Pri počúvaní ranného prehľadu správ sa človek nestačí diviť! Pri dvoch správach však mnohých obchádzajú mdloby.
Prvou je správa, že súčasný najlepší tenista Novak Djokovič bol zosadení z postu svetovej jednotky (https://sportweb.pravda.sk/tenis/clanok/660895-djokovic-zosadeny-z-tenisoveho-tronu-po-triumfe-v-indian-wells-patri-spanielovi/).
Ak by si niekto myslel, že dôvod je finálový zápas medzi 35 ročným Djokovičom a iba 19 ročným Carlosom Alcarazom, kde „starý nestíhal držať krok s mladým“, sa mýli.
Djokovič sa tenisového turnaja v USA ani nezúčastnil. Dôvod je jednoduchý: nie je zaočkovaný (https://sportweb.pravda.sk/tenis/clanok/660733-organizatori-u-vlady-nepochodili-djokovic-si-na-prestiznom-turnaji-definitivne-nezahra/)!
Na jednej strane pozorovateľovi vyletí obočie z toho, že na turnaj vrcholového športu, kde športovci musia podávať doslova nadľudské výkony a to sa so schátraným zdravím určite nedá, nepustia športovca, ktorý je zdravý. Niekto by si mohol aj pomyslieť, či to nie je na ochranu výkonu ostatných, ktorí takýto výkon podať nevedia.
Na druhej strane stojí polemika, či Djokoviča nevpustili do USA z dôvodu, že je živým dôkazom falošnosti a nesprávneho manažovania pandemickej krízy. Djokovič je živým a hlavne zdravým zhmotnením pomyselného zrkadla, ktoré svojou húževnatosťou a samotnou existenciou nastavuje svetovým elitám.
Svojou osobnosťou a brilantným tenisovým výkonom dokazuje omyl, ktorého sa svetové elity dopúšťali.
Ľudia boli zdesení zo správ o nebezpečnom víruse a báli sa o svoje životy Niektorí nechutným spôsobom zneužili strach ľudí na pretláčanie protiústavných opatrení Ak by dnes dovolili Djokovičovi v USA vystúpiť na tenisovom turnaji, mnohí by začali uvažovať, na čo, prečo a v koho prospech boli pandemické manévre po celom svete.
Dnes nikto nemôže tvrdiť, že Djokovič by Alcaraza porazil. Problém je ale v tom, že Djoko, ako ho familiárne volajú, nedostal ani len šancu. Mladému športovcovi k zisku titulu gratulujem. Hodnota Alcarazovho úspechu, kde je svetová špička v osobe Djokoviča umelo vyradená z turnaja, je na posúdení iných.
Druhá neuveriteľná správa viažuca sa na dnešné dvadsiate výročie napadnutia Iraku je ospravedlnenie Martina M. Šimečku. No, ospravedlnenie ako ospravedlnenie, všakáno. Vraj „sa pred dvadsiatimi rokmi dopustil chyby“ (https://dennikn.sk/3290149/chyba-ktorej-som-sa-dopustil-pred-20-rokmi/).
Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka je „chyba“ nielen „niečo nesprávne, omyl“, prípadne „porušenie niečoho, kaz, nedostatok“, ale aj „záporná vlastnosť povahy človeka“ a „úchylka od normálneho stavu“.
Po prečítaní si textu, ktorý pán Martin M. Šimečka zverejnil, čitateľ nenadobúda pocit, že sa úprimne ospravedlňuje. Glorifikácia krokov USA, bagatelizovanie mŕtvych Iračanov a rozvrátená krajina po vojenskom dobrodružstve vyznieva ako pingvinovanie. Ako pokrčenie ramien s dovetkom: „no a čo?!“.
Vo svojom blogu však tvrdí, že sa poučil:
„Vyčítam si, že som vtedy podľahol zdanlivo jasnému morálnemu imperatívu, ktorý velil schvaľovať každý pokus o odstránenie tyranie. Mal som si klásť otázku, či je správne, že demokracia útočí ako prvá, bez ohľadu na morálne dôvody.
Môj vtedajší omyl ma naučil opatrnosti voči vlastnému rýchlemu úsudku, akokoľvek morálne opodstatnenému. Keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu, hľadal som slabiny svojho presvedčenia, že demokratický Západ má Ukrajine vojensky pomáhať.“
Ďalšou vetou však pán Šimečka vyvracia vyššie citované svoje slová:
„Lenže málokedy bolo také jednoduché rozoznať zlo a právo na obranu proti nemu ako dnes.“
Poučiť sa z vlastných chýb znamená dozrieť. Znamená viac pokory a uvedomenia si svojej pozície smerom k publiku, obzvlášť, ak ide o verejne činnú a známu osobu s dosahom na veľké množstvo osôb. Sklamanie z výsledku, ku ktorému sa pán Šimečka vo svojom „ospravedlnení“ dopracoval, má ešte jednu pachuť a čitateľ si kladie nepríjemnú otázku.
Naozaj sa každý novinár a verejne činná osoba poučili z jednostranného podporovania krokov USA v Iraku, keď nekriticky a doslova bohorovne podporovali a zdá sa z príkladu Djokoviča dodnes podporujú jednostranné informácie? Ani pred dvadsiatimi rokmi svet nebol v otázke útoku na Irak jednotný. Nebol ani počas COVID hystérie a nie je ani dnes.
Ale ako sa možno z určite úprimného ospravedlnenia pána Šimečku dočítať, „je jednoduché rozoznať zlo“.
Tí, ktorí pravdu nevlastnia, sa môžu iba pýtať:
Naozaj je to tak, pán Šimečka?
Autor: Judita Laššáková
Zdroj: InfoVojna
