Ústretovosť amerického prezidenta Donalda Trumpa voči jeho ruskému náprotivkovi Vladimirovi Putinovi zaskočila európskych lídrov, ktorí s Trumpom hovorili krátko po jeho pondelkovom telefonáte s Putinom. Informoval o tom v utorok portál Axios, ktorý sa odvolal na dvoch účastníkov telefonátu a tretí zdroj oboznámený s rozhovorom, píše TASR.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a lídri Nemecka, Francúzska, Talianska, Fínska a Európskej komisie dúfali, že Trump im po približne dvojhodinovom telefonáte s Putinom oznámi, že šéf Kremľa pristúpil na návrh prímeria, alebo že na neho USA uvalia sankcie, pretože to odmietol.
Americký prezident im však namiesto toho povedal, že Putin súhlasil s mierovými rokovaniami; zdôraznil, že USA sa do týchto rozhovorov nebudú zapájať; a odmietol myšlienku uvalenia sankcií na Putina v súčasnosti, uviedli tri nemenované zdroje.
Vyvolal tým dojem, že sa blíži k rozhodnutiu úplne stiahnuť Spojené štáty od sprostredkovania rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom, píše Axios. Niektorí európski lídri preto podľa zdrojov portálu v telefonáte vyzerali „prekvapení“ alebo dokonca „šokovaní“.
Trump potom o niekoľko hodín novinárom v Oválnej pracovni podľa stanice CNN povedal, že nové sankcie na Rusko zatiaľ neuvalí, pretože podľa neho existuje šanca dosiahnuť pokrok smerom k ukončeniu vojny. „Ak to urobíte, môže sa to ešte zhoršiť,“ dodal Trump, pričom súčasne nevylúčil, že v budúcnosti môže svoje rozhodnutie prehodnotiť.
Trump a Zelenskyj spolu niekoľko minút hovorili v pondelok ráno - ešte pred telefonátom s Putinom. Trump sa údajne svojho ukrajinského náprotivka pýtal, čo by mal ruskému prezidentovi povedať. Zelenskyj ho podľa zdrojov požiadal, aby trval na okamžitom prímerí, Rusku pohrozil ďalšími sankciami a Putinovi neponúkol žiadne ústupky bez konzultácie s Ukrajinou.
Po telefonáte s Putinom sa Trump so Zelenským opäť spojil, tentokrát však boli na linke aj piati európski lídri. Ukrajinská hlava štátu neskôr uviedla, že druhý hovor bol „dlhší a mal iný charakter“ ako ten prvý.
Európsky predstaviteľ, ktorý bol prítomný pri telefonáte, ho pre Axios označil za konštruktívny. Zelenskyj však podľa iného zdroja takýto pozitívny dojem z neho nemal. Biely dom na žiadosť o komentár nereagoval.
Lídri sa okrem iného pýtali Trumpa na možnosť uvalenia sankcií proti Rusku. Jeho reakciou vraj bolo, že to nepovažuje za dobrý nápad, pretože, ako zdôraznil, Putin sa podľa neho chce dohodnúť. Napríklad talianska premiérka Giorgia Meloniová chcela vedieť, prečo nemôže byť nastolené aspoň dvojtýždňové prímerie pred rokovaniami, zatiaľ čo nemeckého kancelára Friedrich Merza zaujímalo, aké ústupky je Rusko schopné urobiť, tvrdia zdroje.
Trump lídrom povedal, že Putin predloží „mierové memorandum“ so svojimi podmienkami pre prímerie a ukončenie vojny. Sám ho vraj požiadal, aby predložil „niečo, s čím je možné súhlasiť“ a nie návrh, ktorý bude okamžite odmietnutý. Zelenskyj pripomínal, že predošlé rokovania s ruskou stranou nič nepriniesli, a zdôrazňoval, že ak Trump nebude tlačiť, Putin svoju pozíciu nezmení.
Európski vedúci predstavitelia potom vyjadrovali prekvapenie, že Trump sa zdal byť relatívne spokojný s tým, čo počul od Putina, a prezentoval to ako nový vývoj.
Jeden vysokopostavený európsky predstaviteľ, ktorý si želal zostať v anonymite, uviedol pre Bloomberg, že „lídri sa obávajú, že Trump sa vzdáva diplomatických snáh“. Ďalší potvrdil, že Trump dal jasne najavo, že nemá v úmysle vyvíjať tlak na Moskvu prostredníctvom nových sankcií a „ustupuje od vlastného návrhu prímeria“. Podľa neho ani Kyjev, ani spojenci v EÚ nepodporujú myšlienku okamžitých priamych rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom.
„Dnes to vyzerá, akoby sme sa vrátili k oveľa dlhodobejšiemu scenáru, v ktorom si Putin kupuje čas pre seba a svoju armádu,“ uviedla Kristine Berzina, riaditeľka programu Severná geostrategia v Nemeckom Marshallovom fonde. „Putin získal viac priestoru na manévrovanie a prímerie či urovnanie konfliktu sa zdajú byť čoraz vzdialenejšie.“
Neskôr v pondelok (20. 5.) Trump urobil rozporuplné vyhlásenie: hoci USA z rokovaní nevystupujú, zvažujú túto možnosť a dodal, že existuje „istá hranica“, ktorú však nekonkretizoval. Nevylúčil nové sankcie ani dodatočné zbrane pre Ukrajinu, no naznačil, že sa do toho neponáhľa.
„Myslím si, že sa niečo stane. A ak nie, jednoducho ustúpim a oni budú musieť pokračovať,“ vyhlásil Trump v Bielom dome.
Analytici Bloomberg Economics poznamenávajú, že hoci Trump označil rozhovor s Putinom za „výborný“, „nepriniesol žiadny viditeľný prelom v otázke Ukrajiny“.
„Zostáva nejasné, či to signalizuje skutočnú zmenu postoja Kremľa, alebo len pokračovanie snahy o oddialenie rokovaní… prvá možnosť je menej pravdepodobná než druhá,“ zdôrazňuje expert Alex Kokčarov.
Táto neistota len zvyšuje vnútropolitický tlak na Trumpa, ktorý sľuboval ukončiť vojnu v Európe a stabilizovať Blízky východ, no zatiaľ čelí realite, ktorá jeho predvolebnú rétoriku spochybňuje.
Predchádzajúce vyhlásenia prezidenta boli oveľa rozhodnejšie. Minulý týždeň vyhlásil: „Nič sa nestane, kým sa nestretnem s Putinom,“ a zdôraznil odhodlanie USA nastoliť mier. Trump dokonca naznačil, že je pripravený zmeniť trasu svojej cesty na Blízky východ, aby sa mohol stretnúť s Putinom v Istanbule. No na rokovania Rusko vyslalo len nízko postavenú delegáciu a samotný Trump sa ich nezúčastnil. Jediným výsledkom bolo dohodnutie výmeny zajatcov — bez akéhokoľvek pokroku v širšom mierovom procese.
Volodymyr Zelenskyj, ktorý podporil Trumpovu výzvu na okamžité prímerie, zdôraznil v rozhovoroch s americkým prezidentom pred aj po telefonáte s Putinom, že ak Rusko neukončí paľbu, sankcie musia byť sprísnené. Trump však reagoval nejednoznačne a dokonca poznamenal, že Zelenskyj „nie je najľahší človek na komunikáciu“.
Putin po rokovaniach uviedol novinárom v Soči, že rozhovor bol „úprimný“ a „veľmi užitočný“. Podľa neho sa strany dohodli na práci na memorande s Ukrajinou o potenciálnej mierovej dohode. Podrobnosti neuviedol, no zopakoval svoju hlavnú požiadavku: „Pre nás je najdôležitejšie odstrániť základné príčiny tejto krízy.“
Maria Snegovaja z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie vysvetľuje, že podľa Putina je touto „príčinou“ samotná existencia ukrajinského štátu v jeho súčasnej podobe. Dodáva: „Rétoricky sa Rusko prezentuje ako otvorené rokovaniam a verejne víta snahy USA, aby nedráždilo americkú vládu. V praxi však pevne zotrváva na svojej pôvodnej pozícii.“
Ďalším prekvapením bolo Trumpovo vyhlásenie, že Vatikán by sa mohol stať miestom rokovaní. Na otázku, či by novozvolený pápež Lev XIV. mohol pomôcť pri riešení konfliktu, Trump odpovedal: „Áno.“ Rovnako odpovedal aj na otázku, či verí, že Putin chce mier.
Napriek tomu USA stále majú páky, ktoré môžu použiť — ak sa prezident rozhodne konať, tvrdí John Herbst, bývalý veľvyslanec v Kyjeve a riaditeľ Eurázijského centra Atlantic Council. Podľa neho by Washington mohol „otvoriť kohútik pre rozsiahle dodávky zbraní Ukrajine“ a zaviesť nové sankcie.
V Kongrese sa zdá, že sú na takýto scenár pripravení. Pred rozhovorom s Putinom vyzval senátor Lindsey Graham na nové sankcie proti Rusku a líder väčšiny John Thune v pondelok potvrdil:
„Senát má pripravený návrh zákona o sankciách proti Rusku. Ak Biely dom dospeje k záveru, že sú potrebné tvrdšie opatrenia — sme pripravení konať.“
Zdroj: bleskovky.sk / pravda.sk / InfoVojna
