Parlament sa rozhodol predĺžiť právomoc Národného bezpečnostného úradu blokovať škodlivé weby. Tie mohli mať stopku len do 30. júna, no podľa novely zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorú poslanci schválili v stredu, sa lehota predĺži do 30. septembra. Aktuálne medzi blokované stránky patria Hlavné správy, Armádny magazín, Hlavný denník a InfoVojna.
Za jej prijatie dnes hlasovalo 73 poslancov zo 126 prítomných. Proti cenzúre hlasovalo 32 poslancov a 20 členov zákonodarného zboru sa hlasovania zdržalo.
Ako hlasovali jednotliví poslanci si môžete pozrieť TU.
Parlament inštitút blokovania spustil po ruskej invázii na Ukrajinu, kedy sa niektoré vlastenecké weby odmietli podieľať na protiruskej propagande a šírení dezinformácií spôsobom, ako to robia korporátne médiá a štátna propaganda.
„V dôsledku pokračujúceho konfliktu je potrebné časové obdobie, počas ktorého je Národný bezpečnostný úrad oprávnený využívať svoju právomoc, predĺžiť,“ objasnili návrh predkladatelia novely. Z ich vyjadrenia môžeme predpokladať, že túto lehotu bude parlament predlžovať dovtedy, kým Rusko neupustí od agresie voči nášmu východnému susedovi.
Za škodlivý obsah sa považuje programový prostriedok alebo údaj, ktorý zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident. Zákon tiež hovorí, že škodlivou aktivitou sa rozumie akákoľvek činnosť, ktorá zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident, podvodnú činnosť, odcudzenie osobných údajov alebo citlivých údajov, závažné dezinformácie a iné formy hybridných hrozieb.
Novela má byť účinná od 30. júna.
Boris Kollár obhajoval cenzúru a porušovanie slobody prejavu
Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) po schválení zákona novinárom povedal, že ide o zásah do regulácie, ale treba si uvedomiť, že situácia v súvislosti s vojnou na Ukrajine je vyhrotená.
Preto bolo potrebné predĺžiť obdobie, aby sa mohli v prípade potreby blokovať weby so škodlivým obsahom. Ide podľa neho o dočasné riešenie. Chce, aby NBÚ pripravil návrh zákona, ktorý by túto problematiku riešil komplexne. Niektorí poslanci Sme rodina s tým mali problém, preto mali podľa Kollára pri hlasovaní mali voľnú ruku.
Táto právna úprava podľa poslanca zo Za ľudí Juraja Šeligu súvisí s bezpečnosťou štátu „Vojna na Ukrajine nie je len vojna, ktorá sa vedie zbraňami na bojovom poli, ale súvisí s tým aj masívna dezinformačná kampaň a rovnako operácie iných štátov, ktoré sa snažia destabilizovať zriadenie aj u nás,“ uviedol. NBÚ podľa neho postupuje v zmysle daných oprávnení. Šeliga dodal, že NBÚ spolu s vicepremiérom pre legislatívu Štefanom Holým už pripravujú legislatívu v tejto oblasti.
Slovenské blokovanie webov je podľa experta horšie ako ruské, pred ústavným súdom zrejme neobstojí
Kontroverzná legislatíva umožňujúca Národnému bezpečnostnému úradu blokovanie webov podľa právneho experta Martina Husovca nespĺňa ústavné požiadavky a je horšia, ako bola obdobná ruská legislatíva pred inváziou na Ukrajinu.
Husovec učiaci na Právnickej fakulte London School of Economics and Political Science slovenskú legislatívu bližšie rozoberá v tomto článku.
Vládna koalícia v spolupráci s prezidentkou v skrátenom legislatívnom konaní prijala legislatívu umožňujúcu blokovanie webov hneď druhý deň po invázii Ruska na Ukrajinu, 25. februára. Legislatíva má, ako sme v minulosti upozorňovali, ale viacero principiálnych problémov.
Legislatíva umožňuje NBÚ blokovať škodlivý obsah a škodlivé aktivity, pričom medzi škodlivými aktivitami sú aj závažné dezinformácie a iné formy hybridných hrozieb. Tieto typy aktivít samozrejme nie sú kybernetickými bezpečnostnými incidentami a nemajú nič s kybernetickou bezpečnosťou, ich blokovanie je ale napriek tomu riešené zákonom o kybernetickej bezpečnosti a jeho metódami a NBÚ aplikuje aj na takéto blokovanie ďalšie ustanovenia tohto zákona.
Postup nie je transparentný, nedáva možnosť webom odstrániť obsah, kvôli ktorému sú blokované, a dokonca weby o blokovaní ani nie sú štátom informované. O blokovaní nerozhoduje súd ale NBÚ, weby môžu len následne blokovanie napadnúť na súde.
Navyše hoci legislatíva vyžaduje blokovanie podľa pravidiel vydaných záväzne právnym predpisom, NBÚ zablokoval štyri weby ešte pred existenciou takýchto pravidiel.
Podľa analýzy Martina Husovca je legislatíva problematická aj z právneho hľadiska. "Súčasný zákonný rámec nespĺňa základné požiadavky judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, a preto len ťažko môže podľa môjho názoru obstáť pred Ústavným súdom," zhodnotil celkovo legislatívu Husovec pre DSL.sk.
Legislatíve vytýka viacero konkrétnych závažných problémov a jej kvalitu porovnáva s obdobnou ruskou legislatívou. "ESĽP Rusko vždy za tieto prešľapy cepoval. Žiaľ, musím vás šokovať. Slovenský zákon je na papieri nastavený ešte horšie ako ten ruský pred vojnou (len zamestnanci štátu sú brzda, aby nebol rovnako zneužitý)," uvádza Husovec v kontexte problémov ruského zákona na blokovanie a jeho posudzovania Európskym súdom pre ľudské práva.
V slovenskej legislatíve pojem závažná dezinformácia nie je jasne definovaný a podľa experta sa vzhľadom na extrémnosť tohto prostriedku treba sústrediť na kvalifikovanie dosahu a úmyslu v rámci systematickej činnosti.
"Zakotviť sa však musí aj presný proces na preukázanie, že tieto kritériá sú splnené. Stránkam musí štát dať šancu, aby sa bránili alebo prípadne odstránili problematický obsah," uvádza. Rozhodnutie má robiť súd a jeho prieskum by mal byť reálny.
Zákon by mal aj podchytiť, aké technologické spôsoby blokovania sa môžu používať. Napríklad v prípade prvého blokovaného webu NBÚ prikázal blokovanie aj webhostingovej spoločnosti, čím bol web zablokovaný aj pre návštevníkov zo zahraničia a nielen zo Slovenska. Zároveň kontroverzne zakázal webhostingovej firme umožniť prevádzkovateľovi webu prístup k jeho dátam týkajúcim sa webu vrátane záloh.
Všetko musí byť podľa Ústavy SR a judikatúry Ústavného súdu SR v zákone prijatom parlamentom a nie vo vyhláške, ktorú štátny orgán môže ľahko zmeniť, upozorňuje Husovec.
NBÚ podľa zákona doteraz zablokoval štyri weby zatiaľ do konca júna. Koaliční poslanci už predložili návrh legislatívu, ktorá bola schválená ako dočasná, predĺžiť v nezmenenej podobe o ďalšie tri mesiace.
Denacifikácia banderovského režimu v Kyjeve ako cieľ špeciálnej vojenskej operácie
Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára 2022 po tom, ako režim v Kyjeve neplnil podmienky minských dohôd, ktoré boli prvýkrát podpísané v roku 2014, a Moskva nakoniec uznala nezávislosť separatistických republík DĽR a LĽR na Donbase. Cieľom protokolov sprostredkovaných Nemeckom a Francúzskom bolo poskytnúť separatistickým regiónom osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu.
Od štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014, ktorý zosnovali americká CIA a britská MI6 odštartovala u našich východných susedov osem rokov trvajúca občianska vojna, ktorú podnietil prozápadný režim v Kyjeve proti občanom žijúcim na území Donbasu. Do konfliktu sa zapojili Kyjevom podporované neonacistické frakcie, ako napríklad prápor Azov a Pravý sektor, čo viedlo k približne 14 000 obetiam na životoch, pričom tento konflikt sa Moskva snažila vyriešiť diplomatickou cestou prostredníctvom Minských dohôd, ktoré by priniesli riešenie federalizácie, v rámci ktorej by DĽR a LĽR získali určitú autonómiu. Kyjev však svoju časť dohôd nerealizoval.
Pokračujúce útoky na etnických Rusov v Donbase, ako aj odhalené plány, že Zelenského režim sa chystá vojensky zakročiť na východe Ukrajiny a predovšetkým obavy Ruskej federácie, že Ukrajina sa nakoniec stane členom NATO a na svojom území bude hostiť príslušníkov cudzích armád a zbrane určené na útok na Rusko, nakoniec prinútili Moskvu začať vojenskú intervenciu na svojho západného suseda s cieľom demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu. Za zmienku v tejto súvislosti stojí aj skutočnosť a dôkazy o existencii nebezpečných biologických laboratórií na Ukrajine, ktoré sa podieľali na vývoji biologických zbraní financovaných americkým Pentagónom.
Rusko na pozadí konfliktu v rámci prebiehajúcich mierových rokovaní požaduje uznanie nezávislosti Krymu, zaručenie práv Donecka a Luhanska, potlačenie neonacistických hnutí a zachovanie vojenskej neutrality Ukrajiny. To však súčasný nacistický banderovský režim v Kyjeve odmieta a za podpory západných pohrobkov vyznávajúcich fašistickú a nacistickú ideológiu aj 77. rokov po víťazstve sovietskej armády nad nacistickým Nemeckom sa v snahe povojnového revanšizmu pomstí Rusku za jeho pokračujúce denacifikačné snahy, ktoré mali od konca druhej svetovej vojny de facto technickú prestávku v rámci dohôd povojnového usporiadania.
Zdroj: InfoVojna / veci-verejne.sk / refresher.sk
