Oznam: Majte prosím trpezlivosť pri načítávaní stránok. Stránky sú znova pod útokom.

Zavrieť

Ruský rubeľ je najsilnejší za posledných sedem rokov. Západ nemá šancu ekonomicky zničiť najväčšiu krajinu sveta

22.06.2022 | 10:44
  0
Ekonomická vojna priniesla jedno obrovské prekvapenie. Kurz ruskej meny je v súčasnosti voči euru silnejší, ako pred zavedením sankcií.

Ruský rubeľ neprestáva posilňovať svoju cenu. V pondelok dosiahol takmer 7-ročné maximum k americkému doláru na moskovskej burze. Narástol o 1,2 % na 55,75, predtým sa dotkol hodnoty 55,44, čo bola jeho najsilnejšia hodnota od začiatku júla 2015. Podobne posilnil svoju pozíciu aj voči euru o 0,6 % a dosiahol tak 5-ročné maximum.

Napriek prebiehajúcej vojne na Ukrajine sa ruská mena rubeľ (RUB) stala najvýkonnejšou menou súčasnosti, ako uviedla agentúra Reuters. Analytici vysvetľujú rast ceny kontrolou kapitálu vládou a prísľubom blížiacich sa daňových platieb na konci mesiaca. Hoci vláda využila posilnenie meny ako demonštráciu sily ruskej ekonomiky počas ekonomického fóra v Petrohrade, prvý podpredseda vlády Andrej Belousov varoval, že rubeľ je nadhodnotený a priemyslu by viac prospelo, keby sa jeho kurz voči americkému doláru znížil na 70 až 80.

„Inflácia sa spomaľuje a kurz rubľa sa vracia do normálu. Západ neuspel v snahe ochromiť našu ekonomiku a sankcie sa obrátili proti nemu,“ odkázal svetu prostredníctvom tlačovej agentúry TASS ruský prezident Vladimír Putin.

V najbližšej dobe môžeme očakávať ďalšie posilnenie pozície rubľa k americkému doláru, keďže firmy budú platiť dane. Spoločnosti zamerané na zahraničný export budú konvertovať svoje príjmy z dolárov a eur na rubeľ, čo opäť posilní hodnotu rubľa.

„Vývozcovia tento týždeň pravdepodobne začnú zvyšovať predaj devíz, keďže ich koncom mesiaca čakajú platby daní a dividend v hodnote približne 1 bilióna rubľov (18,91 mld. USD),“ uviedla investičná spoločnosť SberCIB.

Spoločnosť predpokladá, že rubeľ môže do konca mesiaca dosiahnuť cenu 50 rubľov za dolár aj euro.

Od začiatku vojny sa sankcie sprísnili a zdá sa, že boje sa ani zďaleka neskončili. Ruská mena však zaznamenala nečakaný vývoj. Zatiaľ čo mnohí si mysleli, že rubeľ bude ďalej slabnúť, dnes je silnejší ako na začiatku vojny. 

Hneď potom, čo Rusko napadlo Ukrajinu a zasiahli západné sankcie, cena rubľa sa prepadla a suma potrebná na získanie jedného amerického dolára sa rapídne zvýšila z približne 78 na 138. Dnes má americký dolár hodnotu asi 57 rubľov, čo je výmenný kurz, ktorý sme nevideli asi štyri roky. Aký je dôvod tohto vývoja a čo z toho môžeme vyvodiť do budúcnosti?

Rubeľ pred vojnou

Aby sme tento vývoj pochopili, musíme sa najskôr dostať do kontextu. Výmenný kurz meny krajiny je určený kapitálovými tokmi a obchodom: inými slovami, množstvom peňazí, ktoré prichádza a opúšťa krajinu, ako aj rozdielom v hodnote medzi vývozom a dovozom. Pre rubeľ je obchod často dôležitejší, pretože Rusko je hlavným vývozcom ropy.

Cena ropy je viazaná na rubeľ, keď cena ropy stúpa, ruská mena posilňuje. Cena ropy zostáva vo všeobecnosti na vzostupe od prvej polovice roku 2020, z čoho profitoval rubeľ v období pred vojnou. Cena ruskej meny sa však nezvýšila tak, ako zvyčajne, keď je ropa silná, čo je vidieť aj v nižšie uvedenom grafe. 

Je to nepochybne spôsobené vývojom prílevu kapitálu, najmä pokiaľ ide o ruský verejný dlh. Do marca 2020 podiel zahraničných (nerezidentských) investorov, ktorí vlastnia ruské štátne dlhopisy, dosiahol historické maximum 35 %. Odvtedy tento podiel v dôsledku zmien v daňových pravidlách klesol za dva roky na 18 %. Úroky z ruských vládnych dlhopisov boli pre zahraničných investorov oslobodené od dane, až kým ich zákon z 31. marca 2020 neprinútil platiť 30 % od 1. januára 2021.  Po tomto oznámení zahraniční investori začali predávať svoje dlhopisy a rubeľ začal padať.

To vysvetľuje, prečo rubeľ zostal medzi marcom 2020 a inváziou vo všeobecnosti stabilný, pričom predaje vládnych dlhopisov viac než len kompenzovali vplyv vysokej ceny ropy. Stručne povedané, tento výpredaj dlhopisov bol brzdou pre rubeľ, ktorý ho stiahol nižšie, ako by to bolo v normálnych časoch. Dnes sa zdá, že tento efekt pominul, čím sa rubeľ dostal na vzostupnú dynamiku, keďže cena ropy zostáva vysoká.

Rubeľ po invázii

Keď rubeľ klesol na 138 za americký dolár v dňoch po invázii, bolo to historické minimum. Centrálna banka Ruska oznámila 24. februára niekoľko opatrení na podporu meny. Napríklad zakázala maržové transakcie, to znamená investičné transakcie uskutočnené s požičanými peniazmi a nie s dostupnými prostriedkami.

Centrálna banka využila svoje devízové rezervy aj na nákup rubľov na menových trhoch a podporila tak jeho hodnotu. Napriek tomu rubeľ naďalej klesal, čo naznačuje, že tieto opatrenia nestačia.

Tento pokles sa vysvetľuje najmä sériou západných sankcií, vrátane zmrazenia 60 % zo 643 miliárd dolárov medzinárodných rezerv Ruska 27. februára. Tieto opatrenia boli neočakávané a do dnešného dňa sa zdajú byť nepochybne najprísnejšie v histórii. Sankcie skutočne vážne obmedzili ruskú centrálnu banku v prístupe k jej aktívam v zahraničí a v jej schopnosti podporovať rubeľ.

Centrálna banka zareagovala 28. februára prijatím novej série opatrení vrátane prudkého zvýšenia ruskej globálnej úrokovej sadzby z 9,5 % na 20 % alebo limitov na prevody 9 571 eur mesačne uskutočnené obyvateľmi na bankové účty v zahraničí a pre výbery v cudzích menách.

O mesiac neskôr ruský prezident Vladimir Putin podpísal špeciálny dekrét, ktorý od „nepriateľských krajín“ vyžaduje, aby platili za ruský plyn v rubľoch.

Vysvetlenie vzostupu rubľa

Jedným z dôvodov, prečo rubeľ posilnil, sú práve tieto obmedzenia obchodovania s maržami a zahraničných investorov, ktoré výrazne znížili objemy obchodov ako zvyčajne.

Úlohu však zohrali aj ďalšie faktory mimo ruskej centrálnej banky. Cena ropy zostala vysoká. Po prepade zo 130 USD za barel ropy Brent v polovici marca na približne 100 USD o niekoľko týždňov neskôr sa cena odvtedy zotavila na približne 120 USD.

Dovoz z Ruska brzdil aj exodus zahraničných firiem a západné sankcie. To posunulo prebytok bežného účtu (rozdiel medzi prílevom a odlevom peňazí) na historické maximum, čo posilnilo menu.

Táto obchodná nerovnováha bude pravdepodobne ešte nejaký čas pokračovať, čo môže byť jeden z dôvodov, prečo Rusko zmiernilo niektoré obmedzenia prijaté vo februári až marci. Celková úroková sadzba teraz klesla na 9,5 % , teda na rovnakú úroveň ako na začiatku invázie. Obchodovanie s maržou je opäť povolené, obyvatelia si teraz môžu previesť až 50 000 dolárov mesačne na účty v zahraničných bankách.

Inými slovami, západné sankcie umožnili Rusku vrátiť sa do normálnejšej finančnej situácie. Ak to znie bolestne ironicky, môžeme si byť istí, že sankcie Rusom veľmi sťažujú míňanie týchto relatívne silných rubľov, či už na dovoz alebo v zahraničí kvôli cestovným obmedzeniam. Hoci si teda mena zachovala svoju hodnotu, jej užitočnosť sa značne oslabila. Dá sa teda povedať, že západné sankcie skutočne plnia svoju represívnu úlohu voči Rusku.

Rusi sú „len“ oveľa tvrdší súper, ako sa čakalo

Pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu sa jedno eur dalo vymeniť za 85 až 86 rubľov. Tvrdé sankcie tesne po svojom zavedení torpédovali kurz na 145 rubľov za jedno euro. V médiách sa začalo špekulovať o hrozbe bankrotu najväčšej ekonomiky sveta a potom prišiel nečakaný obrat. V priebehu tohto týždňa kurz ruskej meny dosiahol najsilnejšiu hodnotu za posledných sedem rokov. V súčasnosti sa jedno euro dá vymeniť za necelých 58 rubľov.

Západ utrpel nečakanú porážku. Jedným z cieľov sankcií bola slabá ruská mena. Časť európskej spoločnosti začína mať pocit, že ekonomický tlak nefunguje a jediným výsledkom sú drahé ceny energií. Embargo na ruské suroviny prudko vystrelilo ceny uhlia, ropy a zemného plynu. Vo svetovej ekonomike roky platí jednoduché pravidlo. Globalizácia prináša blahobyt a obchodné vojny utrpenie.

Ekonomické sankcie zasiahli ruskú ekonomiku začiatkom marca. Investori v obavách z budúceho vývoja vo veľkom predávali ruble a kurz ruskej meny prudko padal. Centrálna banka sa snažila zvrátiť negatívny vývoj doslova učebnicovým zvyšovaním úrokov. Zo dňa na deň stúpla základná úroková sadzba z 9,5 na 20 percent. Zároveň sa zaviedli rôzne reštrikcie na odliv kapitálu. Napríklad ruské firmy dostali príkazom zmeniť svoje devízové rezervy za ruble. Naopak, banky nemohli bežným občanom meniť ruble za zahraničné meny.

Zdroj: kryptomagazin.sk / openiazoch.zoznam.sk / trend.sk


Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady

Zaujímavosti