Pandemická politika premiéra Igora Matoviča zlyhala na plnej čiare. Pokiaľ ešte niekto o tom pochyboval, pondelňajšie udalosti sú toho najlepším príkladom. Zhoršujúca sa epidemiologická situácia, tragikomické otváranie škôl, otvorený konflikt s prezidentkou, ale aj zúfalý výkrik majiteľov reštaurácií a fitness centier sú iba vrcholom povestného ľadovca.

Odpoveď slovenského premiéra nebola prekvapivá. Jeho argumentáciu by sa dalo zhrnúť do dvoch myšlienok: „sloboda bez zodpovednosti vedie k anarchii“ a „lebo Fico“. Zatiaľ čo argument číslo dva je už dlhé roky zaužívaným termínom slovenskej politiky, tak nad prvou myšlienkou je sa nutné na chvíľu pozastaviť.

Myšlienka predsedu vlády o tom, že sloboda bez zodpovednosti vedie k anarchii znie na prvý pohľad rozumne, priam štátnicky. Netreba zabúdať na alarmujúce správy vedcov o zhoršujúcej sa situácii a na význam individuálnej zodpovednosti každého občana v boji proti pandémii.

Problém však nastáva vtedy, keď si uvedomíme, že slová o zodpovednosti a anarchií vyšli z úst človeka, ktorý so zodpovednosťou nemá nič spoločné. Notorické zhadzovanie viny za svoje zlyhania na iných sa stalo obchodnou značkou vlády Igora Matoviča.

Posledný výkrik slovenského gastra

Slovensko počas prvej vlny pandémie si vo svete získalo povesť krajiny zodpovedných občanov. Napriek chaotickej komunikácii vlády a smiešne malej pomoci pre mnohé podniky, Slováci disciplinovane dodržiavali všetky vládne opatrenia.

Jedným z hlavných nástrojov v boji proti epidémii je aj zníženie sociálnej mobility, na čo doplatilo mnoho odvetví. Jedným z najviac zasiahnutých sektorov bola bez pochýb gastronómia. Napriek tomu, že mnohé prevádzky majú otvorené terasy alebo sa venujú donáškam jedla, všetci sa zhodujú, že ide len o zlomok pôvodných ziskov.

Pandemická politika premiéra Igora Matoviča zlyhala na plnej čiare. Pokiaľ ešte niekto o tom pochyboval, pondelňajšie udalosti sú toho najlepším príkladom. Zhoršujúca sa epidemiologická situácia, tragikomické otváranie škôl, otvorený konflikt s prezidentkou, ale aj zúfalý výkrik majiteľov reštaurácií a fitness centier sú iba vrcholom povestného ľadovca.

Odpoveď slovenského premiéra nebola prekvapivá. Jeho argumentáciu by sa dalo zhrnúť do dvoch myšlienok: „sloboda bez zodpovednosti vedie k anarchii“ a „lebo Fico“. Zatiaľ čo argument číslo dva je už dlhé roky zaužívaným termínom slovenskej politiky, tak nad prvou myšlienkou je sa nutné na chvíľu pozastaviť.

Myšlienka predsedu vlády o tom, že sloboda bez zodpovednosti vedie k anarchii znie na prvý pohľad rozumne, priam štátnicky. Netreba zabúdať na alarmujúce správy vedcov o zhoršujúcej sa situácii a na význam individuálnej zodpovednosti každého občana v boji proti pandémii.

Problém však nastáva vtedy, keď si uvedomíme, že slová o zodpovednosti a anarchií vyšli z úst človeka, ktorý so zodpovednosťou nemá nič spoločné. Notorické zhadzovanie viny za svoje zlyhania na iných sa stalo obchodnou značkou vlády Igora Matoviča.

Posledný výkrik slovenského gastra

Slovensko počas prvej vlny pandémie si vo svete získalo povesť krajiny zodpovedných občanov. Napriek chaotickej komunikácii vlády a smiešne malej pomoci pre mnohé podniky, Slováci disciplinovane dodržiavali všetky vládne opatrenia.

Jedným z hlavných nástrojov v boji proti epidémii je aj zníženie sociálnej mobility, na čo doplatilo mnoho odvetví. Jedným z najviac zasiahnutých sektorov bola bez pochýb gastronómia. Napriek tomu, že mnohé prevádzky majú otvorené terasy alebo sa venujú donáškam jedla, všetci sa zhodujú, že ide len o zlomok pôvodných ziskov.

Morálne apely majú zvyk fungovať, len keď vyjdú z úst nejakej autority

Práve preto slová šéfa iniciatívy Bojujeme za naše gastro znejú presvedčivo. Ťažko je spochybňovať fakt, že mnohé prevádzky už nemajú žiadne finančné rezervy a sú nútené prepúšťať alebo rovno zatvárať.

Frustrácia majiteľov gastroprevádzok je plne pochopiteľná pri pohľade na otvorené nákupné centrá alebo kostoly.

Protestné otvorenie prevádzok je však riskantnou hrou. Spochybňovanie vládnych opatrení v krízovom okamihu pandémie je nebezpečným manévrom. Na druhú stranu je potrebné priznať, že gastrobiznis nemá na výber. Pre mnohých je utorkový protest povestným „buď – alebo“.

Zodpovednosť pre nezodpovedného

Slová premiéra Igora Matoviča o reštauráciách, ktoré idú „zavádzať anarchiu“ sú len zúfalým pokusom o zdôvodnenie svojich vlastných krokov a učebnicovým príkladom pokrytectva. Morálne apely majú zvyk fungovať, len keď vyjdú z úst nejakej autority.

Udalosti posledných dní, týždňov a mesiacov výrazne svedčia o tom, že predseda vlády je tým posledným, koho prioritou je zodpovedné vládnutie. Či už to boli jesenné svadobné kotrmelce, „testovacia atómovka“, hranie sa s osudom školopovinných detí alebo chaotická situácia pendlerov, Igor Matovič si za každým svojím zlyhaním našiel nejakého vinníka.

Niet sa čomu čudovať, keď mnohí sú z vládneho prístupu unavení a koketujú s myšlienkou vypovedania poslušnosti. Existuje pritom reálna hrozba, že proti opatreniam bude čoskoro protestovať nielen skupina konšpirátorov, ale aj slušní ľudia, ktorí jednoducho nebudú mať na výber.

Blížime sa k ľadovcu

Slovensko sa dostalo do nelichotivého bodu, kedy súrne potrebuje vymeniť kapitána parníka „HMS Pandémia“. Loď sa nachádza nebezpečne blízko pandemického ľadovca, zatiaľ čo posádka a pasažieri sa začínajú búriť, kapitán tvrdohlavo pokračuje vo svojom kurze a nezaujímajú ho názory nespokojných odborníkov a vystrašených pasažierov.

Nová tvár boja proti pandémii by paradoxne mohla pomôcť aj samotnému Igorovi Matovičovi. Prítomnosť človeka, ktorý by prinavrátil dôveru občanov v počínania vlády by nielen pomohol premiérovmu imidžu, ale by mu umožnil aj realizáciu jeho pôvodnej misie – boja s korupciou a implementáciu reforiem.

Autor: Hubert Kowal

Zdroj: trend.sk