V diskusii k článku Jar sa blíži/ Čas nových zákazov, nariadení, kontrol a udaní uverejnil diskutujúci Peter nasledovný príspevok:
Bolo to v druhej polovici 80tych rokov. „Stretkárska“ stanovačka niekde vo Volovských vrchoch, na ktorej sa stretlo niekoľko partií zväčša z Bratislavy. Bol tam Laco Csontos, neskorší provinciál jezuitov, Vlado Ďurikovič a bol tam aj Vlado Krčméry, ktorý bol medzi nami svojím spôsobom „celebritou“ jednak pre svoju záslužnú činnosť v podzemnej cirkvi a jednak pre príbuzenstvo so Silvom Krčmérym. Vtedy sme mu všetci hovorili „Gejza“, zrejme kvôli konšpirácii pred políciou. Jedna zo stanovačkových partií vtedy narazila na policajnú hliadku a skončilo sa to pomerne dobrodružným nočným útekom z táboriska. Toľko spomienka na mladosť.
Keď dnes čítam, že Vlado Krčméry je podpísaný pod výzvu, aby bola posilnená policajná represia voči ľuďom nedostatočne rešpektujúcim súčasnú vládnu ideológiu (rozumej voči ľuďom čo chcú ísť na svoju chalupu, prechádzajú pri prechádzke v lese cez hranice okresu, chcú ísť do kostola, na spoveď, alebo sa chcú dať ostrihať nie doma kde ich navštívi kaderníčka, ale v hygienickejšom kaderníctve…), aby ľudia udávali a aby boli nasadení aj policajti v civile, nemôžem si nespomenúť na časy, keď sme utekali pred eštebákmi slúžiacimi režimu, ktorý to tiež myslel dobre. A tiež používal rovnaké metódy.
To, že dnes je Vlado Krčméry na opačnej strane barikády, kde vystupuje proti slobode, proti ľudským právam, proti ústavnosti a proti základnému prirodzenému poriadku, ma nenapĺňa hnevom. Chápem, zostarol, z nejakého dôvodu obdivuje bývalého albánskeho diktátora Envera Hodžu, ktorý kvôli akejsi epidémii krajinu na mesiace zavrel (a podľa toho aj Albánsko 80tych rokov vyzeralo), má spomienky na „úspešné“ riešenie epidémii v afrických krajinách (kde viac ľudí zomrelo utopením pri snahe uniknúť logdaunu preplávaním jazera, než na samotnú epidémiu) a akosi sa mu zapáčilo „zatvorené nebo“ a snaha urobiť z nás ostrov.
Ale aj tak. To, že niekto s priezviskom „Krčméry“ dnes vystupuje ako akýsi maskot potláčania ľudských práv, rozvratu právneho poriadku, udavačstva, exemplárneho trestania odporcov štátnej ideológie, zatvorených kostolov a škôl, obrovských škôd na ekonomike aj na životoch, ospravedlnenie nezmyselných, samoúčelných a škodlivých aktivistických výmyslov, podľa ktorých epidémiu vyriešime šikanou zdravých a spoločenskou sebevraždou, je takým malým smutným paradoxom dejín. A zostávajú (aj) za ním cintoríny plné ľudí, ktorí nemuseli zomrieť, keby pomýlený režim opierajúci sa aj o jeho „autoritu“ nebojoval skoro rok proti ľudskému zdraviu, športu a zdravému životnému štýlu, ale poskytoval svojim občanom normálnu zdravotnú starostlivosť.
Gejza, fakt sa nehanbíš, že si pod tým podpísaný?
Zdroj: alianciazanedelu.sk
