Francúzsky prezident Emmanuel Macron potvrdil, že nevylučuje vyslanie vojakov na Ukrajinu. Táto otázka by podľa neho "legitímne" vznikla, ak by Rusko prerazilo frontovú líniu a Kyjev by požiadal o takúto pomoc. Uviedol to pre týždenník The Economist v rozhovore, ktorý bol zverejnený vo štvrtok, informovala agentúra AFP.
"Nič nevylučujem, pretože čelíme niekomu, kto nič nevylučuje," odpovedal Macron na otázku, či stojí za svojimi vyhláseniami, že by sa nemalo vylúčiť vyslanie západných vojsk na Ukrajinu. Vyvolal tým v Európe rozruch a dištancovali sa od nich viacerí európski predstavitelia.
AFP pripomenula, že podľa niektorých analytikov sa Rusko pravdepodobne chystá na Ukrajine spustiť novú veľkú ofenzívu.
Francúzsky prezident povedal, že "ak by sa Rusko rozhodlo zájsť ďalej, budeme si musieť všetci položiť otázku" o vyslaní vojsk na Ukrajinu. Nevylúčenie tohto kroku označil za "strategický budíček" pre svojich partnerov.
Rusko je podľa Macrona "regionálna destabilizujúcu mocnosť" a "hrozba pre bezpečnosť Európanov". "Mám jasný strategický cieľ: Rusko nemôže na Ukrajine vyhrať... Ak Rusko zvíťazí na Ukrajine, v Európe nebude bezpečie," vyhlásil.
"Kto môže predstierať, že sa tam Rusko zastaví? Aká bude bezpečnosť pre ostatné susedné krajiny, Moldavsko, Rumunsko, Poľsko, Litvu a ďalšie?" pýtal sa francúzsky prezident.
Ruská armáda prevzalo kontrolu nad ukrajinskou dedinou Berdyči
Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok oznámilo, že jeho jednotky prevzali kontrolu nad dedinou Berdyči na východe Ukrajiny, píše TASR podľa agentúr AFP a Reuters.
Ruská armáda zintenzívnila boj proti ukrajinským jednotkám pred očakávaným príchodom väčšiny amerických zbraní určených pre Ukrajinu.
Ukrajinské velenie pritom ešte cez víkend uviedlo, že jeho jednotky sa stiahli z dediny Berdyči ležiacej severozápadne od Moskvou ovládaného mesta Avdijivka.
Hlavný veliteľ ukrajinskej armády Olexandr Syrskyj objasnil, že rozkaz stiahnuť sa z Berdyči a dvoch ďalších dedín v okolí bol vydaný v snahe chrániť životy a zdravie ukrajinských vojakov. Danú oblasť označil za najkomplikovanejšiu časť frontu a pripustil, že Rusko tam dosiahlo "nejaké taktické úspechy".
Macron vidí hrozbu aj vnútri EÚ, prekážajú mu národovci
Macron v rozhovore pre týždenník The Economist varoval aj pred vzostupom národovcov v Európe. Označil ich za skrytých prívržencov vystúpenia svojich krajín z EÚ. Dodal, že títo takzvaní brexiteri berú európsky kontinent za "rukojemníka", pričom používajú rovnakú lživú rétoriku.
Voľby do Európskeho parlamentu sa budú konať od 6. do 9. júna.
Podľa prieskumov verejnej mienky by Macronom založenú centristickú stranu Obroda (RE) volilo v eurovoľbách 17 percent respondentov. Prieskumy volebných preferencií vo Francúzsku nateraz vedie krajne pravicové Národné združenie (RN) s 32 percentami, dopĺňa agentúra AFP.
Macron aj v súvislosti s tým vyzval Európanov, aby "sa zobudili". Poukázal na lživé tvrdenia národovcov, ktorí podľa neho najprv deklarujú, že chcú, aby ich krajina bola silná, ale nepriznajú, že ich cieľom je zničiť ju.
Ako príklad Macron uviedol spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ, ktorú RN nepodporuje, pričom jej politici farmárom tvrdia, že s RN vo vláde im bude lepšie. "Ale odkiaľ vezmú 9,5 miliardy eur?" pýtal sa Macron v rozhovore.
"Je to svojím spôsobom, ako keby sme povedali, že nie je problém, ak zveríme banku lupičom," vyhlásil Macron.
Doplnil, že predsedníčka talianskej vlády Giorgia Meloniová, ktorá vedie postfašistickú stranu Bratia Talianska (FdI), má na rozdiel od francúzskeho RN "európsky prístup". Macron pripomenul, že Meloniová výrazným spôsobom podporila pakt o azyle a migrácii.
Zdroj: bleskovky.sk (1), (2), (3) / InfoVojna
