Hlavným poslaním tohto zoskupenia je v súčasnosti kontrola Európy, udržiavanie a správa finančného systému cez americkú Federálnu rezervnú banku (FED) a kontrola hlavného mediálneho prúdu. Rothschildovci, pôvodom sedliacka nešľachtická nemecká rodina, sú za posledných 200 rokov aj bankármi Jezuitov, skupiny ktorá kontroluje Vatikán.
Táto rodina financovala v čase britskej vojny proti Napoleonovi Bonapartemu obe strany konfliktu. Cez anglickú vetvu rodiny, prostredníctvom Nathana Mayera Rothschilda, bola financovaná Wellingtonova armáda britského kráľa Juraja III. Francúzsku armádu pod Napoleonovým vedením financovala prostredníctvom Jacoba Rothschilda francúzska vetva rodiny. Financovaním oboch strán konfliktu kontrolovala rodina obe strany barikády. Oveľa dôležitejším momentom je však to, že pôžičky umožňujúce financovanie jednej alebo druhej strany sú zárukou, že porazený splatí dlh víťazovi.
Počas anglicko-francúzskej blokády vo vojne s Napoleonom bolo Rothschildovým kuriérom umožnené prejsť územím a doručiť mu tak strategicky dôležité informácie. Jedným z týchto kuriérov bol istý Rothworth, ktorý Nathanielovi priniesol správu ohľadne bitky pri Waterloo. Správa z 15. júna 1815 o výhre kráľovskej armády nad Napoleonovými vojskami mu bola doručená 24 hodín v predstihu pred tým, ako Wellingtonov kuriér informoval o situácii Londýn.
Vedomý si víťazstva kráľa Juraja III, dal Rothschild svojim zamestnancom na londýnskej burze cenných papierov pokyn, aby začali rozpredávať dlhopisy. Pre ostatných obchodníkov to bol signál, že Briti vojnu prehrali a v reakcii sa začali masívne zbavovať všetkých britských akcií. Ich cena padla na dno, avšak Rothschild obratom rozpredané akcie za “bagateľ” odkúpil späť. Keď správa o Wellingtonovom víťazstve dorazila do Londýna, akcie stúpli na ešte vyššiu úroveň ako pred koncom vojny. Tento strategický krok umožnil Rothschildovej frakcii ovládnuť britskú ekonomiku a z Londýna sa stalo finančné centrum sveta.
Nathaniel Rothschild neskôr vyhlásil: “Nezaujíma ma, ktorá bábka je posadená na anglický trón, aby vládla ríši, nad ktorou slnko nikdy nezapadá. Muž, ktorý kontroluje obeh peňazí v Británii, kontroluje celé Britské impérium a obeh peňazí v Británii kontrolujem ja.”
O sto rokov neskôr publikoval americký The New York Times článok, v ktorom sa písalo, že Nathanielov vnuk chcel dosiahnuť, aby súd zabránil vydávaniu knižnej publikácie, v ktorej bolo písané o tomto insider tradingu (nelegálne využitie informácii v obchodnom styku – pozn. red.). Rothschildovci argumentovali, že zmienené informácie sú nepravdivé, avšak súd ich požiadavku zamietol.
Kontrolu Bank of England využila táto frakcia tak, že metódu presúvania zlata z krajiny do krajiny nahradila systémom papierovách kreditov a inkás. Tento systém peňažného styku funguje do teraz.
V kontexte vyššie zmieneného si dovolíme odbočiť, ale nie ďaleko a ani mimo tému. Uvediem malý exkurz do filmového priemyslu. Umelecká výpoveď prostredníctvom katarzie totiž v časoch politickej korektnosti dokáže paradoxne odhaliť pravdu v plnej nahote. A vo svetlých prípadoch tak niekedy zábavný priemysel v úlohe “dvorného šaša” odhaľuje to, čo by malo byť za normálnych okolností doménou žurnalistov, politických analytikov, akademikov a informačných médií.
V roku 2009 vyprodukoval Hollywood film pod názvom The International. Dej príbehu sa odohráva na pozadí vyšetrovania, ktoré voči medzinárodnej banke IBBC vedú agenti Interpolu. Tí vyšetrujú banku v súvislosti s podozrením ohľadne prania špinavých peňazí, terorizmom, obchodovaním so zbraňami a destabilizáciou vlád. Stopy vyšetrovateľov vedú k talianskemu obchodníkovi so zbraňami a kandidátovi na funkciu premiéra Umbertovi Calvinimu. Ten agentom v súvislosti so svojimi obchodnými aktivitami objasňuje, že vyšetrovaná banka je exkluzívnym brokerom predaja zbraní do krajín Tretieho sveta: “IBBC je banka. Jej cieľom nie je kontrolovať konflikt, ale kontrolovať dlh, ktorý konflikt vyprodukuje. Skutočná a pravdivá hodnota konfliktu spočíva v dlhu, ktorý konflikt vytvára. A ak máte pod kontrolou dlh, máte pod kontrolou všetko. Toto je samotná podstata bankového priemyslu. Aby sme sa všetci, národy a jednotlivci stali otrokmi dlhu.”
The International samozrejme nie je ojedinelým dielom. Len na ilustráciu uvediem film Charlieho Chaplina – Diktátor, Wachowských Matrix, alebo Doširoka zatvorené oči (Eyes Wide Shut) od Stanleyho Kubricka. Posledne menovaný umelecký skvost odhaľuje dokonca okultné praktiky členov Syndikátu.
V tretej časti nášho seriálu sa budeme venovať krokom k vytvoreniu súčasného finančného sytému, na ktorého vybudovaní sa frakcia Rothschild zúčastnila vo významnej miere.
Tomáš Hlaváč
Zdroj: narodnenoviny.sk
