávaniu; garantovaný minimálny príjem pre všetkých černochov; odškodnenie za bohatstvo vyťažené z našich komunít prostredníctvom environmentálneho rasizmu, otroctva, potravinového apartheidu, diskriminácie v bývaní a racializovaného kapitalizmu."

Požiadavky BLM a M4BL sú podobné požiadavkám Marxovho Komunistického manifestu, medzi ktoré patrí:

"Vyvlastnenie pozemkového vlastníctva a použitie všetkého nájomného z pôdy pre verejné účely; Silne progresívna a vzostupná daň z príjmu; Rozmnoženie tovární a výrobných prostriedkov vo vlastníctve štátu; zoranie a zlepšenie pôdy podla jednotného plánu." [2]

Bezprostredný cieľ BLM

Spoluzakladateľka hnutia Black Lives Matter Patrisse Cullors potvrdila, že bezprostredným cieľom je odstránenie prezidenta Trumpa z funkcie:

"Nielen že Trump nesmie byť v novembri 2020 znovu zvolený, mal by neodkladne odstúpiť z funkcie. Trump musí zložiť svoj mandát. Nie je to človek vhodný pre funkciu prezidenta USA. A tak sa budeme snažiť zvrhnúť Trumpa. Zároveň sa ale budeme naďalej snažiť ovplyvňovať Joea Bidena, jeho politiku a jeho názory na činnosť polície a kriminalizácii niektorých skupín obyvateľstva. To bude dôležité. Ale naším hlavným cieľom je dostať preč Trumpa."

Hodnotenie politického programu BLM

Univerzitný profesorka, známa intelektuálka a členka poradného zboru organizácie Black Voices for Trump (Čierne hlasy pre Trumpa) Dr. Carol M. Swain v rozhovore s Chanel Rion z káblovej televíznej stanice One America News Network povedala:

"Je mi úplne jasné, že organizácia Black Lives Matter je o niečom zásadnejšom, než sú problémy černochov. BLM v skutočnosti propaguje socialistický marxistický program."

"Bieli ľudia sú v Amerike úžasne zmätení. Nerada to hovorím takto, ale neviem ako inak to vyjadriť: Belosi chcú signalizovať černochom, že im na nich záleží, že s nimi súcitia a jediný spôsob, ako to môžu vyjadriť, je súhlasiť s heslom 'Na čiernych životoch záleží'. To je samozrejme pravdivé tvrdenie. Rovnako ako tvrdenie 'Na všetkých životoch záleží'. Na bielych životoch záleží, na hnedých životoch záleží, ale belosi nie sú schopní rozlišovať medzi týmto pravdivým sloganom ( 'Black Lives Matter') a rovnomennou organizáciou, ktorej cieľom je v konečnom dôsledku deštrukcia USA."

"Niečo je veľmi zle, keď vykrikujú, že rasizmus je trvalý. Pokiaľ je trvalý, potom s tým nemôžete nič robiť. Znamená to, že biela koža dáva ľuďom, ktorí sa náhodou narodili bieli, výhody oproti čiernym."

"Ak dnes existuje systematický rasizmus, jedná sa o rasizmus proti belochom, a to v tom zmysle, že belochom je stále opakované, že sú zodpovední za všetko zlo na svete, že rasizmus je trvalý, a jediný spôsob, ako sa môžu sami vykúpiť, je zbaviť sa svojej belosti. Zahŕňa hanbu mladých bielych ľudí tvrdením, že ak majú bielu kožu, tak majú údajne biele privilégiá. Tvrdím, že existujú čierne privilégiá, hnedé privilégiá, a že celé to je v skutočnosti o sociálnych triedach. Čím skôr sa zbavíme zvyku označovať všetko, dokonca aj policajné brutalitu, ako rasizmus, tým skôr sa budeme môcť všetci spojiť ako Američania."

"Všetci sme Božími deťmi. Black Lives Matter, Antifa a podobné organizácie nám nepomáhajú prekonať rasizmus a triedne rozdelenie a rôzne tie izmy, na ktoré sa zameriavajú. V černošskej komunite sa toho dá zaiste veľa vylepšiť, ale najdôležitejšou vecou je pomôcť ľuďom si uvedomiť, aké dôležité sú ich vlastné postoje. Povedala by som, že postoj človeka je dôležitejším predpokladom úspechu ako rasa, pohlavie a sociálne trieda."

Komentátor Josh Hammer napísal, že skupiny ako BLM a Antifa existenciálne ohrozujú americký systém vládnutia a americký spôsob života:

"Moderná ľavica, ktorú majú anarchisti z Antify a marxisti z Black Lives Matter pod palcom, sa definuje ako politické hnutie stojace v nezmieriteľné opozícii voči americkému politickému systému. Na inštitucionálnej úrovni sa vedenie Demokratickej strany čím ďalej tým viac správa ako pes, ktorým vrtí jeho chvost. A tým chvostom sú Antifa a Black Lives Matter. A tento chvost, ako niektorí aktivisti vo vzácnych chvíľach úprimnosti otvorene pripúšťajú, je rozhodne proti samotným ideám Spojených štátov amerických. Ako máme inak chápať žeravú túžbu týchto povstalcov, ktorí prijali za svoje najhoršie aspekty Maovej kultúrnej revolúcie, a zničili historické sochy muža, ktorý napísal americkú Deklaráciu nezávislosti (Jefferson), a muža, ktorý realizoval jej ideály (Lincoln)? Existuje jasnejší dôkaz toho, že ľavica neskonale opovrhuje celým americkým projektom? "

"Teraz sme uprostred studenej občianskej vojny medzi Američanmi - vlastencami, hrdými obrancami a ochrancami amerického zriadenia a spôsobu života a civilizačnými sabotérmi, ktorí sa snažia toto zriadenie a spôsob života zmiesť z povrchu zemského. Áno, bojujeme nielen za dušu Ameriky - bojujeme za prežitie Ameriky ako takej."

Časť II tejto série preskúma ideologické vplyvy hnutia BLM, jeho aktivity a zdroje financovania.

Autor: Soeren Kern - spolupracovník Gatestone Institute so sídlom v New Yorku.

[1] redlining - Súbor podmienok uplatňovaných štátnymi úradmi, finančnými inštitúciami a komerčnými organizáciami voči menšinám, najmä voči farebným menšinám, ktoré menšinám sťažujú prístup ku kvalitnému bývaniu, vzdelaniu a potravinám.

[2] Karol Marx, Bedřich Engels - Komunistický manifest - viď strana 37 až 38.

Zdroj: konzervativnyweb.sk / cs.gatestoneinstitute.org

Články súvisiace s tematikou:

 

 


Zaujíma nás Váš názor:

Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady


 

Zaujímavosti