Lengvarského odborník Pavelka: Hra na dobrovoľnosť sa skončila. Proti delte nám pomôže už len povinné očkovanie

25.06.2021 | 10:30
  56
Rozhovor portálu Postoj s Martinom Pavelkom o novom variante koronavírusu, povinnom očkovaní i veľkosti tretej vlny.

Na Slovensku za posledné dva dni zaznamenali štyri prípady vysokoinfekčného delta variantu koronavírusu. Martin Pavelka, ktorý minulý týždeň na vláde prezentoval hrozbu tohto variantu a spolu s ministrom zdravotníctva Vladimírom Lengvarským presviedčal ministrov, aby rýchlo konali, v rozhovore vysvetľuje, prečo si myslí, že sme boj s indickou mutáciou už prehrali.

Hovorí, nakoľko je druhá dávka vakcíny pri ňom nevyhnutná, v čom má Slovensko oproti Veľkej Británii zásadný problém a prečo pokladá povinné očkovanie ako jediné riešenie situácie. Dovolenku v Chorvátsku neodporúča a myslí si, že okrem očkovania by mali mať ľudia po návrate z dovoleniek na hraniciach pri sebe aj negatívny PCR test.

Martin Pavelka pôsobí na Inštitúte zdravotných analýz a je tiež členom konzília odborníkov. Študoval postgraduál na London School of Hygiene and Tropical Medicine, kde sa špecializoval na epidemiológiu a verejné zdravotníctvo. Predtým vyštudoval medzinárodné vzťahy na University of St. Andrews a východoeurópske štúdiá na University College London.

V stredu sa na Slovensku potvrdil prvý prípad výskytu delta variantu koronavírusu. Znepokojilo vás to?

Priestor na paniku by som ešte nevidel. Matematické modely, ktoré bežne používame v epidemiológii, vieme aplikovať až vtedy, keď je už vírus v populácii dobre zanesený. Kým ešte nie je variant výrazne rozšírený a hovoríme len o počiatočných importoch, tak tam platia zákony chaosu. Jedna lastovička leto nerobí, a to platí aj pre tento prípad importovaný z Ruska. Ale keď nám podobné prípady z futbalových zápasov budú pribúdať pravidelne alebo sa s deltou budú vracať ľudia z dovoleniek, bude to problém.

Aby sa v komunite dokázali udržateľne tvoriť nové generačné vetvy vírusu, potrebujeme konštantný import nových prípadov. V Británii to trvalo tri týždne. Keď epidemiológovia varovali, že z Indie prichádzajú konštantné importy, vláda to najskôr ignorovala, a keď už zavreli s Indiou hranice, bolo neskoro. Za tie tri týždne sa variant v Británii etabloval a rozhorela sa nová vlna. Očakávam, že na Slovensku bude august tým, čo boli v Británii tieto povestné tri týždne.

Hovoríte o auguste, no napriek tomu ste v Hospodárskych novinách už pred prvým potvrdeným prípadom povedali, že sme s deltou prehrali. Nie je to v tejto chvíli prílišný alarmizmus, keďže stále nemáme o delte dostatok dát?

Nie. Epidemické parametre delty sú dosť odstrašujúce. Reprodukčné číslo R0, ktoré vám vie povedať veľa o infekčnosti vírusu, je v prípade delta variantu podľa Public Health Scotland na úrovni šesť až sedem, čo je veľmi vysoké číslo. Obrna, čierny kašeľ či rubeola majú porovnateľné reprodukčné číslo, čo svedčí o tom, že delta variant je už v úplne inej lige vysokoinfekčných chorôb.

Druhým aspektom je generačný čas, za ktorý stihneme nakaziť iných ľudí. Pri predošlých variantoch bol priemerný generačný čas štyri až päť dní, teda ak som sa nakazil v pondelok, infekčný som bol približne v piatok. Pri delta variante je to už na druhý-tretí deň.

Kedy od nakazenia nastupujú prvé príznaky?

Zo zatiaľ dostupných dát zverejnených Public Health England som nespozoroval, že by bol inkubačný čas odlišný. Reporty však naznačujú trochu odlišné klinické príznaky, ako napríklad sopeľ, ktorý nebol typickým symptómom pri predošlých variantoch.

V čom je najväčší problém skrátenia infekčného času variantu?

V tom, že možnosť dohľadávať kontakty a včas ich izolovať sa už nestíha. Vedeli sme ešte ako-tak držať krok s alfa (britským, pozn. red.) variantom, ale do dvoch dní celý proces, na ktorý ste mali predtým štyri dni, nedokážeme stihnúť. Vírus je tak štyri kroky pred nami. Preto tvrdím, že boj sme už prehrali. V Británii trvalo päť-šesť týždňov, kým sa delta variant stal dominantným. Pri alfa variante to trvalo mesiace, no pri delte ide o nepredstaviteľnú rýchlosť.

Nechcem situáciu zľahčovať, no napriek tomu to v Británii ani po dvoch mesiacoch zatiaľ na katastrofu nevyzerá.

Nevyzerá, ale rozdiel medzi Britániou a Slovenskom je jasný. V Británii je druhou dávkou zaočkovaných v zraniteľných kohortách 90 percent ľudí. U nás ide pri senioroch nad 60 rokov len o necelých 60 percent, aj to len prvou dávkou. Sme tak v úplne inej situácii, a to je dôvod, prečo bijem na poplach.

V Británii vďaka vysokej preočkovanosti seniorov vidno, že hospitalizácie v tejto vekovej kategórii vôbec nestúpajú, a preto žiadnu tretiu vlnu v danej kohorte nevidíme. Hoci sú najzraniteľnejší, tým, že neochoreli, sa vôbec nedostávajú ani do nemocníc. Delta v Británii vyprodukovala len 42 úmrtí. To je dnes aj popri chrípke nič. No dôvod je ten, že väčšina tej najzraniteľnejšej vekovej skupiny je na ostrovoch zaočkovaná, čo by mala byť motivácia aj pre našich seniorov nad 60 rokov.

V tomto smere je Británia ďaleko za vodou a môže si tak dovoliť tretiu vlnu, ako aj premoriť svoju nezaočkovanú mladšiu populáciu, pretože tá má na covid veľmi nízku mortalitu. My si to dovoliť nemôžeme, lebo zaočkovanú nemáme kompletne ani staršiu a zraniteľnú populáciu.

Nepomáha Britom popri očkovaní aj to, že sa britskou mutáciou sčasti premorili? To by mohla byť výhoda aj pre nás.

Je síce pravdou, že ôsmi z desiatich Britov majú v krvi detegované protilátky, napriek tomu sa tam rozbieha tretia vlna. Nie je protilátka ako protilátka. Nie je novinka, že po prekonaní covidu máte veľmi variabilné protilátky, čo však po očkovaní neplatí, tam sú protilátky robustné. Takže výhodu v tom nevidím.

Ak je britská populácia seniorov už preočkovaná, pričom je už zaočkovaných aj veľa mladších ľudí, môže to byť tak, že väčšina infikovaných deltou vo Veľkej Británii je medzi deťmi do 12 rokov?

Hnacím motorom sú na ostrovoch naozaj nezaočkované skupiny. Veková skupina 0 – 18 sa v Británii vôbec neočkuje. A skupina od 19 do 39 sa zatiaľ očkuje len prvou dávkou. Tá má pri delte však veľmi nízku účinnosť, asi len tridsať percent. Preto je dôležitá druhá dávka.

Vidno to aj na vekovej kategórii britských štyridsiatnikov, ktorí dostali druhú dávku len nedávno. Pokles v infekciách v tejto vekovej skupine sa dostavuje len teraz v posledných dňoch.

My máme teraz na Slovensku okno príležitosti. Keď sa zaočkujeme v týchto dňoch, o štyri týždne stihneme druhú dávku a zostanú nám ešte dva týždne, kým si vybudujeme dostatočnú imunitnú odpoveď. Keď vo veľkom príde delta, budeme dobre chránení. Musíme sa však teraz stihnúť zaočkovať.

Ani v tých najoptimistickejších scenároch však nestíhame za týždeň zaočkovať milión ľudí...

... máme na sklade milión dávok vakcín, ktoré ležia na poličkách, a na celom východnom Slovensku nemáme ani jedného človeka, ktorý čaká v čakárni na očkovanie.

To, že niekde nie je koho očkovať, nie je problém delty, ale našej očkovacej kampane.

No to, že príde delta, je riziko, ktoré nás, žiaľ, čaká. Ako hovorí britský minister zdravotníctva Matt Hancock, bude to veterná smršť, ktorá roztrhne nezaočkované kohorty.

Čo teda chcete robiť?

Prosím všetkých Slovákov, aby sa zaočkovali. Majú posledné týždne, aby to stihli a aby dosahy delty boli čo najnižšie.

Mnohí však za týmito varovaniami vidia hystériu, a to možno aj preto, že z dosiaľ dostupných údajov vyzerá priebeh ochorenia ľahšie. Hovorí sa zatiaľ len o silnejšej nádche, miernych teplotách či bolení hlavy. Má teda ochorenie ľahší priebeh ako pri britskej mutácii?

Zatiaľ vidíme, že má ľahší priebeh, ale to len preto, lebo skupina zraniteľných v Británii je už zaočkovaná dvomi dávkami. Momentálne sa tam premorujú deltou deti a mladí, ktorí vo väčšine prípadov nemajú ťažký priebeh. To je dôkaz toho, že vieme z covidu urobiť chripôčku, ale až vtedy, keď sa zaočkujeme.

Drastické priebehy v Británii zatiaľ sledované nie sú, lebo tí, ktorí by im čelili, sú už zaočkovaní. Napriek tomu vieme, že závažnosť tohto variantu je väčšia. Dáta z Public Health England hovoria, že riziko hospitalizácie je 2,61-krát väčšie.

Ale nejakí ľudia už v nemocniciach skončili. Vieme, či sa ťažký priebeh covidu spôsobeného deltou nejako líši?

Ide o klasický covid, ale v Británii zatiaľ ťažké priebehy pre silnú očkovaciu bariéru naozaj nevidno. Keď sa však pozrieme na Indiu, tam boli priebehy veľmi ťažké a nemocnice sa rýchlo plnili. India však nevyprodukovala žiadne epidemické štúdie.

Dá sa tak vôbec zo 42 prípadov britských obetí delty už povedať, či je smrtnosť vyššia?

Z takého malého čísla, žiaľ, nie je možné urobiť žiadne zmysluplné štatistické odhady. Ale ak je vyššia šanca dostať sa do nemocnice, logicky je vyššia šanca aj umrieť. Nie je dôvod na to, aby ani v tomto prípade nefungovala priama úmera. Ľudia sa musia len zaočkovať.

Keďže seniori sú v Británii vďaka očkovaniu chránení, aj medzi týmto obeťami sú najmä mladšie ročníky?

Áno, vekový priemer týchto 42 obetí, ako aj ľudí v nemocniciach je nižší, ako to bolo počas druhej vlny, a ide primárne o mladšie vekové skupiny.

Delta variant tiež viac uniká imunitnej odpovedi po očkovaní. Hoci podľa posledných zistení vakcíny po druhej dávke poskytujú stále okolo 80-percentnú ochranu a mali by po očkovaní do veľkej miery chrániť ľudí pred vážnejším priebehom, až tretina zaočkovaných sa nakazila. O akých ľudí išlo?

Delta variant zatiaľ vyprodukoval v Británii okolo 1300 hospitalizácií, z ktorých bolo 25 percent zaočkovaných, ale iba jednou dávkou. V prípade druhej dávky išlo o 6,5 percenta ľudí. Časť tvorili aj tí, ktorí ochorenie už prekonali.

V zásade nie je najdôležitejšie nenakaziť sa po očkovaní či po prekonaní ochorenia. Podstatná informácia pre ľudí je, aký mali priebeh tí, ktorí sa aj v týchto prípadoch nakazili.

V zásade pri týchto prípadoch platí, že aj keď sa nakazili po očkovaní a boli jednými z veľmi mála tých ľudí, u ktorých vakcína nevytvorila dostatočnú imunitnú odpoveď, priebeh ochorenia bol mierny. Ťažký priebeh a reálne riziko úmrtia vidíme primárne v nezaočkovanej skupine a čiastočne u tých, ktorí nedostali kriticky dôležitú druhú dávku vakcíny. Na viaceré otázky však stále odpoveď nevieme, keďže delta len teraz začala produkovať hospitalizácie. Mnohí sú ešte stále v nemocniciach, a teda ani nevieme, či zomrú alebo sa vyliečia.

Čo sa geografického šírenia týka, na rozdiel od britského variantu, ktorý sa šíril veľmi rýchlo, to pri delte zo súčasných dát vyzerá trochu inak. Hoci je Anglicko deltou výrazne zasiahnuté, vo Walese to zatiaľ podobne dramaticky nevyzerá. Rovnako v Portugalsku ide po mesiaci stále najmä o región Lisabonu. Čím si to vysvetľujete?

Vo Walese sa za posledný týždeň delta variant viac ako zdvojnásobil, takže v prípade Británie je to už veľmi rovnomerne rozšírené. Áno, je pravda, že šírenie bolo počiatočne izolované len na mestá s výraznou indickou komunitou. Posledné 2-3 týždne však už dochádza k eskalácii epidemickej situácie skoro v každom okrese. Aj v tých „najlepších“ regiónoch sa počty nových prípadov zdvojnásobujú približne každých 11 dní. V tých horších to je takmer každý štvrtý deň.

Paralelu vidím aj v tom, čo sa deje dnes v Portugalsku. Lisabon sa bude ešte chvíľu držať a až následne sa to dostane ďalej. Portugalsku už určite nechýba veľa k dosiahnutiu kritickej masy nakazených delta variantom, ktorá následne zamorí celú krajinu. To je mravčia práca vírusu.

A čo India, odkiaľ delta pochádza? Krajina je ňou premorená, a hoci si prežila silnú vlnu umocnenú mnohými faktormi, vyzerá to, že aj tam sa situácia stabilizuje a počet prípadov klesá.

Čím má variant väčšie reprodukčné číslo, tým je krivka ostrejšia a následne aj rýchlo klesne. Rýchlejšie sa premorí populácia a vyčerpá sa rezervoár ľudí náchylných ochorieť. Aj preto sme s alfa variantom toľko bojovali, pretože sme umelo zrážali reprodukčné číslo na efektívnu hodnotu pod jedna a nevyčerpali tak rýchlo rezervoár potenciálne zasiahnutých, čo sa v Indii stalo veľmi rýchlo. Po viac ako štyroch mesiacoch boja sme na Slovensku pri alfa variante už za hranicou kolektívnej imunity.

Vyčerpávanie rezervoára potenciálne chorých pri druhej vlne si mnohí vedeli predstaviť určite aj v miernejšom tempe, vďaka čomu by nemocnice tak nekolabovali a výsledkom by nebol taký vysoký počet obetí, ale to je na inú diskusiu. Kedy predpokladáte, že bude delta na Slovensku prevládať?

Očakávam, že pôjde o druhú polovicu augusta, keď sa začnú ľudia vracať z dovoleniek v nekontrolovaných množstvách. Potom otvoríme školy, internáty a vytvoríme vírusu perfektnú živnú pôdu. No možno bude stačiť šesť autobusov zo zápasu z Maďarska a ďalších šesť z Ruska a máme to tu koncom júla. Toto je však opäť jeden z príkladov, keď nezlyhal štát, ale zlyhávame my občania. No odhadnúť bod, keď k týmto importom dôjde, je nemožné a potrebujete na to krištáľovú guľu. Čo vám však ako epidemiológ viem s veľkou presnosťou povedať, je, ako sa bude epidémia správať, keď už k tomuto bodu dôjde.

V tom, že nezlyhal štát, ale občania, by mnohí s vami nesúhlasili, keďže očkovacia kampaň je v rukách štátu, a to, že sa s ňou spája mnoho zlyhaní, je fakt. Nehovoriac o tom, že štátu dlho trvá, aby očkovanie dostal čo najbližšie k ľuďom.

Ja si to nemyslím. Už len to, že sa vôbec masívne neočkujeme, je dôvod na zamyslenie sa nás ľudí, nie štátu. Ideme na dovolenku nezaočkovaní alebo neotestovaní. Každý pri očkovaní žiada nejakú motiváciu, no nestačí mu tá základná, že nepôjde do nemocnice ani na covid s takmer istotou nezomrie. To na motiváciu podľa mňa stačí. Hádam nato, aby som zachránil život sebe, svojim rodičom a priateľom, nepotrebujem dostať zaplatené sto eur.

Rozumiem, no to, že štát má problém priniesť očkovanie bližšie k ľuďom a čo najviac im celý proces uľahčiť, nie je chyba občanov, ale štátu, ktorý si s tým očividne nevie dať rady. Ak máme šesť týždňov, kým bude delta variant prevládať aj u nás, čo plánujete robiť, keďže milión ľudí týmto tempom za ten čas určite nezaočkujeme?

Nehanbím sa za to, že som zástanca povinného očkovania. Čas na hrajuškanie sa s dobrovoľným očkovaním už dávno prešiel. Dobrovoľne sa môžeme očkovať pri chrípke, kde nie je vysoké reprodukčné číslo. Ale ako by to vyzeralo, keby sme mali dobrovoľné očkovanie proti tetanu či obrne? Do roka máme problém obrny späť, vypukne globálna pandémia a budeme sa pozerať na milióny ochrnutých detí.

Povinné očkovania sú povinné z nejakého dôvodu, ktorým je veľmi vysoká infekčnosť. Ak je pravda, že reprodukčné číslo delty je šesť až sedem, tak ako to reportujú Briti, máme dočinenia s vysokoinfekčným patogénom, kde je akákoľvek pomyselná dobrovoľnosť smiešna.

Asi však chápete, že požiadavka povinného očkovania nenarazí len na spoločenskú, ale najmä politickú realitu, nehovoriac o právnom aspekte. A s povinným očkovaním by mohli mať problém aj viacerí odborníci.

Ale ak chceme pri tomto reprodukčnom čísle dosiahnuť kolektívnu imunitu, musíme zaočkovať minimálne 83 percent Slovákov, s nárazníkovou zónou ideálne 90 percent. A deväť z desiatich Slovákov zaočkujeme len vtedy, keď bude očkovanie povinné.

Krútime sa v kruhu. Podobný návrh nemá politickú podporu a zrejme ani dostatočné právne ošetrenie. Inak by čosi podobné už prešlo skôr, nemyslíte?

Je pravda, že podobný návrh, ako sa právne vysporiadať s povinným očkovaním, rieši ministerstvo spravodlivosti už dva mesiace. Ale celé je to pre mňa skôr politický problém. Neexistuje tu dostatočná odvaha na to, aby sme podobný návrh prijali. Povinné očkovanie je čisto odborná vec, ktorá zachráni ľudské životy. To hovorím z pohľadu epidemiológa, ktorého politika v tomto smere nijako nezaujíma.

Buď sa budeme hrať na lockdowny, ktoré pri delte nefungujú, alebo si zahryzneme do jazyka a budeme prví, ktorí s povinným očkovaním začnú. Minimálne v skupine nad 60 rokov a potom máme vyhraté.

Uvidíte, že nás hneď budú ostatné krajiny nasledovať, a ako prvé Nemecko. Je to len hra, kto potiahne povrazom prvý alebo spustí domino. Treba na to len politickú vôľu. Keď sa pýtam politikov priamo, hovoria mi, že sú jednoznačne za povinné očkovanie, len sa boja tú nitku potiahnuť.

Pravdepodobnosť, že s povinným očkovaním proti covidu začneme v Európe ako prví, skutočne nie je vysoká. Nehovoriac o tom, že ostatné krajiny dosiahli vysoké percento zaočkovaných seniorov aj bez povinného očkovania, čo svedčí asi viac o tom, ako štát u nás očkovanie riadi. Vy teda pri delte iné riešenie ako povinné očkovanie neponúkate?

Ja inú cestu ako povinné očkovanie nevidím. Neexistuje nič iné. Keď dobrovoľné očkovanie nefunguje pri iných vysokoinfekčných chorobách, nevidím magický dôvod, aby to pri delta variante koronavírusu fungovalo na inej báze. Briti sú zatiaľ jediná krajina, kde som bol pozitívne prekvapený prístupom ich ľudí k vakcínam. Každý sa tam ide dobrovoľne očkovať, nikto tam nerieši hoaxy.

Ako o možnom kúpení času pred výrazným rozšírením delty sa hovorí aj o zatvorení hraníc. Podobné opatrenie vidíte reálne?

Zavrieť a kontrolovať hranice nám kúpi čas, ale delte sa nevyhneme. Hranice sa v našom priestore nedajú zavrieť tak hermeticky, aby sme vytvorili ostrovček, kam vírus neprenikne. Indickému variantu nepomôže už ani hotelová karanténa. Jediné, čo nás môže ochrániť, sú dve dávky očkovania.

Zavretie hraníc má zmysel len vtedy, ak ho využijeme na zrýchlenie zaočkovania ľudí. Ak s číslami v čakárni nepohneme, úsilie a námaha vynaložené na zatvorenie hraníc budú úplne zbytočné.

Vaše finálne stanovisko v prípade zavretia hraníc je teda aké?

Ako člen konzília presadzujem, aby bola pre vírus minimálna bariéra vstupu na Slovensko – dve dávky očkovania, a keďže aj napriek tomu tam platí isté riziko nakazenia sa, presadzujem aj negatívny PCR test pred vstupom na Slovensko a po ňom. To je pre mňa dostatočné zavretie hraníc. A s takýmto režimom môžete pokojne cestovať, kam len chcete, okrem krajín, kde je rozšírený delta variant. Teda zavrieť hranice s výnimkami a využiť čas na zvýšenie očkovania.

V tom prípade celkom neviem, ako predáte ľuďom slogan „vakcína je sloboda“, keď aj očkovaní ľudia na vstup na Slovensko po dovolenke budú potrebovať absolvovať dva PCR testy.

No po premorení sa deltou to už zmysel mať nebude. Pri infekčnosti tohto variantu zlyhávajú aj lockdowny i plošné testovanie, ktoré by bolo v takomto prípade veľmi nebezpečné a ľudia by sa na ňom mohli len nakaziť.

Budú si musieť ľudia tieto testy zaplatiť?

Nevidím dôvod, prečo by im to mal platiť štát.

Viete garantovať ľuďom, ktorí majú zarezervovanú dovolenku v júli v Chorvátsku, že sa na ňu aj dostanú?

Všetkých by som vyzýval do Chorvátska necestovať. Je to na mojom cestovateľskom zozname momentálne ako riziková krajina.

Prečo?

Chorváti momentálne zrušili všetky obmedzenia na vycestovanie. Nemusíte byť pri vstupe zaočkovaní, nepotrebujete mať ani len antigénový test. Chorváti si vytvorili perfektnú predispozíciu na katastrofu. Budú tou najzasiahnutejšou krajinou Európy, čo sa týka delta variantu. Vypomstí sa im to. Zahrávajú sa s čertom.

Nemaľujete skôr čerta na stenu?

Nemám na to dôvod. Zarobili si na veľký problém.

Kam mimo Slovenska by ste teraz odporúčali ľuďom ísť na dovolenku? Ktoré krajiny pokladáte za epidemicky najbezpečnejšie?

Ak chcete skutočne vycestovať na dovolenku mimo Slovenska, urobte to rýchlo teraz v najbližších týždňoch, kým ešte delta variant nie je v Európe rozšírený, a vycestujte, len ak ste už úplne zaočkovaní. V auguste už určite nikam necestujte a chráňte sa pred všetkými, ktorí budú vtedy prichádzať z dovoleniek.

A kam cestovať? Pohyboval by som sa výlučne len v rámci Európy, kde delta variant ešte nie je dominantný. Vďaka tomu, že ostanete v schengenskom priestore, vám nehrozí, že nečakane uviazneme na dovolenke v tretej krajine, ktorá môže zo dňa na deň vyhlásiť lockdown a zavrieť všetku dopravu, čo sa stalo státisícom Austrálčanov mesiace uviaznutým v Indii.

Podľa ministra zdravotníctva je najhorší scenár tretej vlny stále miernejší ako druhá vlna. Podľa prepočtov predpokladá najviac tisíc hospitalizovaných pacientov s covidom. To oproti štyrom tisícom na začiatku roku vyzerá zvládnuteľne.

Ale tisíc pacientov je stále veľa. Skutočná záťaž na nemocničný systém bude definovaná tým, aká veľká bude medzera medzi hranicou kolektívnej imunity pre delta variant a skutočnou zaočkovanosťou druhou dávkou vakcíny. Keď bude táto medzera malá, tak verím, že môžeme dosiahnuť stav, že ani tých tisíc nemocničných lôžok nezaplníme. Naopak, ak bude táto medzera priveľká, tak tých tisíc lôžok zaplníme veľmi rýchlo, už za pár týždňov. Na poplach bijem preto, lebo je teraz výlučne v našich rukách, aká veľká táto medzera bude.

Neobávate sa, že vaše bitie na poplach bude v závere aj pre pandemickú únavu ľudí kontraproduktívne?

Určite nie, hoci vnímam, že ľudia sú už zo všetkého unavení.

Čakáte teda na Slovensku horšiu tretiu vlnu ako druhú?

Mám dobré správy. Horšie to už nebude. A to platí, aj keď príde nový variant. Rezervoár náchylných ľudí sa jednoducho vyčerpáva. Počas tretej vlny však uvidíme regionálne rozdiely, ktoré budú definované podľa nezaočkovaných klastrov. Problémom budú určite aj školy, preto sa pýtam, prečo to neurobiť tak, že do internátov budú môcť nastúpiť len zaočkovaní. Rovnako by to mohlo platiť pri kinách, reštauráciách či divadlách.

Máme čosi podobné od septembra očakávať?

Ťažko povedať, ale bol by to podľa mňa ideálny scenár.

Ak by štát nenariadil povinné očkovanie, bolo by to zrejme diskriminačné. Pracuje konzílium s týmto scenárom?

Nie, hoci je konzílium naklonené tomu, aby mali očkovaní benefity. Uvidíme, ako si s týmto poradí ministerstvo spravodlivosti. Je to totiž súčasť aktualizovaného covid automatu.

To je aj dôvod, prečo nebol covid automat stále predstavený?

Áno. Podmienka vstupu do takýchto zariadení je podmienená očkovaním alebo 48-hodinovým negatívnym PCR testom. Aspoň tak sme chceli zvýhodniť zaočkovaných. Ministerstvo spravodlivosti nám však musí dodať analýzu, či je možné niečo takéto zaviesť, prípadne aké legislatívne zmeny sú potrebné, aby sme dosiahli takýto stav.

Tvrdíte, že lockdowny pri delte nefungujú. Minister zdravotníctva v nedeľnej relácii TA3 napriek tomu nevylúčil, že Slovensko na jeseň môže čakať ďalší lockdown. Nie sú vaše názory v rozpore?

Tu ide o rozdielne interpretácie tej istej veci. Nehovorím, že lockdown nebude potrebný. Hovorím len to, že ani lockdown nám už nepomôže zraziť reprodukčné číslo pod jeho kritickú hodnotu 1, lebo jeho základná hodnota R0 je príliš vysoká. Pozrime sa do Británie.

Stále majú zákaz hromadných podujatí a svadby len do 30 ľudí, no efektívne reprodukčné číslo je medzi 1,2 až 1,4. Čiže lockdown určite áno, ale už od neho nemôžeme očakávať ten istý efekt ako pri predošlých dvoch epidemických vlnách.

Ale len pred pár dňami bolo na Wembley povolených na semifinále a finále majstrovstiev Európy vo futbale 60-tisíc divákov. A aj napriek delte život v postihnutých regiónoch vyzerá viac-menej rovnako.

Zápas na Wembley je súčasťou testovacích štúdií. Vo všeobecnosti sú hromadné podujatia v Británii ešte stále zakázané. Štúdia z Wembley by mala byť hotová v blízkom čase a vskutku sa neviem dočkať, k akým výsledkom dospeli.

V súvislosti s delta variantom koronavírusu a zmenami priebehu ochorenia sa ponúka aj otázka, či nevidíme dnes istý evolučný posun, ktorý môže byť v závere pozitívny. Aký je váš názor?

Nemyslím si, že vírus slabne, hoci v evolúcii ide vždy o prežitie, nie o to, ako druh bude trpieť. Základom je prežiť. Ak kladieme koronavírusu prekážky do cesty, hľadá si únik a na základe toho mutuje. Koronavírus si cez deltu našiel nový rezervoár v populácii, kde sa môže množiť. Samozrejme, je pre neho výhodnejšie, aby človek šíril vírus čo najdlhšie, je mu však jedno, či nakoniec zomrie, alebo nie.

Horšie mutácie neočakávate?

Zásadný rozdiel by mohol nastať až vtedy, ak by vírus zmutoval tak, žeby bol rezistentný na protilátky, i keď aj to sa už sčasti deje. Juhoafrický variant je rezistentný na protilátky vyvolané AstraZenecou, brazílsky zas na tých, čo majú protilátky po prekonaní covidu. No zatiaľ žiadny mutant neprekonal ochranu po mRNA vakcínach a verím, že taký ani nepríde.

Ste veľký zástanca antigénového testovania, od ktorého sa teraz úplne upúšťa. Súhlasíte s tým?

Som veľmi nešťastný, že sme si takú úžasnú intervenčnú metódu, ktorú teraz mnoho krajín sveta vďaka nám používa, mediálne aj politicky zničili. Hoci by mala najväčší zmysel, keby sa robila pravidelne dvakrát týždenne doma, tak ako sa to dnes deje v Británii, kde sú Ag testy ponúknuté všetkým nezaočkovaným pod 30 rokov. Dnes už táto intervenčná metóda u nás, keď máme možnosť očkovania, nie je na mieste, hoci počas druhej vlny určite bola. Keď som predtým chcel ísť von s kamarátmi, otestoval som sa, a ak som bol negatívny, vedel som, že riziko nákazy je nízke. Teraz mám na to očkovanie, testovať sa je zbytočné.

O vašich slovách by sa dalo polemizovať. Mnohí antigény za „úžasnú intervenčnú metódu“ nepokladali ani počas druhej vlny a práve plošnému testovaniu vo forme, v akej bolo prevedené, pripisujú naše zlyhanie. Vzhľadom na to, že máme nakúpené milióny antigénových testov, nevylučujete, že sa k nápadu ich použitia v rámci tretej vlny napríklad v domácnostiach ministerstvo nevráti?

K antigénovým MOM-kám sa už nevrátime, keďže pri tejto infekčnosti vírusu by bolo asi aj nebezpečné stáť v spoločnom rade 15 minút, a použitie antigénov v domácnostiach dnes nie je témou. Keď už máme vakcíny, treba sa očkovať. Kým test vám povie len to, či ste v danom momente infekčný, očkovanie je tá ultimátna zbraň.

Zdroj: postoj.sk

Zobraziť ďalšie

Zaujíma nás Váš názor:

Program rádia
Zmena programu je vyhradená.

  • Bez programu

Tipy a rady


 

Zaujímavosti