Bruselský záväzok kúpiť v rámci novej obchodnej dohody medzi USA a EÚ americké energetické zdroje v hodnote 750 miliárd dolárov spochybňujú odborníci, ktorí tvrdia, že toto tvrdenie je založené na nereálnych číslach a nemožno ho splniť. V nedeľu prezident Donald Trump a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová oznámili dohodu, ktorá vyžaduje, aby spoločnosti z EÚ v nasledujúcich troch rokoch nakúpili americkú ropu, zemný plyn a jadrové technológie v hodnote 250 miliárd dolárov. Analytici sa pýtajú, ako budú spoločnosti vlastnené akcionármi na kontinente, ktorý sa zároveň snaží o dekarbonizáciu svojej ekonomiky, schopné tento záväzok splniť.
„Aj keby Európa chcela dovážať viac, nevidím mechanizmus, ktorým by EÚ mohla prinútiť spoločnosti nakupovať viac energie z USA,“ povedal Matt Smith, analytik energetickej poradenskej spoločnosti Kpler. Poznamenal tiež, že tieto čísla sa zdajú byť nedosiahnuteľné: „Spoločnosti majú voči svojim akcionárom zodpovednosť nakupovať najlacnejšie suroviny.“ Nedeľné oznámenie postavilo energiu do centra obchodnej dohody, ktorú Trump označuje za jednu z najvýznamnejších v histórii a ktorá zabraňuje colnej vojne medzi dvoma najväčšími ekonomikami sveta. Trump povedal, že sa začína éra americkej „energetickej dominancie“, založená na „oslobodení“ produkcie fosílnych palív. Ťažba v bohatom sektore bridlicovej ropy a plynu v krajine sa však od jeho návratu do Bieleho domu spomalila. Americké energetické akcie v pondelok prudko vzrástli po správach o dohode s EÚ, ktorá by mohla posilniť vývozcov skvapalneného zemného plynu a ropy, ktorí už profitovali z úsilia Európy znížiť dovoz energie z Ruska. Nadšenie však rýchlo opadlo, keď si ľudia uvedomili realitu Trumpovho plánu, ktorý okrem konečnej sumy ponúkal len málo detailov. EÚ v minulom roku doviezla energie v hodnote viac ako 435,7 miliardy dolárov, ale dodávky fosílnych palív z USA do bloku dosiahli len 75 miliárd dolárov. Brusel stále plánuje do roku 2028 úplne ukončiť nákupy ruského plynu vrátane LNG, čím sa vytvorí ďalšia medzera na trhu pre amerických exportérov.
Analytici však tvrdia, že cieľ 250 miliárd dolárov bude nemožné dosiahnuť, ak Európa a Trump budú pokračovať v snahe o lacné a spoľahlivé dodávky energie. „To by si vyžadovalo, aby Európa dovážala oveľa viac plynu a ropy z USA na úkor iných dodávateľov, za predpokladu, že ceny ropy a plynu zostanú vysoké alebo dokonca porastú, aby dosiahla cieľ 250 miliárd dolárov,“ povedala Anne-Sophie Corbeau, energetická analytička z Centra pre globálnu energetickú politiku Kolumbijskej univerzity. „Chceme znížiť náklady na energie a prezident Trump chce znížiť ceny ropy – takže táto dohoda nedáva zmysel.“
Americkí producenti privítali dohodu s nadšením a tvrdili, že by pomohla európskym dovozcom energie zabezpečiť viac zmlúv so zdrojmi zo Spojených štátov. Americký ropný inštitút, vplyvná washingtonská lobistická skupina veľkých ropných spoločností, uviedla, že dohoda by „upevnila úlohu Ameriky“ ako kľúčového dodávateľa do Európy. Predstavitelia pre LNG uviedli, že by mohla pomôcť developerom zabezpečiť viac finančných prostriedkov na výstavbu nových závodov na skvapalňovanie v Mexickom zálive, srdci prosperujúceho amerického plynárenského priemyslu. „Je to katalyzátor, ktorý určite pomáha zabezpečiť dlhodobé dodávateľské zmluvy,“ povedal Ben Dell, predseda Commonwealth LNG, s odkazom na dlhodobé nákupné zmluvy. Jeho spoločnosť stavia nový závod na skvapalňovanie v Louisiane.
Len niekoľko hodín po tom, čo Trump a von der Leyen oznámili obchodnú dohodu, spoločnosť Venture Global, americký vývozca LNG s viacerými zmluvami v Európe, oznámila, že pokračuje v projekte v hodnote 15 miliárd dolárov na výrobu 28 miliónov ton LNG ročne, čo zodpovedá takmer polovici súčasného dopytu po plyne v Nemecku. „Vítame obchodnú dohodu prezidenta Trumpa,“ povedal generálny riaditeľ spoločnosti Venture Global Mike Sable, hoci uznal, že financovanie projektu bolo dohodnuté už skôr. Venture Global „rýchlo dodá… hojné dodávky LNG“. Akcie spoločnosti Venture Global v pondelok ráno vyskočili o takmer 8 %, zatiaľ čo konkurenční producenti LNG Cheniere Energy a NextDecade vzrástli o takmer 5 %.
Akcie spoločnosti Venture Global uzavreli so 4 % nárastom, zatiaľ čo Cheniere a Next Decade vzrástli približne o 1 %. Energetický sektor S&P 500, ktorý zahŕňa ropné a plynárenské spoločnosti, ktoré by mohli poskytnúť dodatočné palivo pre nový exportný boom, vzrástol o niečo viac ako 1 %. Odborníci poznamenali, že Trump má v histórii veľké vyhlásenia, ktoré sa nenaplnili. Napríklad v roku 2020, počas svojho prvého funkčného obdobia, chcel uzavrieť dohodu s Čínou. Peking mal kúpiť americký export v hodnote 200 miliárd dolárov, ale to sa nikdy nestalo. „Prvá fáza obchodu s Čínou, ktorá bola plánovaná na prvý rok, vytvára negatívny precedens pre energetický záväzok EÚ vo výške 750 miliárd dolárov,“ povedal Kevin Book, výkonný riaditeľ washingtonskej konzultačnej spoločnosti ClearView Energy Partners. Bill Farren-Price, vedúci výskumu plynu v Oxfordskom inštitúte pre energetické štúdie, sa domnieva, že EÚ bude mať problém päťnásobne zvýšiť náklady na dovoz energie z USA a zároveň sa presunúť na obnoviteľné zdroje. „Dopyt po plyne v Európe je nízky a ceny energií klesajú. Okrem toho zmluvy o dovoze energie uzatvárajú súkromné spoločnosti, nie štáty,“ povedal. „Či sa vám to páči alebo nie, v Európe víťazia veterné turbíny.“
(Pripravené na základe materiálov z The Financial Times)
Politico: Záväzok EÚ je z ríše fantázie
Doviezť z USA ropu a plyn za 750 miliárd dolárov nie je pre EÚ realistické, píše portál Politico. Znamenalo by to, že americké firmy by presmerovali všetky svoje toky do Európy a Európania by kupovali z USA trojnásobne viac než dosiaľ.
Údaj 750 miliárd prezentoval americký prezident Donald Trump po tom, čo ohlásil dohodu na clách s EÚ. Z jeho slov vyplývalo, že by malo ísť o súčet za najbližšie tri roky, teda do konca jeho volebného obdobia.
„Tieto čísla sú úplne nereálne,“ reagovala podľa Politico expertka z firmy Kpler Laura Page.
Celá EÚ vlani podľa nej doviezla energie za 375 miliárd eur, z čoho 76 miliárd pripadalo na Spojené štáty. Navyše Európska komisia má len obmedzené možnosti, ako takýto sľub splniť. Nákupy majú v rukách zväčša súkromné firmy.
Dohoda o 15-percentných clách na tovar dovážaný do USA ako celok je podľa webu výhodná hlavne pre Spojené štáty, hoci viaceré podrobnosti zostávajú nejasné.
Ďalšie dôsledky podľa Politico:
• Pri európskych automobilkách budú porazenými skôr zamestnanci než samotné firmy, pretože tie budú v Európe prepúšťať a snažiť sa vyrábať v USA.
• Holandská firma ASML by mohla ťažiť z nulových ciel na čipy.
• Nákup zbraní z USA napriek Trumpovým slovám podľa viacerých predstaviteľov EÚ nie je súčasťou dohody. Americké firmy však môžu profitovať z toho, že Európania sa budú snažiť u nich objednávať viac.
• Oceliarne síce čelia 50-percentným clám, no môžu pokračovať rozhovory o vytvorení spoločných bariér pre európsky aj americký trh. Potom by porazenými boli Číňania.
Zdroj: financnenoviny.com / e.dennikn.sk
