Predseda vlády sa pri príležitosti prvého výročia desivej udalosti plánuje vo štvrtok vrátiť na miesto hrôzy. Oznámil, že sa tam uskutoční celodenné podujatie, séria tlačových konferencií a hodnotenie „zmenenej politickej atmosféry“. Nový Čas dal s odstupom času atentát opätovne zhodnotiť bezpečnostnému analytikovi Jurajovi Zábojníkovi (62). Našiel tri hlavné chyby, ktorých sa podľa neho ochranka dopustila.

1. chyba -Útočníka mali mať v hľadáčiku

Ochranka zanedbala operatívne preverovanie a ustálenie útočníka - hlavného páchateľa, ktorý už bol dávno známy. Ochranka ho mala mať v hľadáčiku a ona dovolila, aby v tom veľmi úzkom dave pri pár ľuďoch spáchal atentát. Zlyhala operatíva, zlyhali pracovníci úradu ochrany ústavných činiteľov a odboru operatívy. Viedol to nekompetentný človek, ktorý na úrade ochrany nikdy nepracoval a bol tam novým riaditeľom. Tým pádom sa nemohol ani vžiť do tejto odbornej práce, a preto to aj dopadlo tak, ako to dopadlo. Už o tom hovorili aj mnohí ústavní činitelia, že áno, tento človek, útočník Cintula, sa prejavoval už dávnejšie a nikto si to nejakým spôsobom nevyhodnocoval.

2. chyba - Zlyhala výjazdová skupina

Výjazdová skupina si nevykonala zodpovedne svoje úlohy. Tá sa skladá z epizodických ochrancov, pyrotechnikov, hygienikov aj operatívcov. Výjazdová skupina si mala najazdiť trasu do najbližšej nemocnice. Výjazdová skupina mala zabezpečiť sanitky, zdravotnú pomoc v prípade ohrozenia života niektorého z ústavných činiteľov. Mala zabezpečiť krvnú skupinu minimálne pre premiéra, aj keď tam bola celá vláda. A keď tam bola celá vláda, všetci ministri, tak tam mali byť minimálne dve sanitky aj s lekármi a so zdravotnou pomocou a prístrojmi. Toto všetko nezvládla ochranka, čiže výjazdová skupina zlyhala.

3. chyba - Chránili len svoje zadky

V tej formácii, ako sme mali možnosť vidieť na videách, osobní ochrancovia zlyhali. Nechali premiéra odhaleného. Po prvých výstreloch ho nezakryli svojím telom, nedopravili ho bezpečne a okamžite do motorového vozidla s tým, že by bol krytý. Chránili svoje životy, doslova povedané - chránili svoje zadky. Takto sa osobná ochrana ústavných činiteľov nerobí. Ten potlačený pud sebazáchovy u nich absentuje. Nesmú myslieť v prvom rade na svoje životy, ale na život ústavného činiteľa, ktorého chránia. Osobný ochranca odskočil na druhú stranu v zmysle vrodenej pudovej reakcie.

Rovno od premiéra, ktorého mal chrániť. Nabudúce sa môže v zmysle vrodenej pudovej reakcie schovať za premiéra a ten ho bude chrániť ako ochranná vesta alebo sparťanský štít pred nejakým útočníkom... Toto je na okamžité odvolanie a potrestanie všetkých, ktorí na tom participovali.

Za život môže byť vďačný jedine Bohu

Zábojník sa pre Nový Čas vyjadril aj k rozhodnutiu policajnej inšpekcie, ktorá zastavila trestné stíhanie ohľadom možného pochybenia členov ochranky premiéra Fica. „Ak nikto z policajtov z úradu ochrany ústavných činiteľov nie je zodpovedný, tak potom sa pýtam, načo odvolali funkcionárov okresného riaditeľstva polície?“ kladie si otázku.

„Keby bol premiér zomrel po štyroch ranách, keby bol dostal rany do aorty alebo dolnej dutej žily, kde vykrváca behom niekoľkých sekúnd, tak toto uzavretie vyšetrovania inšpekciou by bolo normálne?“ nestačí sa čudovať.

„Jeho neochránili ochrankári, ochránil ho sám Pán Boh a vyššia moc. Tej môže byť vďačný, preto prežil,“ uvádza Zábojník a pokračuje: „Keď premiér prežil a oni to uzavrú, že nikto sa nedopustil žiadnej chyby, tak aký je rozdiel medzi mŕtvym ústavným činiteľom a živým? Je to ako u hlúpych na dvore,“ uzavrel.

Zdroj: cas.sk / InfoVojna