Ruský exprezident Medvedev predstavil budúcu mapu Ukrajiny

28.07.2022 | 12:55
  4
Bývalý prezident Ruskej federácie a dlhoročný premiér zverejnil dve mapy, na ktorých je zobrazená budúca podoba Ukrajiny.

Medvedev ponúka Kyjevu obraz najhoršieho možného scenára. Je pravdepodobnejšie, že Ukrajina sa zredukuje na Kyjev a jeho okolie, než že by niekedy znovu získala Krym a republiky Donbasu, uviedol v stredu na svojom kanáli Telegram bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev.

Niekdajší prezident a dlhoročný premiér, ktorý teraz šéfuje Rade národnej bezpečnosti, zverejnil aj dve mapy, ktoré jeho argumentáciu ilustrujú.

Prvá mapa zobrazovala Ukrajinu v hraniciach pred prevratom podporovaným Spojenými štátmi v roku 2014 vrátane Krymu a dvoch východných regiónov Doneck a Luhansk. Mesiac po tom, ako sa militanti podporovaní Washingtonom chopili moci v Kyjeve, Krym odhlasoval opätovné pripojenie k Rusku, zatiaľ čo dva regióny Donbasu vyhlásili nezávislosť.

"V mysli prezidenta Ukrajiny, poškodenej psychotropnými látkami, takto bude vyzerať mapa svetlej budúcnosti jeho krajiny," napísal Medvedev na Telegrame.

 

"Západní analytici sa domnievajú, že v skutočnosti to bude vyzerať takto," dodal a zverejnil aj druhú mapu. Na nej je "Ukrajina" zredukovaná na Kyjev a jeho okolie. Sedem regiónov na západe anektovalo Poľsko a tri na juhozápade Maďarsko, respektíve Rumunsko. Všetko ostatné je označené ako "Rusko".

 

Neuviedol však, ktorí západní experti si takéto rozdelenie predstavujú.

Ukrajinská vláda opakovane odmietla akúkoľvek možnosť územných ústupkov a trvá na tom, že cieľom Kyjeva je "kapitulácia" Ruska a "reintegrácia" Donbasu a Krymu.

Medvedev bol v rokoch 2008 - 2012 prezidentom Ruskej federácie a neskôr predsedom vlády do roku 2020, keď bol poverený vedením Rady národnej bezpečnosti.

V priebehu konfliktu na Ukrajine sa preslávil farbistými príspevkami na Telegrame. Len tento mesiac varoval Kyjev pred "súdnym dňom", ak zaútočí na Krym, a ponúkol zoznam "ruských hriechov", po ktorom nasledovali hriechy Západu.

Denacifikácia banderovského režimu v Kyjeve ako cieľ špeciálnej vojenskej operácie

Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára 2022 po tom, ako režim v Kyjeve neplnil podmienky minských dohôd, ktoré boli prvýkrát podpísané v roku 2014, a Moskva nakoniec uznala nezávislosť separatistických republík DĽR a LĽR na Donbase. Cieľom protokolov sprostredkovaných Nemeckom a Francúzskom bolo poskytnúť separatistickým regiónom osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu.


Od štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014, ktorý zosnovali americká CIA a britská MI6 odštartovala u našich východných susedov osem rokov trvajúca občianska vojna, ktorú podnietil prozápadný režim v Kyjeve proti občanom žijúcim na území Donbasu. Do konfliktu sa zapojili Kyjevom podporované neonacistické frakcie, ako napríklad prápor Azov a Pravý sektor, čo viedlo k približne 14 000 obetiam na životoch, pričom tento konflikt sa Moskva snažila vyriešiť diplomatickou cestou prostredníctvom Minských dohôd, ktoré by priniesli riešenie federalizácie, v rámci ktorej by DĽR a LĽR získali určitú autonómiu. Kyjev však svoju časť dohôd nerealizoval.

Pokračujúce útoky na etnických Rusov v Donbase, ako aj odhalené plány, že Zelenského režim sa chystá vojensky zakročiť na východe Ukrajiny a predovšetkým obavy Ruskej federácie, že Ukrajina sa nakoniec stane členom NATO a na svojom území bude hostiť príslušníkov cudzích armád a zbrane určené na útok na Rusko, nakoniec prinútili Moskvu začať vojenskú intervenciu na svojho západného suseda s cieľom demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu. Za zmienku v tejto súvislosti stojí aj skutočnosť a dôkazy o existencii nebezpečných biologických laboratórií na Ukrajine, ktoré sa podieľali na vývoji biologických zbraní financovaných americkým Pentagónom.

Rusko na pozadí konfliktu v rámci prebiehajúcich mierových rokovaní požaduje uznanie nezávislosti Krymu, zaručenie práv Donecka a Luhanska, potlačenie neonacistických hnutí a zachovanie vojenskej neutrality Ukrajiny. To však súčasný nacistický banderovský režim v Kyjeve odmieta a za podpory západných pohrobkov vyznávajúcich fašistickú a nacistickú ideológiu aj 77. rokov po víťazstve sovietskej armády nad nacistickým Nemeckom sa v snahe povojnového revanšizmu pomstí Rusku za jeho pokračujúce denacifikačné snahy, ktoré mali od konca druhej svetovej vojny de facto technickú prestávku v rámci dohôd povojnového usporiadania.

Zdroj: geopolitics.co / InfoVojna


Zaujíma nás Váš názor:

Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady


 

Zaujímavosti