Zbavíme sa čerpačiek s naftou? Ide o otázku, ktorá prirodzene vyvstane v kontexte ambiciózneho prechodu na „elektro“. Zbavíme sa čerpačiek s naftou a nahradíme ich nabíjačkami? Je všeobecne známym faktom, že dostupnosť infraštruktúry zosobňuje dôležitú časť cesty smerom k celospoločenskej akceptácii elektromobily. Nie každý nabíja svoje auto len doma, a to z rôznych príčin. Domáce nabíjanie vás nezachráni ani na dovolenke v Chorvátsku či Taliansku.
Automobilový expert, profesor Michael Bargende sa bližšie pozrel na tému porovnania infraštruktúry pre klasické spaľováky verzus elektrické nabíjačky. Podľa neho totiž vo všeobecnosti podceňujeme úsilie a konkrétne potreby vyplývajúce z toho, ak má v budúcnosti elektromobilita hrať naozaj takú kľúčovú rolu, ako si predstavuje Brusel.
Bargende počítal s tým, že kapacita čerpadla na klasickej benzínke je 35 litrov paliva za minútu. V prípade elektromobilu to zodpovedá výkonu 18 megawattov. Keďže je však účinnosť elektromobilov trikrát vyššia ako u spaľovacích motorov, rovnaký efekt sa dosiahne vďaka šiestim megawattom nabíjacieho výkonu. Pri uvažovanom nabíjacom výkone 120 kW prišiel Bargende k zaujímavým číslam.
Na nahradenie jedného tankovacieho stojana by bolo potrebných 50 nabíjacích bodov pre elektromobily. Pre typickú diaľničnú čerpaciu stanicu - povedzme s dvanástimi tankovacími stojanmi – by tak teoreticky bolo potrebné postaviť a sprevádzkovať 600 nabíjačiek. Takéto vysoké čísla vychádzajú z predpokladu, že čerpačka je nepretržite vyťažená na 100 percent. To sa samozrejme nedeje non-stop, no na druhej strane obdobné scenáre pravidelne nastávajú napríklad na diaľniciach vedúcich k obľúbeným dovolenkovým destináciám.
Ak by sme vzali do úvahy nižšie (a realistickejšie) čísla, napríklad 25-percentné vyťaženie stojanu s konvenčnými palivami, stále by bolo potrebné vybudovať 10 miest na nabíjanie elektrických áut, aby sme sa ich priepustnosťou vyrovnali benzínu či dieselu ako alternatíve. Ak by mala takáto diaľničná čerpačka okolo 10-12 stojanov na tankovanie, nahradiť by sme ich dokázali vtedy, keď budeme mať k dispozícii viac ako 100 nabíjacích bodov.
Ešte väčšou výzvou je kamiónová doprava, ktorú chce Brusel taktiež čo najrýchlejšie elektrifikovať. Nabíjacie stanice s výkonom či už 100, 150 alebo 250 kilowattov v tomto prípade stačiť nebudú. Potrebné sú „megawattové nabíjačky“.
Na ťahu sú do veľkej miery dodávatelia energií a prevádzkovatelia elektrických sietí. „30-megawattová stanica je to isté ako mesto s 30-tisíc obyvateľmi, ktoré zrazu ‚spadne z neba‘ do siete a musí byť zapojené a zásobované. Ak budeme musieť vybudovať 30-megawattové prípojky každých 60 kilometrov pozdĺž diaľnice, potom je to rovnaké, ako keby sa pozdĺž všetkých diaľnic v Nemecku odrazu postavilo zhruba 400 malých miest s 30-tisíc obyvateľmi,“ hovorí šéf energetickej firmy E.ON Leonard Birnbaum.
Jedno je isté: Ak sa má sen EÚ o elektrifikácii dopravy stať skutočnosťou, nároky budú – v porovnaní so súčasnou infraštruktúrou čerpačiek pre spaľovacie motory – nepochybne väčšie. Plán Bruselu si bude vyžadovať mnohonásobne viac priestoru čo sa týka pozemkov, vynaloženého úsilia, surovín a materiálov.
Zdroj: focus.de / topspeed.sk
