Slovenský premiér Robert Fico vo štvrtok prostredníctvom príspevku na sociálnej sieti Facebook skritizoval predsedu koaličnej SNS a podpredsedu parlamentu Andreja Danka za to, že sa do neho „z absolútnej nevedomosti naváža v zásadných zahranično-politických otázkach“.
Danko kritizoval, že predseda vlády podporil vyhlásenie zo summitu Európskej rady (ER) v Bruseli o Ukrajine. Podľa vlastných slov tomuto prístupu nerozumie.
„Nechápem, o čo A. Dankovi ide. (Maďarský premiér) V. Orbán dnes na Rade oficiálne oznámil, že nemôže podporiť závery k Ukrajine, lebo jeho vláda odmieta členstvo Ukrajiny v Európskej únii. Ostatných 26 krajín EÚ, včítane Slovenska, európsku perspektívu Ukrajiny podporuje, tak príslušné závery v tomto duchu schválili,“ napísal Fica a predsedu SNS a verejne opýtal „čo je na tomto šokojúce alebo neporozumiteľné alebo poškodzujúce národno-štátne záujmy Slovenska?“
Slovenský premiér doplnil, že od rána v Bruseli bojuje za záujmy SR, najmä v oblasti energetiky. „Je smutné, že doma ma koaličný partner namiesto podpory bezdôvodne haní,“ uviedol.
„Poprosil by som Andreja Danka, aby nepriateľov hľadal v opozícii a nie medzi ľuďmi, ktorí ho celý čas podporovali a podporujú,“ dodal ministerský predseda.
„Podľa raňajších slov Roberta Fica Slovensko opäť podporí Ukrajinu. Jediní proti budú Maďari. Rozumiete tomu, milí priatelia? Ja už veľmi nie,“ napísal Danko vo štvrtok 26. júna 2025 na sociálnej sieti v reakcii na premiérovo predchádzajúce vyjadrenie pred samitom Európskej rady, v ktorom Fico avizoval, že Slovensko podporí závery týkajúce sa Ukrajiny – na rozdiel od Maďarska. Šéf SNS týmto výrokom nepriamo naznačil, že Slovensko sa podľa neho nemalo postaviť do opačnej pozície ako Budapešť.
Neskôr predseda SNS reagoval aj na Ficovu kritiku jeho osoby. „Národ nechce Ukrajinu v EÚ, tým si môžete byť istý,“ uviedol Andrej Danko.
Lídri 26 členských štátov EÚ vo štvrtok vyjadrili podporu komplexnému, spravodlivému a trvalému mieru na Ukrajine, ktorý má vychádzať zo zásad Charty OSN a medzinárodného práva. Zároveň sa zhodli na potrebe zvýšiť tlak na Rusko prostredníctvom nových sankcií a na pokračovaní pomoci Kyjevu. Maďarsko ako jediná krajina závery Európskej rady odmietlo podporiť.
Premiér informoval o záveroch summitu EÚ
Slovenský premiér Robert Fico po skončení jednodňového summitu Európskej rady v Bruseli v noci na piatok zopakoval, že Slovensko nepodporí osemnásty balík sankcií proti Rusku, pokiaľ nebude mať od Európskej komisie (EK) garancie súvisiace s návrhom na zastavenie dovozu ruského plynu od januára 2028. Téma cien energií je podľa neho mimoriadne dôležitá aj pre ďalších lídrov členských krajín.
„Ak nebudeme poškodení týmto rozhodnutím, ak nám zagarantujú dostatočný objem plynu za dobrú cenu, ak nám zagarantujú tranzitné poplatky, ktoré platíme teraz, ak nám bude zagarantované, že v prípade prehry súdneho sporu s Gazpromom nám to niekto zaplatí, tak vtedy budeme spokojní,“ vyhlásil Fico, ktorý o únijnej iniciatíve REPowerEU a možných zárukách rokoval pred začiatkom summitu so šéfkou EK Ursulou von der Leyenovou.
Ocenil konštruktívny prístup Komisie v tejto otázke. Uviedol, že v rozhovore s viacerými lídrami krajín zistil, že téma ceny energií je mimoriadne dôležitá pre mnohých z nich. „Aj chápu náš problém, keď ho komentujem,“ zdôraznil.
Predseda vlády SR označil priebeh summitu za vecný a predvídateľný. „Nič špeciálne ma neprekvapilo alebo nestalo sa nič, s čím by sme nerátali.“
Slovensko chce podľa svojho premiéra od Európskej komisie záruky a uistenie v súvislosti so zastavením dodávok ruského plynu, bojí sa najmä dopadov na slovenské domácnosti a podniky a možného zvyšovania cien energií. „Keď to spočítame, zvýšenie ceny komodity, a k tomu dáme ešte vyššie tranzitné poplatky, tak sa môže stať, že cena vyletí pre domácnosti možno o 30 až 50 percent,“ povedal premiér.
Fico už niekoľkokrát v minulosti kritizoval plán Európskej komisie postupne zastaviť všetok dovoz ruského plynu do konca roka 2027. Ten je súčasťou projektu REPowerEU s cieľom odbúrať závislosť európskeho bloku od energií z Ruska.
Dôležitá téma podľa neho bola európska obrana a bezpečnosť. Diskusie sa podľa neho zamerali na stredajšie rozhodnutie krajín NATO o navýšení obranných výdavkov až na päť percent ich HDP do roku 2035, a tiež na spoluprácu v rámci celej Európy, medzi ktoré patria spoločné nákupy a spoločná výroba.
„Ja iba zopakujem stanovisko vlády SR, v roku 2026 sa nebudú zvyšovať zbrojné výdavky ani o cent, ani o cent, zostanú na tej istej úrovni, ako boli v roku 2025,“ uviedol Fico na palube vládneho špeciálu.
Ďalšou témou bola pokračujúca pomoc Ukrajine vo vojne s Ruskom. Záverečný text nebol prijatý všetkými 27 krajinami, ale iba 26, pretože maďarský premiér Viktor Orbán nesúhlasil so spoločnými závermi pre zmienku o európskej perspektíve pre Kyjev. „Pokiaľ ide o text o Ukrajine, tam je dôležité pre nás, že sme dostali prvýkrát do úvodných ustanovení odkaz na zakladajúce zmluvy EÚ, ktoré hovoria, že EÚ je mierový projekt, že sa má usilovať predovšetkým o mier,“ skonštatoval slovenský premiér.
Vážna diskusia podľa Fica bola o ďalšom rozširovaní bloku. Za najlepšie pripravené krajiny pre vstup do Únie označil Albánsko a Čiernu Horu. „Ale ja si myslím a chcem to povedať veľmi otvorene, že sa veľmi krivdí Srbsku. Srbsko je dobre pripravená krajina, ale stále sa hľadajú všelijaké politické príčiny, ako odďaľovať ďalšie a ďalšie kroky, ktoré by Srbsko mohlo urobiť smerom k Európskej únii,“ poznamenal Fico a prípadné členstvo Kosova označil za „fikciu“.
Lídri dvadsaťsedmičky rokovali tiež o obchodných vzťahoch s USA či Čínou. Fico informoval, že Komisia plánuje do 9. júla uzavrieť dohodu so Spojenými štátmi, no v prípade neúspechu sa tiež pripravuje odvetný balík. Diskusie prebiehali aj o kontrole dovozu čínskych tovarov, bližšie detaily však neprezradil.
Dlhá debata podľa slov premiéra bola o konkurencieschopnosti bloku. „Ja som zdôrazňoval, že pozor, pozor, pozor, hlavne sú to ceny energií, ktoré nás likvidujú. Predsa nie je možné, aby vo východnej časti Európskej únie boli najvyššie ceny v porovnaní s inými časťami, to nie je jednotný trh s energiami,“ dodal s tým, že ceny energií by podľa neho mali byť rovnaké.
Viac vo videu:
Brífing predsedu vlády SR Roberta Fica o záveroch Európskej rady:
Lídri 26 členských štátov EÚ sa pripojili k spoločnému vyhláseniu šéfa Európskej rady Antónia Costu o pokračovaní v podpore Ukrajiny. Maďarsko nesúhlasila ako jediná krajina
Lídri 26 členských krajín Európskej únie sa vo štvrtok na summite v Bruseli pripojili k spoločnému vyhláseniu predsedu Európskej rady (ER) Antónia Costu o pokračovaní v podpore Ukrajiny. So spoločnými jednomyseľnými závermi podľa informácií TASR nesúhlasilo len Maďarsko.
Zopakovala sa tak situácia z marcového zasadnutia, keď maďarský premiér Viktor Orbán rovnako odmietol spoločné závery o Ukrajine. Budapešť tiež nesúhlasí s prijatím Ukrajiny do EÚ, hoci podľa Európskej komisie vojnou zničená krajina splnila všetky podmienky na začatie prístupových rokovaní. To si však vyžaduje podporu všetkých členských štátov.
Prezidenti a premiéri 26 krajín opäť vyjadrili podporu komplexnému, spravodlivému a trvalému mieru na Ukrajine založenému na zásadách Charty OSN a medzinárodného práva. Uvítali tiež všetky snahy o dosiahnutie takéhoto mieru vrátane snáh pod vedením Spojených štátov. Zhodli sa taktiež na zvýšení tlaku na Rusko aj prostredníctvom nových sankcií.
Európska rada dôrazne odsúdila pokračujúce ruské útoky na civilné ciele. Ocenila ochotu Ukrajiny zastaviť boje a vyzvala Moskvu, aby preukázala politickú vôľu ukončiť agresiu. „EÚ je pripravená v prípade potreby zvýšiť tlak na dosiahnutie tohto cieľa, a to aj prostredníctvom nového prísneho balíka sankcií, ktorý by zahŕňal aj ďalšie opatrenia zamerané na príjmy Ruska z energetiky,“ píše sa v stanovisku.
Vyhlásenie tiež zdôrazňuje význam humanitárnej pomoci a opatrení na budovanie dôvery, najmä výmeny vojnových zajatcov, prepustenia civilistov a návratu všetkých unesených ukrajinských detí a iných civilistov, ktorí boli nezákonne deportovaní a prevezení do Ruska a Bieloruska.
Všetka vojenská podpora, ako aj bezpečnostné záruky pre Ukrajinu budú poskytované pri plnom rešpektovaní bezpečnostnej a obrannej politiky niektorých členských štátov a s prihliadnutím na bezpečnostné a obranné záujmy všetkých členských štátov, zhodli sa predstavitelia krajín.
Európska rada ďalej uvítala prijatie 17. balíka sankcií, ktoré sa zameriavajú najmä na energetický a finančný sektor Ruska, vrátane „tieňovej flotily“ ropných tankerov a ich prevádzkovateľov. Vyzýva tiež na prijatie ďalších opatrení proti ruskej tieňovej flotile, ktorú Rusko podľa nej využíva na obchádzanie sankcií.
Únia bude Ukrajine naďalej poskytovať pravidelnú a predvídateľnú finančnú podporu v dlhodobom horizonte a bude naďalej odhodlaná, aj v rámci cesty Ukrajiny k pristúpeniu do EÚ, podporovať jej opravu, obnovu a rekonštrukciu v koordinácii s medzinárodnými partnermi, prisľúbili najvyšší predstavitelia 26 krajín.
Lídri tiež potvrdili, že trvalý mier bude vyžadovať dôveryhodné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu. V závere vyhlásenie potvrdzuje podporu pre ukrajinskú cestu k členstvu v EÚ, pričom premiéri a prezidenti ocenili dosiahnutý pokrok v reformách a vyzvali Radu na podniknutie ďalších krokov v prístupovom procese.
Lídri EÚ sa dohodli na predĺžení protiruských sankcií
Lídri 27 členských krajín EÚ sa vo štvrtok neskoro večer na summite v Bruseli dohodli na predĺžení sankcií voči Rusku o ďalších šesť mesiacov. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.
Na základe tohto rozhodnutia zostanú už existujúce sankcie uvalené na Moskvu v súvislosti s jej vojenskou inváziou na Ukrajinu v platnosti najmenej do začiatku roka 2026.
Medzi sankcie patrí aj zmrazenie aktív ruskej centrálnej banky v hodnote viac než 200 miliárd eur.
Dohodou o predĺžení sankcií voči Rusku sa podľa agentúry AFP vyriešili obavy, že kvôli Maďarsku, ktoré je naklonené Kremľu, by tieto opatrenia mohli zaniknúť.
Novému balíku sankcií, v poradí osemnástemu, však odmietlo na štvrtkovom summite dať zelenú Slovensko, a to kvôli samostatnému sporu s Bruselom o plánoch zastaviť dovoz ruského plynu do konca roka 2027, píše AFP.
„Medzi lídrami EÚ neexistuje dohoda o najnovšom balíku sankcií – 18. v poradí. Slovensko stále nedáva zelenú. Diskusie medzi veľvyslancami EÚ sa pravdepodobne obnovia v najbližších dňoch,“ napísal na platforme X redaktor Rádia Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL) Rikard Jozwiak. Vo svojom príspevku nespomenul Maďarsko, hoci Budapešť predtým takisto pohrozila blokovaním sankcií.
Zdroj: bleskovky.sk (1), (2) / ta3.com / pravda.sk (1) , (2) / pluska.sk / InfoVojna
