Generál Milan Lučanský bol úplne odrezaný od rodiny. List s obrázkom od dcéry ani balík s vecami mu podľa manželky vôbec nedali a nedozvedel sa tak, ako na neho myslia.

„Náš Milan sa ocitol v úplnej izolácii. Žiadna prezumpcia neviny neexistuje. Dostal sa do horších podmienok, ako keď by bol odsúdený. Po jeho vzatí do väzby som mu napísala list. Naša dcéra mu nakreslila obrázok. Do balíka sme pribalili televízor a hodinky. Za tri týždne nič nedostal. NIČ! Nemal žiadne správy o tom, ako na neho myslíme, ako ho podporujeme. Dúfam, že list aj kresba sa nám vrátia čím skôr. Aby sme mu ich konečne dali… do truhly…“ napísala Martina Lučanská na sociálnej sieti.

Stovky sviečok pre Lučanského

Ľudia počas víkendu vzdali hold generálovi Milanovi Lučanskému zapaľovaním sviečok pri policajných staniciach. Najviac ich bolo pri budove Policajného prezídia v Bratislave na Račianskej ulici, kde bola symbolicky prevesená aj čierna zástava, ktorú tam doniesol niekto z ľudí.

Minister vnútra Roman Mikulec čiernu zástavu odmietol vyvesiť.

Počas nedele sviečok výrazne pribudlo.

Pieta za Milana Lučanského – policajné prezídium v Bratislave:

Na miesto piety prúdili desiatky ľudí. Metskí policajti ich upozorňovali, aby sa nezhromažďovali v skupinách, ale nebránili prítomným zapaľovať sviečky a chvíľu postáť a uctiť si pamiatku generála Lučanského. Na miesto prišli pre telefonáty, že je tam veľa ľudí.

Posledná rozlúčka so zosnulým Milanom Lučanským má byť v piatok v Štrbe.

Martina Lučanská sa poďakovala za prejavy úcty zo strany ľudí, ktorú prejavili jej manželovi. Osobitne sa poďakovala zdravotníkom z Prešova. „Moja veľká vďaka patrí osobne primárovi nemocnice v Prešove, Borisovi Mavrodievovi, ktorý prišiel do práce napriek dovolenke. Jeho prístup a práca boli ukážkové a celej nemocnici patrí naše ĎAKUJEM,“ uviedla na sociálnej sieti.

Pochybnosti o oficiálnej správe

Lučanského manželka spochybňuje oficiálnu verziu udalostí.

„Milan sa pobil počas svojho života nespočetnekrát. Jeho zásada bola “nikdy nezačať, ale ubrániť sa”. Bol športovec s urastenou postavou a znalosťami bojových umení. Nebol už však v takej kondícii ako pred rokmi a už nebol ani ten istý mladík,“ napísala Lučanská na sociálnej sieti.

Ďalšími slovami podporuje verziu, že Lučanský mohol byť vo väzobnej cele napadnutý. „Takže ak sa na neho vrhli štyria s obuškami a kondičkou, nemal šancu,“ vysvetľuje.

Lučanská upozorňuje, že jej manžel sa vzhľadom na svoju povahu a situáciu, v ktorej bol, nepriznal. „Po prvé, ublíženie verejnému činiteľovi by mu len uškodilo a po druhé, vedel, že tam vnútri je iný svet. Pravdepodobne by sa pobil opäť,“ myslí si Lučanská.

Medializované informácie o potknutí sa o papuču a zranení oka podľa nej vystihujú, čo by Lučanský povedal, aby bitku nepriznal.

„Ja som ho však videla na smrteľnej posteli. Nesmela som ho odokryť, lebo inak sa mi jeho “po zuby ozbrojení ochrankári” zo ZVJS vyhrážali, že mi viac nedovolia, aby som pri ňom bola. Prečo sa asi tak báli, aby som videla jeho telo? Jediné, čo som videla, bola jeho hlava a krk. Ten bol mimochodom úplne čistý bez šrámov po údajnom obesení,“ upozorňuje Lučanská s dôvetkom, že rodina čaká na výsledky pitvy a dúfam, že ich dostane skôr ako médiá.

Lučanský sa mal podľa oficiálnej verzie zraniť vo väzobnej cele 9. decembra. Potom ho operovali vo vojenskej nemocnici v Ružomberku. Tam sa, podľa informácií Pravdy a uniknutej lekárskej správy, zranil aj na temene hlavy, keď spadol z vozíčka. Zotavoval sa vo väzenskej nemocnici v Trenčíne.

V utorok 29. decembra rezort spravodlivosti oznámil, že Lučanský sa pokúsil o samovraždu v cele v ústave na výkon väzby v Prešove. Na druhý deň zomrel na následky zranení v prešovskej nemocnici. Podľa oficiálnej verzie sa bývalý policajný prezident obesil na teplákovej bunde.

Začiatkom decembra ho do väzby poslal Špecializovaný trestný súd v Pezinku. Lučanský bol obvinený z prijímania úplatkov. Podľa vyšetrovateľov mal takto prijať vyše pol milióna eur. Lučanský však obvinenia rázne odmietol.

„K zomierajúcemu Lučanskému odmietli pustiť kňaza!“ šokuje poslanec Taraba

„Kňaz stál pred dverami na ARO v prešovskej nemocnici. Je na to veľa svedkov, pretože ho tam videli a ja tohto kňaza poznám. Stál tam pri ňom aj jeden pán, ktorý vie dosvedčiť, že strážcovia pred dverami kňaza ku generálovi Lučanskému nepustili. Nepustili kňaza k zomierajúcemu,“ napísal na Facebook Tomáš Taraba.

„Priatelia jedna pani mi písala, že aj keď kňaza, o ktorom píšem ku generálovi nepustili, vraj nakoniec sa podarilo generála zaopatriť iným kňazom. To prvé viem zaručene, to druhé reinterpretujem,“ začína svoj príspevok na sociálnej sieti Tomáš Taraba. „Ak by táto informácia bola pravdivá, môžeme aspoň v tejto obrovskej tragédii vidieť nejaký svetlý bod, pretože pre veriacich ide o nesmrteľnú dušu,“ píše.

Status z rána: „Jeden bohabojný kňaz, ktorý keď sa dozvedel, čo sa „prihodilo“ generálovi Lučanskému, letel do nemocnice v Prešove. Chcel mu dať posledné pomazanie, ktoré sa dáva ľuďom v riziku smrti. Aj tí najväčší barbari v dejinách toto väzňom v dejinách dopriali. Keď liberáli vo Francúzskej revolúcii išli zabiť kráľa Ľudovíta XVI., pustili k nemu kňaza. Keď zmanipulované zločinné rozsudky komunistického Národného súdu vydávali hrdelné tresty, aj vtedy kňazi boli pripustení k odsúdeným,“ pripomenul poslanec.

Kňaza však k umierajúcemu nepustili! Šokuje poslanec. „Kňaz stál pred dverami na ARO v prešovskej nemocnici. Je na to veľa svedkov, pretože ho tam videli a ja tohto kňaza poznám. Stál tam pri ňom aj jeden pán, ktorý vie dosvedčiť, že strážcovia pred dverami kňaza ku generálovi Lučanskému nepustili. NEPUSTILI KŇAZA K ZOMIERAJÚCEMU,“ napísal Tomáš Taraba.

„Kto sa bál, aby nikto nevidel v akom stave je generál Lučanský?“ pýta sa na záver…

Zdroj: pravda.sk / hlavnydennik.sk